Bolo dôležité, aby list s Masarykovým odkazom otvorili verejne?
Vidím v tom trochu problém. Národný archív aj Český rozhlas z toho niekoľko mesiacov dopredu robili veľkú šou. Pritom, samozrejme, nevedeli, čo v tom liste môže byť, ale vytvorili sa obrovské očakávania. Nakoniec aj prezident Petr Pavel pred otvorením listu upozornil, aby ľudia nečakali žiadne veľké objavy. Ale paradoxne sa senzácia trochu zrodila, keď historička Dagmar Hájková čítala úryvky z Masarykovho odkazu. Povedala, že vyberie to najzaujímavejšie a najdôležitejšie. A vyšli z toho citáty o Andrejovi Hlinkovi, že je hlupák, a o Nemcoch, že by mali dostať, čo si zaslúžia, ale nič viac. List je písaný najmä v angličtine, čo bola reč, ktorú Masaryk na sklonku života väčšinou používal.
Čítajte viac Otvorili tajuplnú obálku s posledným odkazom T. G. Masaryka. Písal o svojom funuse, Nemcoch i „hlupákovi" Hlinkovi
Hájková pripomenula, že text je pomerne nečitateľný. Aj to spôsobilo, že vybrala len úryvky. A na 15. októbra vedci pripravujú k dokumentu seminár.
Vždy som podporoval, aby sa o histórii otvorene diskutovalo a všetko sa zverejňovalo. Možno by však bolo taktickejšie, keby historici len ukázali, že dokument je pravý a že ho naozaj písal Jan Masaryk. Namiesto okamžitého čítania detailov by potom list mohol ísť na odbornú expertízu. Experti by ho preložili, prepísali, naskenovali a zverejnili na internete aj s odborným výkladom. Potom by o dokumente mohla debatovať verejnosť, médiá a historici. Asi by to nevzbudilo toľko pozornosti, ako keď sa za prítomnosti prezidenta urobila špeciálna rozhlasová akcia, ktorú prenášali aj obrazovo. Keď však zaznelo, že Hlinka je podľa Masaryka hlupák, povedal som si: Panebože, veď sa ozve Bratislava. A hneď to niektorí slovenskí politici využijú proti Čechom. Nezabúdajme na to, že vzťahy medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou sú momentálne napäté, a teraz sa ešte prilial olej do ohňa. Premiér Robert Fico neustále zdôrazňuje, že Česi nemajú komentovať slovenskú politiku a majú sa správať k Slovákom ako k dospelým, bez toho, aby poučovali jeho vládu. Reaguje tak na niektoré vyjadrenia českého predsedu vlády Petra Fialu a jeho kolegov. A do toho teraz prišiel ďalší Čech, Masaryk, a priamo urazí Hlinku.
Čiže to vnímate aj politicky?
Faktom je, že toto je presne téma, v ktorej si Česi a Slováci dlhodobo nevedia porozumieť. Pohľad na Hlinku je u nás veľmi odlišný. V Česku ho vnímame inak ako na Slovensku vzhľadom na udalosti, ktoré sme prežili v 30. rokoch minulého storočia, a tiež preto, ako sa u nás vyučuje dejepis. Máloktorý Čech dokáže rozlíšiť Hlinku od Jozefa Tisa. Samozrejme, českí historici to vedia. Tiso už reprezentoval jasnú kolaboráciu s Adolfom Hitlerom. Hlinka mal do istej miery šťastie, že zomrel v roku 1938. Ale pre veľa ľudí v českej spoločnosti je Hlinka v podstate zakladateľom hnutia, ktoré potom prebral Tiso, a ktoré vytvorilo fašistický režim. Na Slovensku je to vnímané inak. U vás sa oveľa viac než u nás zdôrazňuje a vníma aj pozitívna autorita Hlinku. A vyjadrenie Masaryka presne zapadá do toho, že to dodnes rozdeľuje českú a slovenskú spoločnosť.
Prečo si myslíte, že si Masaryk na Hlinku vôbec spomenul v čase, keď si myslel, že umiera?
Je to otázka, ktorú musia teraz historici v pokoji objasniť. Nevieme, kedy presne záznam vznikol. Či to bolo naozaj v roku 1934, alebo možno neskôr, napríklad v roku 1936 alebo 1937. Mohlo sa stať, že to bolo v čase, keď Hlinka urobil niečo významné, čo komentovali médiá. A Masaryk narážal na niečo, čo malo súvisieť s Maďarmi, keď uviedol, že s nimi Hlinka urobil chybu. Nie je mi jasné, čoho by sa to mohlo týkať. Vieme, že Hlinka odmietal maďarskú nadvládu nad Slovákmi. V roku 1918 povedal, že manželstvo s Maďarmi sa nepodarilo a musí skončiť. Myslím si, že to bol vtedy názor väčšiny slovenských politikov. Naozaj teda celkom nerozumiem, na čo chcel upozorniť československý prezident. Je možné, že Masaryk komentoval nejaký konkrétny výrok, ktorý Hlinka niekde povedal, alebo nejakú kauzu vo vzťahu medzi Hlinkom a Maďarmi. Aj som to už začal hľadať, na čo by sa to mohlo vzťahovať, ale zatiaľ nič som nenašiel.
Čítajte viac Svet o TGM veľa nevie. Jeho kvality by sa mu však hodili
Videli ste špekuláciu, že sa Masaryk pri výroku o Hlinkovi vracal k Tukovej afére? Vojtecha Tuku ako člena Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) v roku 1929 odsúdili na 15 rokov za vlastizradu a špionáž v prospech Maďarska.
Možné to je. Skôr si však myslím, že výrok z listu – Hlinka je hlupák – nemusí byť všeobecné hodnotenie, ale reakcia na konkrétnu udalosť. Je to, ako keď dnes nejaký politik povie niečo a vy reagujete, že to bolo hlúpe, hoci v iných veciach s ním súhlasíte. Vzťahuje sa to k jednému konkrétnemu výroku, nie k celej osobnosti. Bude potrebné, aby historici Masarykove slová kriticky zhodnotili. Možno nám však práve táto veta pomôže určiť, z akého obdobia záznam je. Keď sa napríklad nájde v archíve, že Hlinka mal konkrétny výrok týkajúci sa Maďarov povedzme v roku 1934, mohlo by to byť presne to, na čo Masaryk reagoval. Zdá sa mi naozaj prehnané, že by si československý prezident vo chvíli, keď sa domnieval, že umiera, spomenul práve na Hlinku. Na druhej strane, v 30. rokoch bola situácia v krajine mimoriadne krízová.
Hlinka bol súčasť tohto problému?
Českí politici v Prahe – Masaryk, Edvard Beneš či ďalší – vnímali ohrozenie zo strany Hitlera a aktivizáciu Nemcov v Čechách. V tej chvíli mali pocit, že je potrebné zachovať jednotu proti ohrozeniu Berlína. No Hlinka, ako prirodzený vodca Slovákov, otvoril tému autonómie. Pripomínal, že bola sľúbená v Pittsburskej dohode, ktorú Masaryk podpísal, a potom sa na to akosi zabudlo. Hlinka od začiatku prvej republiky zdôrazňoval, že chce autonómiu získať, a dokonca šiel aj na mierovú konferenciu do Paríža, aby tam loboval za jej zabezpečenie. Takže si viem predstaviť, že Masaryk, keď bilancoval situáciu pred smrťou, videl dve ohrozenia štátnej jednoty: Nemcov a požiadavky nacionalistickej časti slovenských politikov na čele s Hlinkom. Mohlo to zohrať rolu v tom, prečo sa Hlinka v liste objavil.
Čítajte viac Keď od nás odišiel TGM
Masaryk spomenul aj to, že Hlinkovi treba odpustiť. Aký bol teda ich vzťah? Vieme, že Masaryk hovoril o Hlinkovi, že je nevzdelaný či primitívny.
Ich vzťah bol komplikovaný, ale v podstate len kvôli autonómnym požiadavkám hlinkovcov. Inak česká politická reprezentácia ani spoločnosť Slovensko nevnímala ako problém. Naopak. Vzťah dvoch politikov však bol veľmi zložitý už od vzniku Československa. Masaryk bol človek, ktorý nemal rád cirkev, a hlavne neznášal katolícku cirkev. Videl, že za prvej svetovej vojny podporovala monarchiu a Habsburgovcov. Masaryk chcel Československo vybudovať na laických a republikánskych základoch po vzore Ameriky alebo Francúzska. Štát mal byť nábožensky neutrálny a tolerantný ku všetkým cirkvám, no nemal sa hlásiť k žiadnemu oficiálnemu náboženstvu. A v tom bol problém. Hlinka a mnohí slovenskí katolíci, ale aj niektorí českí, mali predstavu, že krajina má byť založená na katolíckej tradícii. Samozrejme, keď sa Masaryk snažil propagovať kult Jana Husa, tak to na Slovensku nikomu nič nehovorilo. Pre Čechov bol Hus hrdina, pre slovenských katolíkov to bol rebel. Ale Masarykovi sa na Hlinkovi nepáčila aj iná vec, ktorú som už spomenul.
Čo máte na mysli?
Ako som už povedal, Hlinka šiel v roku 1919 na Parížsku mierovú konferenciu. Nikto ho tam nepozval, ale chcel presvedčiť Francúzov a Britov, aby zaistili autonómiu Slovenska, no nakoniec skončil vo väzení. (Francúzi Hlinku vyhostili, lebo cestoval na falošný poľský pas, pozn. red.). Myslím si však, že Masaryk videl vtedy, a aj potom v 30. rokoch, ohrozenie národnej jednoty. Boli tu Nemci a potom požiadavky nacionalistickej časti slovenských politikov na čele s Hlinkom. V Paríži na mierovej konferencii existenciu Československa obhajoval Beneš. A myšlienka čechoslovakizmu sa stala argumentom, prečo by Česi mali dostať aj územie, na ktorom žijú Nemci. Teda, že Česi a Slováci sú v podstate jeden národ, a spolu ich bolo viac ako Nemcov, ktorí však mali v republike početnú prevahu nad Slovákmi. Ako vravím, Hlinkova myšlienka autonómie v očiach českých politikov v Prahe oslabovala jednotu štátu. Ale v čase, keď Hlinka v roku 1938 zomrel, sa situácia trochu zmenila. V lete toho roku už bola pred Mníchovom opatrná aj HSĽS a nevystupovala s najradikálnejšími požiadavkami. A keď mal Hlinka pohreb, Beneš naň ako prezident nešiel, ale poslal tam veniec a predsedu vlády. Českí politici na konci 30. rokov, samozrejme, videli, že je potrebné rešpektovať aj odlišné pohľady slovenskej politickej reprezentácie. Bolo to tiež vzhľadom na tlak Hitlera a Konrada Henleina na republiku.
Aký je politický odkaz Masaryka?
Vidím niekoľko vecí, ktoré sú podľa mňa stále dôležité. V prvom rade je to republikánsky a demokratický charakter krajiny. Znamená to, že štát máme budovať ako demokraciu založenú na silnej ústave. Politici by mali dodržiavať pravidlá a nemali by do ústavy vkladať ideologické témy. Po druhé je pre mňa kľúčová Masarykova metóda práce. Hovoril, že demokracia je diskusia. Myslím si, že to je stále nesmierne dôležité. Ľudia by mali vedieť spolu debatovať, komunikovať a hľadať kompromisy, a nie neustále otvárať témy, ktoré nás rozdeľujú. Je potrebné tolerovať iné názory a hľadať v diskusii nejakú pravdu, ku ktorej môžeme dospieť vzájomnou dohodou. A tretím bodom je prozápadný smer. Masaryk bol presvedčený, že našimi partnermi a spojencami sú západné krajiny, najmä Anglicko, Amerika a Francúzsko. To, že sme na Západe, je dôležité nielen z hľadiska politiky, ale aj z hľadiska kultúry. Keď sa pozriete na jeho odbornú literatúru, napríklad na knihu o Rusku, zdôrazňoval, že hoci sú Česi Slovania, sú západní Slovania a nehodí sa pre nich ruská politická kultúra. Patria na Západ. Myslím si, že to je niečo, na čo sa dá nadviazať aj dnes.
