Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko avizoval, že výšku výdavkov štátu do konca tohto roku treba prehodnotiť. Súvisí to s vyššími nákladmi na obranu: „Je to spôsobené výlučne situáciou na bojisku a vláda je pripravená konať rýchlo, aj keď ide o ťažké rozhodnutia," citovala ho agentúra UNIAN. Marčenko sa o tom zmienil pred poslancami. O detailoch sa zatiaľ nevyjadril: „Máme predstavu, ako to budeme riešiť. Musíme sa len rozhodnúť o formáte podpory a kedy predložíme náš návrh do parlamentu. Dúfam v pochopenie zo strany poslancov," poznamenal minister.
Kde nájdu dodatočné peniaze? Zjavne nie prostredníctvom štátnych obligácií na Ukrajine „Nástroj domácich dlhopisov už vyčerpal svoj potenciál," upozornila podľa novín Ekonomičeskaja pravda predsedníčka parlamentného rozpočtového výboru Roksolana Pidlasová.
Ukrajina síce dostáva veľa zbraní a munície od svojich západných spojencov, ale úvery, ktoré jej poskytujú, nemôže použiť na účely ozbrojených síl. „Otázka využitia finančných prostriedkov od medzinárodných partnerov zostáva otvorená. Ak nám umožnia použiť ich na potreby obrany, budeme môcť výrazne zvýšiť výdavky na ňu. V súčasne sme obmedzení vlastnými zdrojmi a úprimne povedané už sme dosiahli hranice našich možností," zdôraznila Pidlasová.
Hovorila síce o tom v spojitosti s nákladmi na armádu v budúcom roku, ale pochopiteľne, že jej slová sa vzťahujú aj na úpravu tohtoročného rozpočtu. Marčenko medzitým informoval, že Kyjev vedie rokovania so zahraničnými veriteľmi o tom, že ich peniaze by mohli slúžiť aj na mzdy vojakov.
Podľa Ekonomičeskej pravdy sa kalkuluje so zvýšením tohtoročného rozpočtu na obranu o 300 miliárd hrivien, čo je v prepočte približne 6,2 miliardy eur. (Na porovnanie: je to viac ako dvojnásobok toho, koľko slovenská vláda plánuje konsolidovať v budúcom roku; ide o sumu 2,7 miliardy eur).
Čítajte aj Trump: Prestaňte kupovať ruskú ropu, inak plytváte mojím časom. Varuje pred tvrdým ekonomickým úderom
Tých 300 miliárd hrivien sú dodatočné peniaze potrebné v období november-december 2025. Jedno výrazné zvýšenie pritom Ukrajina už urobila v tomto roku: na konci júla poslanci odsúhlasili 412 miliárd hrivien (8,5 miliardy eur) pre armádu. Viac ako polovica tejto sumy bola určená na nákup a výrobu zbraní, štvrtina na mzdy vojakov, zvyšok na ostatné. O ďalších 300 miliardách hrivien (ak je presný údaj Ekonomičeskej pravdy) by mal parlament rozhodnúť najneskôr do konca októbra.
Pre úplnosť treba dodať, že po zvýšení výdavkov na obranu v júli sa rozpočet pozmenil ešte aj v auguste: poslanci schválili ďalších 25,5 miliardy hrivien (460 miliónov eur) do rezervného fondu na nepredvídateľné vojenské a humanitárne účely.
Čítajte viac Moskva chce, aby Európu pohltil strach. Drony? Bol to ruský štátny teror, tvrdí poľský europoslanec
O extrémne veľkých potrebách ozbrojených síl svedčí to, koľko im štát pôvodne vyčlenil peňazí na tento rok (čiže v zákone o štátnom rozpočte prijatom vlani). Je to až 2,22 bilióna hrivien (45 miliárd eur) z celkových 3,94 bilióna hrivien pre fungovanie celej krajiny a život jej občanov. Ukrajina dáva na svoju obranu už bezmála tretinu svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Ešte poznámka k zmieneným viac ako dvom biliónom hrivien: takmer polovica z nich smeruje na platy príslušníkov ozbrojených síl.
Čítajte viac Trump zopakoval, že ho Putin sklamal. Priznal zložitosť konfliktu
Minister obrany Denys Šmyhaľ odhaduje, že v roku 2026 bude armáda potrebovať v prepočte viac ako 100 miliárd eur. Budúcoročný rozpočet na jej účely je však výrazne nižší. Takmer isto sa dá preto povedať, že jeho podoba sa počas ďalšieho roku zmení. Možno nie jeden raz, ale viackrát. Vedenie vojny stojí Ukrajinu v prepočte približne až 144 miliónov eur denne, pričom jej ukončenie je v nedohľadne.
Kým ukrajinskí poslanci sa už môžu zaoberať návrhom štátneho rozpočtu na rok 2026 (vláda im poskytla text 15. septembra), naopak, v Rusku sa naň ešte len čaká. Premiér Michail Mišustin ho má predložiť do parlamentu do 29. septembra. Keby sme hovorili o škodoradosti, dôvod na ňu môžu mať nielen v Moskve pri pohľade na finančné problémy Kyjeva. Platí to aj z opačnej strany. Zdá sa, že Rusov nečakajú lepšie časy. Naopak.
Do médií presiahli informácie, že ruský rozpočet bude asi s ťažším finančným bremenom na občanoch. Príjmy z predaja ropy a plynu zďaleka nevyzerajú tak, ako by si v Kremli želali. Prezident Vladimir Putin síce hovoril o tom, že dane sa do roku 2030 nezvýšia. Realita v blízkej dobe však môže byť s veľkou pravdepodobnosťou iná.
Vážne sa špekuluje o zvýšení dane z príjmu fyzických i právnických osôb. A to ešte nie je všetko. Ekonomicko-finančná kondícia Ruska je totiž slabá. Už teraz deficit prekročil hranicu, ktorú si štát stanovil na konci tohto roku. „Vláda uvažuje o zvýšení DPH z 20 % na 22 %. Naposledy sa zvýšila v roku 2018 z 18 percent na 20 percent," napísala agentúra Reuters. Ak sa zase DPH posunie smerom nahor, bude znamenať, že Rusi poskytnú viac peňazí svojmu Putinovi na vedenie vojny proti Ukrajine, nie na rozvoj štátu. To je totiž pointa zamýšľaného zvýšenia daní. V prípade vyššej DPH by ruská armáda nepochybne získala výrazne viac finančných zdrojov: výber dane z pridanej hodnoty totiž pokrýva až viac ako tretinu príjmov federálneho rozpočtu.
