„To, čo sa deje, je vážne. Povedal by som, že ešte oveľa vážnejšie než asi pred desiatimi rokmi, keď ruské lietadlá stále lietali v tureckom vzdušnom priestore. Nakoniec Ankara jednu stíhačku zostrelila, ale nezačala sa žiadna tretia svetová vojna. Pretože, samozrejme, Rusko sa vždy vyhráža. Hovorí, že ak mu niečo urobíme, začne sa tretia svetová vojna,“ povedal pre Pravdu fínsky bezpečnostný expert Charly Salonius-Pasternak.
Turecko, ako členská krajina NATO, v roku 2015 naozaj zostrelilo vo svojom vzdušnom priestore ruskú stíhačku. Posádka sa katapultovala a navigátor sa zachránil, pilota zabili sýrski rebelanti. Moskva tvrdila, že stíhačka sa v tureckom vzdušnom priestore nenachádzala. Podľa Ankary však lietadlo nereagovalo na opakované varovania, aby zmenilo kurz. Keď stroj Su-24 narušil turecký vzdušný priestor, po 17 sekundách ho zostrelili.
Provokácia v Estónsku
Estónsko v piatok oznámilo, že tri ruské migy sa zdržali 12 minút v jeho vzdušnom priestore. Vleteli doň v blízkosti ostrova Vaindloo vo Fínskom zálive. Podobne ako v prípade Turecka pred desiatimi rokmi aj teraz Moskva tvrdí, že žiadne pravidlá neporušila.
„Reakcia NATO na akúkoľvek provokáciu musí byť jednotná a rázna. Považujeme za nevyhnutné konzultovať s našimi spojencami, aby sme zabezpečili spoločný prehľad o situácii a dohodli sa na ďalších krokoch. Celá aliancia berie tento incident vážne. Situácia bola pod kontrolou. Stíhačky NATO zareagovali a ruské lietadlá boli nútené sa stiahnuť,“ uviedol vo vyhlásení k incidentu estónsky premiér Kristen Michal.
Čítajte viac Moskva chce, aby Európu pohltil strach. Drony? Bol to ruský štátny teror, tvrdí poľský europoslanec
Tallinn požiadal Severoatlantickú alianciu o konzultácie na základe článku 4 zmluvy o fungovaní vojensko-politickej organizácie. Jej predstavitelia sa tak v rýchlom slede stretnú už po druhý raz. Článok 4 aktivovalo aj Poľsko, keď do jeho vzdušného priestoru v noci z 9. na 10. septembra vletelo asi 19 ruských dronov. Medzitým sa jeden objavil aj v Rumunsku.
„Vladimir Putin testuje odhodlanie Západu. Nesmieme prejaviť slabosť,“ vyhlásila na adresu ruského diktátora šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová. „Narušenie estónskeho vzdušného priestoru ruskými vojenskými lietadlami je mimoriadne nebezpečná provokácia. Budeme naďalej podporovať naše členské štáty pri posilňovaní ich obrany európskymi zdrojmi. Je to tretie takéto narušenie vzdušného priestoru EÚ za posledné dni a ďalej to stupňuje napätie v regióne,“ zdôraznila Kallasová, ktorá bola v minulosti estónskou premiérkou.
Na ruské stroje nad pobaltskými krajinami reagovali talianske stíhačky F-35 a zapojili sa aj Fíni a Švédi. Podľa generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho sa to udialo už v rámci misie Východná stráž (Eastern Sentry), ktorú aliancia vytvorila v reakcii na ruskú dronovú hrozbu v Poľsku. Mimochodom, šéf aliancie v júli v rozhovore pre denník New York Times povedal, že Estónsko sa môže do piatich až siedmich rokov stať terčom ruského útoku. NATO preto podľa Rutteho musí investovať do obrany.
„Máme všetky plány, že ak bude Estónsko napadnuté – a Rusi to vedia – naša reakcia bude zničujúca. Nemôžem zachádzať do detailov, pretože viem, že Vladimir Putin tieto programy sleduje. Musíme sa však uistiť, že máme nielen plány, ale aj ľudí a vojenské vybavenie, ktoré ich podporí. A presne preto musíme investovať viac. Nie je to však tak, že Estónci sú ponechaní sami na seba. Na pomoc príde plná sila NATO vrátane plnej podpory Spojených štátov. Putin to vie. Preto dnes na Estónsko nezaútočí. Ale mohol by o päť alebo o sedem rokov, ak by sme neurobili všetky tieto dodatočné investície,“ vysvetlil Rutte.
Čítajte viac Expert: Rusko lezie po eskalačnom rebríku. Čo na NATO pošle po dronoch?
NATO sa na júnovom summite dohodlo, že jeho členovia budú investovať do obrany a súvisiacich oblastí päť percent hrubého domáceho produktu. Z časového hľadiska je tento sľub rozložený až do roku 2035. Viaceré krajiny aliancie vrátane Slovenska však už naznačili, že sa nebudú ponáhľať so splnením tohto cieľa, respektíve si chcú do výdavkov na obranu započítať výstavbu a opravu takmer každej cesty, mosta či železnice.
Čo robiť?
V žiadnom prípade to nevyzerá tak, že by ruské vojenské aktivity, ktoré sú prepojené aj s pokračujúcou vojnou proti Ukrajine, mali ustať. NATO a EÚ tak potrebujú dlhodobejšie posilnenie východného krídla, ale aj rýchlu reakciu na provokácie Moskvy.
K tomu prvému patria úvahy o dronovom múre. Bezpilotné stroje, ako ukázal aj incident v Poľsku, predstavujú novú bezpečnostnú hrozbu, na ktorú nie je Západ dostatočne pripravený.
Čítajte viac Ešte to nie je vojna s Moskvou. Poliaci zostrelili ruské drony, NATO vraví, že Putinovi neustúpi
Eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius minulý týždeň pre agentúru Reuters povedal, že diskusie o dronovom múre sú stále v počiatočnej fáze, ale projekt si predstavuje ako kombináciu senzorov a rôznych zbraní a rušiacich systémov, ktoré by identifikovali a neutralizovali prichádzajúce bezpilotné stroje. Bývalý litovský premiér však uznal, že ešte nie je jasné, čo by to stálo a ako rýchlo by takýto systém obrany mohol efektívne fungovať.
Tu prichádza na rad ďalší diel debaty: ako sa pred Ruskom nielen brániť, ale aj ako ho odstrašiť tak, aby si na nič netrúflo. A na to sú potrebné aj okamžité kroky. Český prezident a bývalý šéf Vojenského výboru NATO Petr Pavel si myslí, že aliancia by v istom momente mohla pristúpiť k zostreleniu lietadla protivníka.
„Rusko sa bude správať tak, ako mu dovolíme. Narušenie vzdušného priestoru je dôvodom na aktiváciu obranných mechanizmov, a teda zostrelenie takéhoto lietadla. A to by určite nechcel nikto ani na našej, ani na ruskej strane. Moskva si totiž veľmi rýchlo uvedomí, že urobila chybu a prekročila prijateľné hranice. Bohužiaľ, je to balansovanie na hrane konfliktu, ale ustupovať zlu jednoducho nie je možné,“ povedal Pavel pre Českú televíziu.
