„Aby bola oživená nádej na mier pre Palestínčanov aj Izraelčanov a na dvojštátne riešenie, Spojené kráľovstvo dnes formálne uznáva Štát Palestína,“ uviedol britský premiér Keir Starmer vo vyhlásení, ktoré zverejnil na sieti X.
Kanada ako prvá z veľkých západných ekonomík zo skupiny G7 dnes rozhodla o uznaní Štátu Palestína; chvíľu pred Starmerom to oznámil premiér Mark Carney. Austrálsky premiér Anthony Albanese uviedol, že Austrália uznáva legitímne a dlhodobé ašpirácie palestínskeho ľudu na vlastný štát. Spoločné vyhlásenie všetkých troch lídrov bolo zverejnené na sociálnej sieti X.
Spojené kráľovstvo teraz formálne uznáva Štát Palestína napriek hlasnému odporu zo strany USA a Izraela, píše agentúra AP. Upozorňuje, že Starmerovo oznámenie nadväzuje na oznámenia Kanady a Austrálie, čo sa javí ako koordinovaná iniciatíva krajín Commonwealthu.
„Tvárou v tvár rastúcej hrôze na Blízkom východe rokujeme tak, aby sme udržali pri živote možnosť mieru a dvojštátneho riešenia. To znamená bezpečný Izrael popri životaschopnom palestínskom štáte – v súčasnosti nemáme ani jedno,“ hovorí Starmer na začiatku videa, ktoré bolo zverejnené krátko pred zasadnutím Valného zhromaždenia OSN, plánovaným na budúci týždeň v New Yorku.
Čítajte aj Školstvo v Gaze úplne ovládli teroristi, ukázala šokujúca správa OSN. Sama tam vzdelávanie financuje
Portugalský minister zahraničných vecí Paulo Rangel v nedeľu oznámil, že krajina oficiálne uznala Palestínsky štát. „Uznanie Palestínskeho štátu je preto naplnením základnej, dôslednej a široko akceptovanej politiky,“ povedal Rangel novinárom v New Yorku, kam pricestoval pri príležitosti zasadnutia Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov.
Portugalské ministerstvo zahraničných vecí o tomto kroku informovalo ešte v piatok. Lisabon však zámer uznať palestínsku štátnosť avizoval už v júli.
Tlak na Hamas
Starmer vo videovyhlásení tiež uviedol, že v najbližších týždňoch Británia uvalí sankcie na ďalších predstaviteľov palestínskeho hnutia Hamas, ktoré označil za brutálnu teroristickú organizáciu. „Naša výzva k skutočnému dvojštátnemu riešeniu je presným opakom ich nenávistnej vízie,“ povedal na adresu Hamasu britský premiér. Zároveň upozornil, že toto riešenie nie je odmenou pre Hamas. Podľa Starmera totiž znamená, že Hamas nemôže mať žiadnu budúcnosť ani úlohu vo vláde či v oblasti bezpečnosti.
Netanjahu: Palestínsky štát nevznikne
Reakcia izraelského premiéra Benjamina Netanjahua bola okamžitá a ostrá. „Uznanie palestínskeho štátu je obrovskou odmenou terorizmu. A mám pre vás ešte jeden odkaz: To sa nestane. Palestínsky štát západne od rieky Jordán nevznikne,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters.
Netanjahu zároveň oznámil, že konkrétnu reakciu Izraela predstaví až po návrate zo Spojených štátov, kde má na Valnom zhromaždení OSN vystúpiť s prejavom a stretnúť sa s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Odmietavé stanovisko zverejnilo aj izraelské ministerstvo zahraničia. „Izrael kategoricky odmieta jednostranné vyhlásenie Spojeného kráľovstva a niektorých ďalších krajín o uznaní palestínskeho štátu. Toto vyhlásenie nepodporuje mier, ba naopak – ďalej destabilizuje región a podkopáva šance na dosiahnutie mierového riešenia v budúcnosti,“ napísal rezort na sieti X.
Ministerstvo dodalo, že Izrael „v žiadnom prípade neprijme nijaký odtrhnutý a vymyslený text, ktorý by mu vnucoval neubrániteľné hranice“.
Čítajte aj Netanjahu odmieta konšpirácie o tom, že Izrael bol zapletený do vraždy amerického aktivistu Kirka. Prstom ukázal na Katar
Popredný predstaviteľ palestínskeho militantného hnutia Hamas Mahmúd Mardáví v nedeľu privítal uznanie Palestínskeho štátu zo strany Veľkej Británie, Kanady a Austrálie a označil to za víťazstvo práv Palestínčanov.
„Tento vývoj predstavuje víťazstvo palestínskych práv a spravodlivosti našej veci a vysiela jasný odkaz: bez ohľadu na to, ako ďaleko zájde okupácia vo svojich zločinoch, nikdy nebude schopná vymazať naše národné práva,“ povedal pre agentúru AFP Mardáví.
Plán na ďalšie osady
Izraelský premiér dal zároveň najavo, že Izrael plánuje pokračovať vo výstavbe osád na Západnom brehu Jordánu. „Zdvojnásobili sme počet židovských osád v Judei a Samaří a budeme v tom pokračovať,“ uviedol s použitím biblického názvu pre okupované územia, ktorý bežne používajú nacionalistickí politici.
Netanjahu dlhodobo tvrdí, že palestínsky štát by ohrozil samotnú existenciu Izraela a stal by sa základňou pre ďalšie útoky proti izraelským občanom. Podľa neho ide o „absurdnú odmenu za terorizmus“, najmä vzhľadom na prebiehajúcu vojnu proti Hamasu v Pásme Gazy od októbra 2023.
Palestínu tento rok už uznali Španielsko, Írsko a Nórsko. Podľa diplomatických zdrojov plánuje ďalšia vlna približne desiatich krajín – vrátane Francúzska či Belgicka – predstaviť svoje rozhodnutie na zasadnutí OSN.
V súčasnosti Palestínu uznáva približne 140 zo 193 členských štátov OSN, teda asi tri štvrtiny sveta. Podľa pozorovateľov je tlak na Západ, aby prehodnotil svoj postoj, čoraz výraznejší.
Zatiaľ čo západní lídri hovoria o potrebe oživiť nádej na mier a zastaviť krvavý konflikt, izraelskí predstavitelia varujú, že uznanie Palestíny môže mať opačný účinok – posilniť extrémistické hnutia a oslabiť vyhliadky na rokovania. Blížiace sa zasadnutie Valného zhromaždenia OSN tak bude skúškou, či sa medzinárodné spoločenstvo zjednotí pri hľadaní riešenia alebo sa ešte viac rozdelí.
