1307. deň: Poľsko hrozí zostrelením ruských lietadiel, NATO rieši incident v Estónsku. USA a spojenci sľubujú obranu

Čítajte viac 1 306. deň: USA budú v prípade eskalácie z Ruska brániť Poľsko aj pobaltské štáty, vyhlásil Trump

21:46 Washington je pripravený brániť každý centimeter územia Severoatlantickej aliancie (NATO), deklaroval stály zástupca Spojených štátov pri Organizácii Spojených národov (OSN) Mike Waltz v pondelok na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. To sa konalo v reakcii na narušenie estónskeho vzdušného priestoru ruskými stíhačkami.

„Ako sme povedali pred deviatimi dňami, Spojené štáty stoja za svojimi spojencami z NATO tvárou v tvár týmto narušeniam vzdušného priestoru. A chcem túto prvú príležitosť využiť na to, aby som zopakoval a zdôraznil, že Spojené štáty a naši spojenci budú brániť každý centimeter územia NATO,“ zdôraznil Waltz, ktorého nomináciu na pozíciu veľvyslanca pri OSN americký senát schválil len v piatok. Waltz tiež na pôde OSN vyzval Rusko, aby začalo s Ukrajinou priamo rokovať o ukončení vojny.

Estónsky vzdušný priestor narušili v piatok nadránom tri ruské lietadlá typu MiG-31, ktoré sú schopné niesť hypersonické rakety Kinžal. Vnikli bez povolenia do priestoru pri ostrove Vaindloo v Baltskom mori, kde zotrvali 12 minút. Americký prezident Donald Trump už v nedeľu prisľúbil, že v prípade eskalácie zo strany Ruska bude brániť Poľsko aj pobaltské štáty.

Britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN varovala, že ruské vniknutia na územie NATO môžu vyvolať ozbrojený konflikt. „Vaše bezohľadné konanie riskuje priamu ozbrojenú konfrontáciu medzi NATO a Ruskom. Naše spojenectvo je obranné, ale nemajte žiadne ilúzie, sme pripravení brániť vzdušný priestor a územie NATO,“ varovala. „Ak budeme musieť konfrontovať lietadlá operujúce v priestore NATO bez povolenia, urobíme tak,“ zdôraznila.

Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poľanskij namietal, že na tvrdenia západných štátov o narušení estónskeho vzdušného priestoru ich stíhačkami neexistujú dôkazy. „Nebudeme sa podieľať na tomto absurdnom divadle,“ povedal. „Keď sa rozhodnete, že chcete viesť serióznu diskusiu o európskej bezpečnosti, o osude nášho spoločného kontinentu, o tom, ako urobiť tento kontinent prosperujúcim a bezpečným pre všetkých, budeme pripravení,“ dodal ruský diplomat. (afp, tasr)

18:58 Nemecké ozbrojené sily počítajú s potrebou ošetriť približne 1 000 zranených vojakov denne v prípade vypuknutia ozbrojeného konfliktu medzi Severoatlantickou alianciou a Ruskom. NATO v minulosti varovalo, že Moskva môže byť schopná napadnúť niektorý členský štát Aliancie do roku 2029, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

Hlavný lekár nemeckej armády Ralf Hoffmann uviedol, že počet ranených vojakov v potenciálnom konflikte by závisel od intenzity bojov a od toho, ktoré jednotky by boli do vojny zapojené. „Realisticky hovoríme o čísle približne 1000 zranených vojakov denne,“ vyhlásil.

Agentúra Reuters pripomína, že Rusko odmietlo tvrdenia, že sa pripravuje na rozsiahlu vojnu so Severoatlantickou alianciou. Narušenia vzdušných priestorov členských krajín NATO v uplynulých týždňoch však vyvolali obavy z eskalácie napätia.

Mnohé európske armády a ich zdravotnícke služby zintenzívnili prípravy na potenciálny konflikt s Ruskom po invázii na Ukrajinu v roku 2022. Nemecko rovnako neustále prispôsobuje svoje lekárske kapacity a zdokonaľuje ich podľa poznatkov z vojny za východnou hranicou Aliancie.

„Povaha vojny sa na Ukrajine dramaticky zmenila,“ uviedol Hoffmann. Odvolal sa na zníženie počtu strelných poranení a zvýšenie výskytu popálenín a poranení spôsobených výbuchmi v dôsledku častejšieho používania bezpilotných dronov. „Ukrajinci často nedokážu evakuovať svojich zranených dostatočne rýchlo, pretože drony im všade bzučia nad hlavou,“ tvrdí Hoffmann.

Hlavný lekár dodal, že pre ošetrenie zranených vojakov sú potrebné flexibilné možnosti prepravy. Poznamenal, že Ukrajinci na to využívajú napríklad nemocničné vlaky, preto aj nemecká armáda zvažuje prepravu po železnici spoločne s nemocničnými autobusmi a rozšírením možností leteckej evakuácie. Ranení by prvotnú pomoc dostali priamo na fronte predtým, ako by ich previezli do civilných nemocníc v Nemecku.

18:40 Spojené štáty a ich spojenci budú brániť každý centimeter územia NATO, vyhlásil dnes americký veľvyslanec pri OSN Mike Waltz na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN, ktoré si vyžiadalo Estónsko po narušení svojho vzdušného priestoru tromi ruskými stíhačkami. Britská ministerka zahraničia Yvette Cooperová varovala, že Rusko svojimi provokáciami na území krajín Severoatlantickej aliancie riskuje priamy ozbrojený konflikt s NATO, ktoré je pripravené brániť územie členských štátov. Rusko, ktoré je stálym členom BR OSN a má právo veta, narušenie vzdušného priestoru pobaltskej krajiny popiera.

Šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová podľa agentúry Reuters vyhlásila, že Rusko bude pokračovať v provokáciách dovtedy, kým mu to bude umožnené. „Nie je náhoda, že Rusko trikrát narušilo európsky vzdušný priestor počas dvoch týždňov,“ uviedla úniová diplomatka, ktorá v minulosti pôsobila ako estónska premiérka. Prienik ruských stíhačiek do estónskeho vzdušného priestoru nasledoval po tom, ako Rusko v predchádzajúcich dňoch vyslalo drony cez hranice ďalších dvoch členských štátov NATO – Poľska a Rumunska.

„Spojené štáty a naši spojenci budú brániť každý centimeter územia NATO,“ povedal Waltz pri svojom prvom vystúpení od nástupu do funkcie podľa agentúry Reuters. „Vaše bezohľadné činy riskujú priamu ozbrojenú konfrontáciu medzi NATO a Ruskom,“ odkázala Cooperová ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi podľa servera The Guardian a dodala, že aliancia je pripravená brániť vzdušný priestor i územie členských krajín. „Ak budeme musieť konfrontovať lietadlá operujúce vo vzdušnom priestore NATO bez povolenia, urobíme to,“ dodala.

Tri ruské stíhačky MiG-31 v piatok narušili estónsky vzdušný priestor a zotrvali v ňom 12 minút, tvrdia Estónsko a NATO. Proti nim vzlietli talianske, švédske a fínske stíhačky. Tallinn v dôsledku incidentu požiadal o mimoriadne zasadnutie BR OSN. V utorok sa ním bude zaoberať aj NATO, ktoré Tallinn požiadal o konzultácie podľa štvrtého článku aliančnej zmluvy.

Estónsky minister zahraničia Margus Tsahkna na dnešnom zasadnutí BR OSN predložil dôkazy na podporu tvrdení Tallinnu a obvinil Rusko z ďalšej lži, uviedol The Guardian. Šéf diplomacie pobaltskej krajiny ukázal výtlačok záberov z leteckého radaru, ktorý má dokazovať jasné narušenie estónskeho vzdušného priestoru a suverenity, ako aj detailné snímky dotknutých ruských lietadiel. Podľa neho všetky stroje niesli rakety a boli pripravené na boj.

Rusko už skôr poprelo, že by jeho lietadlá narušili estónsky vzdušný priestor. Ruský zástupca na zasadnutí Bezpečnostnej rady Dmitrij Poljanskij podľa médií uviedol, že stíhačky nikdy nevleteli do estónskeho vzdušného priestoru, ale vykonali plánovaný let na leteckú základňu v Kaliningrade v súlade s medzinárodnými pravidlami. Európu obvinil z „primitívnej nenávisti“ voči Rusku a niektorých politikov, ako Kaju Kallasovú či šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, označil za rusofóbov. Európu takisto vinil zo šírenia klamstiev a paranoje.

18:28 Rusko stupňuje represie s cieľom umlčať odpor voči vojne na Ukrajine, uviedla spravodajkyňa OSN pre ľudské práva v Rusku Marijana Kacarovová. Útlak je namierený proti civilistom, novinárom aj ukrajinským väzňom a zahŕňa aj mučenie, na ktorom sa podľa správy podieľajú aj lekári, vyplýva zo zistení, z ktorých citujú agentúry AP a DPA.

Kacarovová uviedla, že ruské úrady zintenzívnili používanie „trestného stíhania, dlhodobého väznenia, mučenia a zlého zaobchádzania“ na potlačenie opozície voči vojne, ktorú nariadil prezident Vladimir Putin.

„Represie sa stupňujú a stávajú sa masívnymi,“ povedala spravodajkyňa novinárom v Ženeve pred predložením správy Rade OSN pre ľudské práva. Rada zriadila jej post po začatí totálnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Správa uvádza, že v sledovanom období, počnúc polovicou roka 2024, sa počet súvisiacich trestných stíhaní zvýšil. „Najmenej 3905 ľudí bolo odsúdených na základe administratívnych alebo trestných obvinení za pokojný disent,“ konštatuje sa v dokumente.

„Mučenie a zlé zaobchádzanie v Ruskej federácii je naďalej rozšírené a systematické. Postihuje nielen ruských občanov, ale aj ukrajinských vojnových zajatcov a civilných väzňov,“ píše sa v správe. „V rokoch 2024 a 2025 bolo zdokumentovaných najmenej 258 prípadov mučenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní, väzenského personálu a väzňov konajúcich na príkaz väzenských úradov.“

Na mučení sa podľa nej podieľajú aj lekári a zdravotnícky personál. Kacarovová zdokumentovala najmenej 50 takýchto prípadov. Ruské úrady s bulharskou spravodajkyňou nespolupracujú a k jej poslednej správe sa nevyjadrili.

Nedávno spravodajkyňa informovala, že do júla bolo na federálny ruský zoznam extrémistov a teroristov zapísaných viac ako 150 detí vo veku 14 až 17 rokov. Niektoré boli podľa nej obvinené z vlastizrady a mučené s cieľom vynútiť si doznanie.

Okrem toho bolo do polovice júla spolu 1040 osôb a organizácií označených za takzvaných zahraničných agentov, pričom takmer štvrtinu z nich tvorili novinári. Len od januára bolo za zahraničných agentov označených 133 osôb.

17:35 Ukrajinskí vojaci pri dvoch samostatných útokoch zničili zásoby ruskej munície a dronov v okupovaných častiach Ukrajiny. Ako referuje web Kyiv Independent, ukrajinský generálny štáb o tom informoval v pondelok, pričom uviedol, že údery Kyjev podnikol v auguste a septembri.

Terčom úderov bolo ruské centrum pre distribúciu dronov v okupovanej časti Doneckej oblasti a muničný sklad v Luhanskej oblasti, uviedol ukrajinský generálny štáb. V Doneckej oblasti Rusko údajne chcelo distribuovať viac ako 19-tisíc dronov.

Útok v Luhanskej oblasti sa podľa generálneho štábu odohral po tom, ako ruské nákladné vozidlá doručili ruským silám tisíce mín, granátov, munície pre tanky, delostreleckých granátov a inej munície k okupovanej obci Bohdanivka. Táto munícia bola určená na zásobovanie 17. tankového pluku 70. motostreleckej divízie ruskej armády, uviedol Kyjev.

17:28 Poľsko zostrelí akékoľvek ruské lietadlo alebo dron, ak takýto stroj naruší jeho vzdušný priestor, povedal poľský premiér Donald Tusk podľa serveru Politico. Tusk sa takto vyjadril v nadväznosti na množstvo incidentov, keď ruské drony alebo vojnové lietadlá vnikli do vzdušného priestoru NATO.

"Chcem, aby to bolo jasné. Lietajúce objekty, ktoré narušia náš vzdušný priestor a preletia nad Poľskom, bez diskusie zostrelíme, "povedal Tusk na tlačovej konferencii. Podľa Politico dodal, že chce mať stopercentnú istotu, že spojenci Poľska v NATO budú reagovať rovnako. Premiér uviedol, že nechce, aby v prípade eskalácie konfliktu Poľsko zostalo osamotené.

Tusk podľa Politico povedal, že v prípade, keď situácia nebude jasná, bude potrebné postupovať veľmi opatrne. „Musíte si to dvakrát rozmyslieť, ako sa rozhodnete pre akciu, ktorá by mohla spustiť akútnu fázu konfliktu,“ povedal.

Ruské drony alebo stíhačky v posledných týždňoch narušili napríklad vzdušný priestor Poľska alebo Rumunska. Minulý týždeň tri ruské lietadlá MiG-31 narušili estónsky vzdušný priestor, kde zostali takmer 12 minút, kým NATO v reakcii vyslalo do vzduchu svoje stíhačky.

14:42 Na bojovom poli, kde sa to len hemží smrtiacimi ruskými dronmi, ukrajinskí vojaci čoraz viac používajú obratné diaľkovo ovládané vozidlá, ktoré dokážu plniť celý rad úloh a umožňujú vojakom, aby sa sami nevystavovali potenciálne životu nebezpečným misiám.

Čítajte viac Nenápadní pomocníci. Ako ukrajinské minitanky menia vojnu a zachraňujú životy na fronte

16:22 Ruské ozbrojené sily pomocou dronov s krátkym dosahom cielene útočia na civilistov a civilnú infraštruktúru v Chersonskej, Dnepropetrovskej a Mykolajivskej oblasti na Ukrajine. Vyplýva to z najnovšej správy Nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Ukrajinu Organizácie Spojených národov, ktorú predložila Rade OSN pre ľudské práva, píše TASR.

„Vo všetkých troch oblastiach okolnosti útokov svedčia o úmysle páchateľov zabíjať, ubližovať a ničiť. Ruské ozbrojené sily vykonávali útoky z pozícií na ľavom brehu rieky Dneper pomocou dronov, ktoré umožňujú pozorovanie a sledovanie cieľov v reálnom čase. Prenasledovali obete, niekedy na veľké vzdialenosti, a zhadzovali na ne výbušniny, ktoré spôsobili smrť a zranenia,“ píše sa v správe.

Komisia v máji tohto roka dospela k záveru, že dronové útoky v Chersonskej oblasti boli rozsiahle a systematické a že predstavovali zločiny proti ľudskosti v podobe vraždy. Dôkazy teraz podľa správy naznačujú, že podobné útoky sa zameriavajú aj na civilistov a civilné objekty v Dnepropetrovskej a Mykolajivskej oblasti. Ich terčom sú neraz sanitky a ďalšie záchranné zložky.

Ruské útoky majú podľa vyšetrovacej komisie devastačný vplyv na civilné obyvateľstvo žijúce v dotknutých oblastiach a spôsobujú rozsiahle škody a skazu, v dôsledku čoho sa celé obce stali neobývateľnými a prestali fungovať základné služby a obchody. „Teror, ktorý medzi ľuďmi vyvolali, a následná atmosféra nátlaku prinútili tisíce civilistov opustiť svoje domovy,“ uviedla komisia.

Ruské kanály na platforme Telegram, ktoré prevádzkujú samotní operatívci alebo osoby blízke ruským dronovým silám, podľa správy zverejnili stovky videí, na ktorých sú zabíjaní alebo zranení civilisti. Podľa komisie to predstavuje vojnový zločin porušenia ľudskej dôstojnosti. Kanály okrem toho zverejnili vyhrážky, v ktorých oznamujú ďalšie útoky a vyzývajú obyvateľstvo, aby opustilo svoje domovy.

Komisia je presvedčená, že konanie ruskej armády môže predstavovať zločin proti ľudskosti v podobe násilného presídľovania obyvateľstva. K tejto otázke sa plánuje vrátiť vo svojej správe pre Valné zhromaždenie OSN v októbri.

Komisia sa takisto zaoberala tvrdeniami ruských úradov, že dronové útoky v daných oblastiach vykonávali aj ukrajinské ozbrojené sily. Uviedla však, že vyšetrovanie zatiaľ nebola schopná uzavrieť z dôvodu nedostatočného prístupu na príslušné územia, obavy o bezpečnosť svedkov a tiež skutočnosť, že Rusko neodpovedalo na otázky, ktoré mu adresovala.

15:39 Moldavské orgány vykonali rozsiahle razie v súvislosti s podozreniami, že Rusko sa snaží destabilizovať krajinu pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami. Polícia prehľadala viac ako 100 objektov a osôb, ktoré sú podľa vyhlásenia priamo zapojené do kriminálnych aktivít koordinovaných Ruskou federáciou.

Cieľom týchto aktivít má byť ovplyvnenie výsledku volieb, ktoré sú kľúčové pre proeurópske smerovanie Moldavska a jeho snahy o vstup do Európskej únie. Rusko, ktoré opakovane popiera akékoľvek zasahovanie do vnútorných záležitostí, sa podľa moldavských úradov snaží sabotovať tento proces prostredníctvom dezinformácií a podnecovania masových nepokojov.

Bývalý moldavský prezident Igor Dodon, zástupca proruského bloku, označil razie za snahu proeurópskej vlády o zastrašovanie. Súčasná prezidentka Maia Sanduová však zdôraznila, že voľby sú pre Moldavsko historicky najdôležitejšie a varovala pred ruskými snahami udržať krajinu vo svojej sfére vplyvu.

15:06 Kľúčovou otázkou výsledku vojny na Ukrajine je to, kto zachráni Rusko pred kolapsom. V rozhovore pre Espreso TV to povedal niekdajší námestník poľského ministra hospodárstva Piotr Kulpa. Podľa Kulpu „Rusko už prekročilo bod, z ktorého niet návratu“. „Zhoršenie hospodárskej situácie… Pokles je zrejmý, nič sa na tom nezmenilo.“

Kulpa ďalej na margo Ruska uviedol, že „prechod z vojnovej ekonomiky na mierovú bude veľmi drahý“. „Otázkou je, kto na tomto kolapse stratí menej – či USA alebo Čína.“ Podľa neho sa zdá sa, že Čína bude trpieť menej, keďže ekonomicky oslabuje Rusko a vykorisťuje ho. „Tým vytvára budúci deficit pre tých, ktorí ho chcú zachrániť,“ podotkol.

Politik tiež vyzdvihol význam Ukrajiny v konflikte: „Ukrajina so svojou armádou, so strategickými zbraňami, ktoré sú schopné zničiť ruskú ekonomiku a infraštruktúru, kompromitujú a privádzajú Putinov režim na kolená.“

Dodal, že „už teraz počúvame reči o tom, že Rusko túto vojnu prehralo“. „Mnohí to už hovoria otvorene a veľmi vážne. Predtým to bolo nemysliteľné.“

Kulpa tiež upozornil na geopolitické dôsledky a vnútorné rozpory. „Kolaps Ruska v dôsledku prehratej vojny je geopolitickou ranou pre Spojené štáty,“ vyhlásil Kulpa a zároveň poukázal na „nedostatok jednoty medzi Európou a Spojenými štátmi“, čo podľa neho môže ovplyvniť ďalší vývoj situácie.

14:50 Rusko je pripravené o rok predĺžiť rusko-americkú odzbrojovaciu zmluvu Nový ŠTART, ktorá stanovuje limity na strategické jadrové zbrane a ich nosiče, ak Spojené štáty urobia to isté. Vyhlásil to ruský prezident Vladimir Putin. Platnosť zmluvy má skončiť 5. februára budúceho roka.

Čítajte viac Putin ponúka Amerike rok jadrového pokoja. Dohodu Nový ŠTART chce udržať ešte chvíľu pri živote

14:14 Rusko požiadalo Medzinárodnú organizáciu civilného letectva (ICAO) o zmiernenie sankcií, ktoré boli uvalené na ruské letectvo v dôsledku invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Sankcie obmedzili prístup k zahraničným lietadlám a náhradným dielom, čo prinútilo ruské letecké spoločnosti zháňať potrebné diely pre viac ako 700 lietadiel cez zložité, nepriame dovozné cesty, najmä od spoločností Airbus a Boeing.

Moskva predložila svoju požiadavku v pracovných dokumentoch pred zasadnutím ICAO, ktoré sa začína v utorok. Rusko tvrdí, že tieto sankcie sú „nezákonné donucovacie opatrenia“, ktoré sú v rozpore s medzinárodnými pravidlami a porušujú ľudské právo na slobodu pohybu. Podľa Ruska sú obmedzenia kritické pre bezpečnosť letov. ICAO predtým odsúdila Rusko za porušenie suverenity ukrajinského vzdušného priestoru a dvojitú registráciu lietadiel.

Ruské letectvo, na ktorom je krajina závislá pre prepravu osôb a nákladu cez svojich 11 časových pásiem, čelí vážnym problémom. Nedávne incidenty, ako zrútenie lietadla Antonov An-24, ktoré si vyžiadalo 48 obetí, a kybernetický útok na národného dopravcu Aeroflot, naznačujú, že flotila ruských lietadiel je v zlom stave. Pracovné dokumenty kritizujú aj to, že 37 štátov uzavrelo svoj vzdušný priestor pre ruské lety a zakázalo údržbu či poistenie ruských lietadiel.

13:36 Za nepodložené označil Kremeľ v pondelok tvrdenia, že vzdušný priestor Estónska koncom minulého týždňa narušili tri ruské stíhačky, a tiež obvinil Tallinn, že sa snaží vyvolať konfrontačnú atmosféru, píše Reuters.

Estónske ministerstvo zahraničných vecí v piatok informovalo o narušení vzdušného priestoru tromi ruskými lietadlami typu MiG-31, ktoré sú schopné niesť hypersonické rakety Kinžal. Do priestoru vstúpili bez povolenia a zotrvali v ňom približne 12 minút, kým boli donútené stiahnuť sa. Podľa Tallinnu leteli ponad Fínsky záliv, mali vypnuté vysielačky a nekomunikovali s estónskymi úradmi.

Predstavitelia Estónska, ale aj iných štátov, EÚ a NATO odsúdili tento incident ako nebezpečnú provokáciu zo strany Ruska.

„V estónskom vyhlásení sme sa nedozvedeli, že majú objektívne monitorovacie údaje na podporu svojho tvrdenia. Preto považujeme takéto vyhlásenia za prázdne, nepodložené a za pokračovanie úplne bezohľadného vzorca eskalácie napätia a vyvolávania konfrontačnej atmosféry,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Podotkol tiež, že tvrdenia Estónska už predtým dôrazne poprelo ruské ministerstvo obrany. Podľa vyhlásenie rezortu stíhačky MiG-31 vykonávali plánovaný let z Karelskej republiky na severe Ruska do kaliningradskej exklávy a nenarušili estónsky vzdušný priestor. Hovorca Kremľa doplnil, že ruské ozbrojené sily konajú „striktne v medziach medzinárodného práva, a to aj v prípade právnych predpisoch týkajúcich sa letov“.

Čítajte viac Rusko sa tlačí na NATO, do Estónska poslal Putin migy. Začne ich aliancia zostreľovať?

12:20 Ruské vojská dobyli dedinu Kalynivske na juhovýchode Ukrajiny, uviedlo dnes ruské ministerstvo obrany. Použilo pritom ruský názov obce Kalinovskoje, ktorá sa nachádza na styku administratívnych hraníc Dnepropetrovskej, Doneckej a Záporožskej oblasti.

Kyjev sa zatiaľ nevyjadril k tvrdeniu Moskvy, ktoré vo vojnových podmienkach nemožno bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov. O obci sa ukrajinský generálny štáb v rannom prehľade situácie na bojisku nezmienil. Za najhoršiu označil situáciu pri Pokrovsku na východe krajiny, kde nepriateľ počas uplynulých 24 hodín podnikol 49 útokov.

Ruské vojská v posledných mesiacoch vytrvalo postupujú najmä na východe Ukrajiny, podľa pozorovateľov však za cenu veľkých strát. Navyše, tempo ich postupu sa spomalilo a ukrajinské sily miestami podnikajú protiútoky, podľa Kyjeva úspešné.

11:46 Európska únia (EÚ) koordinovala svoj 19. balík sankcií proti Rusku so Spojenými štátmi. Uviedol to v pondelok francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot s tým, že nové opatrenia by mali byť prijaté v blízkej budúcnosti. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.

„Nový rozsiahly balík sankcií bol koordinovaný s USA prvýkrát od návratu Donalda Trumpa k moci,“ povedal Barrot vo vysielaní televíznej stanice TF1. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová predstavila návrh 19. balíka protiruských sankcií minulý týždeň v piatok (19. 9.).

Komisia okrem iného plánuje zákaz investícií v ruských špeciálnych ekonomických zónach spojených s vojnou na Ukrajine či zrušenie výnimiek na transakcie s ruskými spoločnosťami Rosnefť a Gazprom. Podľa šéfky zahraničnej politiky EÚ Kaje Kallasovej 19. balík sankcií cieli aj na 118 nových plavidiel ruskej tieňovej flotily, ako aj na ruské finančné schémy s kryptomenami v tretích krajinách a platobný systém Mir.

11:27 Veľvyslanci členských štátov NATO budú v utorok rokovať o narušení vzdušného priestoru Estónska ruskými bojovými stíhačkami, po ktorom Tallinn požiadal o konzultácie podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Vzdušný priestor Estónska v piatok narušili tri ruské lietadlá typu MiG-31, ktoré sú schopné niesť hypersonické rakety Kinžal. V estónskom vzdušnom priestore zotrvali približne 12 minút. Predstavitelia Estónska, ale iných štátov, EÚ či NATO odsúdili tento incident ako nebezpečnú provokáciu zo strany Ruska.

Estónsky premiér Kristen Michal následne informoval, že Estónsko vyzve na naliehavé rokovania podľa článku 4 NATO, a to len viac než týždeň po tom, čo tak urobilo Poľsko, ktorého vzdušný priestor bol narušený počas ruského leteckého útoku na Ukrajinu.

Podľa článku 4 môže člen NATO zvolať naliehavé rokovania, ak sa domnieva, že sú ohrozené jeho územná celistvosť, politická nezávislosť alebo bezpečnosť.

AFP objasňuje, že utorkové rokovania budú tretím prípadom, keď bol aktivovaný článok 4 od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, a deviatym prípadom v 79-ročnej histórii Aliancie.

11:23 Keď krajina NATO zostrelí ruskú stíhačku, povedie to k vojne s Moskvou? Určite sa to nedá úplne vylúčiť, ale…

Čítajte viac Rusko sa tlačí na NATO, do Estónska poslal Putin migy. Začne ich aliancia zostreľovať?

10:03 Zbožní ľudia, ktorí uveria kázňam Andreja Tkačova, sa môžu ocitnúť vo svete násilia i nezmyslov. Tento duchovný už dlho presviedča veriacich o tom, čo sa absolútne neočakáva od človeka, ktorý má šíriť hlavne posolstvo lásky k blížnemu. Najnovšie 55-ročný kňaz ruskej pravoslávnej cirkvi zaujal so slovami, že veľkú zodpovednosť za vážne problémy nesú mnohí vzdelanci.

Čítajte viac Nešťastie pochádza od vzdelancov, treba biť deti a rakety proti Ukrajine sprevádzať s modlitbou, tvrdí vplyvný kňaz

9:57 Ukrajinské obranné sily prvýkrát v histórii vyradili z boja dva vzácne ruské protiponorkové lietadlá-amfíbii (obojživelné lietajúce člny) Berijev Be-12 „Čajka“. Ako uviedlo Hlavné spravodajské riaditeľstvo (HUR) ministerstva obrany Ukrajiny, stroje boli zasiahnuté 21. septembra na okupovanom Kryme.

9:40 Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár sa na okraj zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku stretol so svojím ukrajinským náprotivkom Andrijom Sybihom. V pondelkovom vyhlásení na sieti Facebook to uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí, informuje TASR.

Schôdzka nadviazala na rokovania medzi premiérom SR Robertom Ficom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktoré sa uskutočnili 5. septembra pri Užhorode. Lídri vtedy okrem iného hovorili o energetike v súvislosti s ukrajinskými útokmi na ropovod Družba, ktoré niekoľkokrát viedli k pozastaveniu prepravy ropy aj na Slovensko.

Sybiha podľa vyhlásenia svojho rezortu rokoval s Blanárom o budúcnosti európskej bezpečnostnej architektúry, potenciále ukrajinsko-slovenskej obrannej spolupráce prostredníctvom nástroja na obranné pôžičky SAFE (Security Action for Europe) a otázkach energetickej bezpečnosti.

Ministri tiež diskutovali o rozvoji bilaterálnych vzťahov medzi Ukrajinou a SR a o ďalšom kole medzivládnych konzultácií. Tie sa naposledy konali 2. júna v Kyjeve na úrovni predstaviteľov ministerstiev zahraničných vecí oboch krajín.

„Poďakoval som sa svojmu kolegovi za vstup Slovenska do Koalície ochranných úkrytov civilnej ochrany a za jeho pokračujúcu podporu integrácie Ukrajiny do EÚ,“ uviedol Sybiha.

Blanár je v New Yorku v rámci delegácie prezidenta SR Petra Pellegriniho, ktorá sa zúčastňuje na 80. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Rezort slovenskej diplomacie informoval, že súčasťou pracovnej cesty Blanára je aj viacero sprievodných podujatí a bilaterálnych stretnutí. Spolu s prezidentom sa stretli s krajanmi v East Brunswicku v štáte New Jersey na 47. ročníku podujatia Slovak Heritage Festival.

8:05 V nedeľu večer ruské úrady uviedli, že ukrajinský dronový útok na sanatórium Foros v rovnomennej dedinke na južnom výbežku Krymu zabil troch ľudí a ďalších 16 zranil. Ukrajinský Krym Rusko anektovalo v roku 2014. Telegramový kanál Astra píše, že reštaurácia sanatória bola v nedeľu uzavretá kvôli špeciálnej akcii, mohli sa v nej nachádzať bližšie nešpecifikovaní „dôležití hostia“. Podľa ruskej okupačnej správy bola pri útoku poničená tiež knižnica školy v dedine a žiaci prešli na diaľkovú výučbu.

V ruskom Belgorode pri hraniciach s Ukrajinou ukrajinský dron explodoval blízko budovy mestského úradu, dvaja ľudia podľa gubernátora Belgorodskej oblasti Vjačeslava Gladkova utrpeli zranenia.

Tvrdenia bojujúcich strán nemožno nezávisle overiť.

7:55 Traja ľudia prišli v noci o život pri ruskom vzdušnom útoku na ukrajinské Záporožie. Na svojom telegramovom účte to oznámil Ivan Fedorov, šéf vojenskej správy tohto regiónu, ktorým prechádza front. Dvoch ľudí ruské útoky v noci na dnes zranili v Kyjevskej oblasti a severoukrajinských Sumách.

Ruské letectvo na Záporožie zhodilo najmenej päť leteckých bômb, uviedol Fedorov. Poničená je civilná infraštruktúra, škody sú napríklad na 15 panelových domoch. Fedorov pôvodne informoval o dvoch mŕtvych a dvoch ranených, neskôr však doplnil, že záchranári z trosiek zasiahnutého domu vyslobodili telo 75-ročnej ženy. „Žiadny z objektov nemal nič spoločné s vojenskou infraštruktúrou, išlo o cielený teror proti mestu a jeho obyvateľom,“ uviedol Fedorov. Rusko sa k ďalšiemu z útokov na Záporožie, ktoré podniklo tento mesiac, nevyjadrilo.

Po ruskom dronovom útoku sú škody na štyroch miestach v Kyjevskej oblasti, zasiahli ich požiare, ohlásil nad ránom jej šéf Mykola Kalašnyk. V boryspilskom okrese na juhovýchodnom predmestí Kyjeva utrpel zranenie ramena istý muž.

V Sumách na severe Ukrajiny sa jeden z ruských dronov zrútil na bližšie neurčený podnik a zranenia utrpel strážca, informoval šéf vojenskej správy Sumskej oblasti Oleh Hryhorov podľa ruského servisu BBC.

V posledných mesiacoch Rusko a Ukrajina na seba útočia za použitia dronov prakticky každú noc. Vojna začala na konci februára roku 2022, keď sa ruské jednotky pokúsili obsadiť Kyjev a veľkú časť Ukrajiny. Teraz sa boje vedú predovšetkým na východe krajiny, ruské drony a rakety však útočia na ciele na prakticky celom ukrajinskom území.

5:55 Ruské ministerstvo obrany obvinilo Kyjev, že na Kryme ukrajinská armáda zaútočila na rekreačnú oblasť, kde sa nenachádzajú žiadne vojenské zariadenia, uviedla ruská agentúra TASS. Traja ľudia zahynuli a 16 utrpelo zranenia, uviedol šéf ruskej okupačnej správy Krymu Sergej Aksionov.

„21. septembra 2025 kyjevský režim vykonal úmyselný teroristický útok na civilné ciele v Krymskej republike. Približne o 19:30 moskovského času v rekreačnej oblasti Krymskej republiky, kde sa nenachádzajú žiadne vojenské zariadenia, vykonali ukrajinské ozbrojené sily teroristický útok s použitím bezpilotných lietadiel vyzbrojených vysokovýbušnými hlavicami,“ uviedlo ministerstvo.

V dedine Foros, ktorá sa nachádza neďaleko hraníc so Sevastopoľom, bolo v dôsledku útoku nepriateľského dronu poškodených niekoľko zariadení v areáli sanatória a školská budova, uviedol Aksionov.

Počas nedele najmenej dvaja ľudia zomreli pri nočných ruských útokoch na Ukrajinu. Jedného človeka zabil úder na mesto Záporoží, ďalších 18 osôb pri ňom utrpelo zranenia, uviedol na telegrame oblastný šéf Ivan Fedorov. V Mykolajivskej oblasti zomrel traktorista pri ruskom útoku na farmu, oznámil náčelník tamojšej regionálnej správy Vitalij Kim. Pri ruskom ostreľovaní Chersonu bol zabitý 50-ročný muž, napísal na sociálnej sieti šéf oblasti Oleksandr Prokudin. Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov ráno informoval o mŕtvom civilistovi kvôli ukrajinskému dronovému útoku.

Ukrajinská prokuratúra zverejnila zábery zachytávajú moment, keď ruský dron zasiahol vzdelávacie zariadenie v Charkove, druhom najväčšom ukrajinskom meste. Úrady nespresnili, o akú išlo školu, podľa miestnych médií dron zasiahol jednu z budov farmaceutickej univerzity. Ruské útoky si vyžiadali štyroch ľahko zranených: tri ženy vo veku 51, 52 a 54 rokov a 89-ročného muža, informoval šéf oblastnej správy Oleh Synehubov. „Našťastie nikto nezahynul,“ zdôraznil.

5:55 Ruský generálplukovník Alexandr Lapin, ktorý od októbra 2018 do januára 2019 velil skupine vojsk v Sýrii a v prvých mesiacoch invázie ruských síl na Ukrajinu viedol skupinu vojsk Stred, bol prepustený z vojenskej služby. Informovala o tom v nedeľu agentúra DPA s odvolaním sa na ruský portál RBK, pre ktorý to uviedol informovaný zdroj.

Spravodajský portál Tatar-Inform podľa RBK bez uvedenia zdroja napísal, že 61-ročný Lapin by sa mal stať asistentom Rustama Minnichanova, hlavy Tatárskej republiky. V novej funkcii má byť zodpovedný za otázky týkajúce sa vojny na Ukrajine, obrany a záležitostí veteránov.

Lapin sa narodil v Kazani, ktorá je administratívnym centrom Tatárska. Skupine vojsk Stred velil do októbra 2022, keď sa ruské jednotky stiahli z Limanu v Doneckej oblasti. Tento krok kritizoval aj čečenský vodca Ramzan Kadyrov, ktorý Lapina označil za „priemerného človeka“ a tvrdil, že ho „kryjú vedúci predstavitelia generálneho štábu“.

V januári 2023 bol Lapin prevelený na pozíciu náčelníka generálneho štábu pozemných síl a v máji 2024 prevzal velenie nad Leningradským vojenským okruhom, ktorý dekrétom obnovil prezident Vladimir Putin. Na jeho základe bola vytvorená skupina vojsk Sever, ktorú viedol aj Lapin; bola zodpovedná za sektory Charkov a Kursk. Začiatkom augusta 2024 ukrajinské ozbrojené sily nečakane vpadli do Kurskej oblasti a časť regiónu okupovali až do jari 2025.

Koncom augusta ruské ministerstvo obrany oznámilo, že Lapina na poste veliteľa skupiny vojsk Sever nahradil generálplukovník Jevgenij Nikiforov.