Ukrajinská armáda, ktorá sa v už viac ako tri a pol roka trvajúcej vojne potýka s nedostatkom vojakov, využíva najmä takzvané pojazdné roboty. Toto vozidielko vyzerá ako miniatúrny tank a dokáže prepravovať zásoby, odstraňovať míny a evakuovať zranených alebo mŕtvych.
„Ľudí to úplne nahradiť nevie,“ pripustil veliteľ jedného z plukov v 20. brigáde Ľubart, ktorý vystupuje pod prezývkou Miami. „Povedal by som to takto: človek tam ísť môže, ale je to preňho niekedy príliš nebezpečné,“ dodal následne.
Robotické vozidielka vyrábajú ukrajinské firmy a podľa veľkosti a schopností sa ich cena pohybuje od 1 000 dolárov (približne 950 eur) až po 64 000 dolárov (približne 60 800 eur).
Pre ukrajinských vojakov na fronte má takáto technika zásadný význam, no o novinku nejde. Nemecký Wehrmacht počas druhej svetovej vojny používal malý diaľkovo ovládaný pásový transportér nazvaný Goliath (Goliáš), ktorý bol s ovládačom prepojený elektrickým káblom. V uplynulých desaťročiach moderné verzie takýchto obrnených vozidiel pre ženijné operácie a ďalšie úlohy na bojovom poli vyvinuli Spojené štáty, Izrael, Británia a Čína. Avšak to, v akej miere ich využíva ukrajinská armáda, je podľa Bena Barryho z londýnskeho Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie pozoruhodné.
Rusko tiež využíva diaľkovo ovládané vozidlá.
Miami do ukrajinskej armády vstúpil hneď v prvý deň ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Slúžil pri delostrelectve, neskôr ako operátor dronov. „Vojna sa vyvíja a my nemôžeme stáť bokom,“ povedal.
Čítajte viac Zelenskému aj Putinovi chýbajú peniaze na vojnu. Čo urobia v Kyjeve a akému zdraženiu sa Rusi asi nevyhnú?
Robotické vozidielka, ktoré jeho tím využíva, sú obrnené a namontované na kolesách alebo pásoch. Pomaly sa sunú sutinami alebo prašnými cestami. Ľahko sa pohybujú v teréne, ktorý by pre vojakov bol príliš náročný alebo nebezpečný. „Dostávajú sa sem v určitom stave a my ich vylepšujeme,“ vysvetľuje Miami. „Prispôsobujeme ovládanie tak, aby lepšie fungovalo, keď Rusi používajú prostriedky elektronického boja, aby sa spojenie neprerušilo,“ povedal. Miamiho desaťčlenný tím je len na začiatku zapájania vozidielok do misií, využíva ich hlavne na dopravu jedla a munície vojakom blízko frontu.
Podobne ako v prípade FPV dronov, ktorých operátori majú možnosť vidieť potenciálne ciele v reálnom čase, využitie diaľkovo ovládaných obrnených vozidiel sa bude rozširovať, povedal vojak z Miamiho jednotky menom Akim. Pracuje v stiesnenej pivnici neďaleko Kosťantynivky na mieste vzdialenom menej ako desať kilometrov od frontu, kde je počuť tlmené údery leteckých bômb, ostré rany delostrelectva a bzukot dronov.
Mesto, ktoré kedysi malo 67 000 obyvateľov, sa nachádza na stále sa zmenšujúcom kuse územia ovládanom Ukrajincami západne od Bachmutu. Panelové domy sú zničené, po nedávnom bombardovaní z miest zásahov stále stúpa dym a cesty smerujúce na Pokrovsk sú posiate vyhorenými autami. Vďaka dronu môže Akim preskúmavať mesto a cesty v jeho okolí bez toho, aby riskoval život. „Zakaždým, keď niečo robí dron alebo robot, znamená to, že to nemusia robiť naši bojovníci,“ poznamenal. „Stroj sa navyše neunaví,“ dodal.
Akim pracuje vo dvojici s iným vojakom, ktorý robotické vozidielko ovláda pomocou joysticku. Nie je vybavené kamerou a namiesto toho ako „oči“ slúžia zábery z Akimovho dronu.
Počas jednej z nedávnych misií tím na vozidielko naložil 200 kilogramov munície, paliva, vody a potravín a poslal ho k operátorom dronov bližšie k frontu. Stroj sa pohyboval rýchlosťou asi šesť kilometrov za hodinu, doručil náklad na dobre ukrytú pozíciu v lese a vrátil sa na základňu.
Čítajte aj Vojna dronov na Ukrajine: Nová ruská taktika paralyzuje ukrajinské zásobovanie jednotiek na frontovej línii
Robotické vozidlá sa pohybujú pomalšie ako autá a často sa premiestňujú otvoreným priestorom, čo z nich robí ľahké ciele. Toto je jeden z faktorov, ktoré brzdia ich nasadenie. „To je dôvod, prečo sme nimi zatiaľ neevakuovali mnoho zranených,“ povedal Miami. „Niektorí to odmietajú, pretože je to príliš nebezpečné,“ dodáva.
V úvahu treba tiež brať náklady. Vozidlá, ktoré Miami a jeho kolegovia používajú, stoja v priemere 400 000 hrivien (približne 10 100 eur). „To síce nie je veľa, ale keď sú týždenne tri až štyri zničené, nazbiera sa to,“ uviedol. Aby vozidielka ochránili, pokúsili sa k strojom privariť mrežovité klietky alebo na ne spredu pripevniť kovové valčeky na detekciu mín. Takéto „zlepšováky“ sa potom premietajú do konštrukcií nových modelov.
