V Ríme dorazilo na demonštráciu na podporu palestínskych civilistov v Pásme Gazy podľa organizátorov 100-tisíc ľudí, polícia počet odhadla na 30-tisíc. Mnohí priniesli rôzne veľké transparenty s nápisom Zastavte genocídu v Gaze. Z genocídy viní izraelskú vládu aj niektoré krajiny a minulý týždeň tiež nezávislá vyšetrovacia komisia OSN zverejnila správu, v ktorej uviedla, že Izrael pácha v Pásme Gazy genocídu. Už v auguste panel OSN uviedol, že v Gaze panuje hladomor. Izraelská vláda odmietla obvinenia z genocídy aj to, že je v Gaze hladomor.
V Ríme bolo zrušených niekoľko regionálnych vlakových spojení, obmedzená je aj autobusová a električková doprava. Metro ale v talianskej metropole funguje normálne, napísala popoludní ANSA.
V Miláne bola uzavretá dnes jedna linka metra a niektoré vlaky tam naberali až dve hodiny meškania. Tisíce ľudí, podľa organizátorov asi 50-tisíc, sa v Miláne zúčastnili na pochode, ktorého účastníci vyzývali na prímerie v Pásme Gazy. Keď sa pochod v Miláne blížil k americkému konzulátu, niektorí protestujúci začali kričať „zabijaci“ a demonštranti tiež pálili americkú vlajku, opísala agentúra AFP.
Popoludní sa v Miláne stretli skupinky demonštrantov s políciou pri hlavnej stanici. Niektorí hádzali na policajtov fľaše a svetlice, rozbili tiež sklenené dvere nádražnej budovy. Polícia odpovedala slzným plynom a vodnými delami.
Štrajkovali tiež robotníci v niektorých prístavoch, okrem iného v Janove či Livorne, kde ráno zablokovali prístupové cesty do prístavu. Protestujú tak aj proti dodávkam zbraní do Izraela, ktorý podľa nich operácií v Pásme Gazy pôsobí utrpenie nevinným civilistom. „Palestínčania nám dávajú stále nové lekcie svojou dôstojnosťou a odporom,“ uviedol člen štrajkujúcej organizácie Kolektív autonómnych prístavných robotníkov, ktorý sa predstavil ako Ricky.
Štrajkujúci robotníci sa snažia zamedziť tomu, aby sa cez talianske prístavy do Izraela prepravovali zbrane. Taliansky prístav Ravenna minulý týždeň v tejto súvislosti odmietol vpustiť dva kamióny, ktoré podľa úradov prevážali zbrane pre Izrael. Server Il Post uviedol, že išlo o výbušniny, ktoré pravdepodobne pochádzali z Česka. České ministerstvo zahraničia v nedeľu ČTK oznámilo, že o prípade nemá ďalšie informácie a nikto sa na neho zatiaľ neobrátil.
Čítajte viac Kto uznáva štát Palestína, kto nie a prečo na tom záleží? Do ktorej kategórie patrí Slovensko?
Demonštrácie sa konali tiež v Turíne, Florencii, Neapole, Bari či Palerme. V Turíne protestujúci prišli aj do predajne občerstvenia McDonald's, kde jeho zamestnanci potom vyvesili palestínsku vlajku, ktorú im dali demonštranti. Ďalší účastníci manifestácie v Turíne pochodovali po koľajniciach s transparentmi Štrajk za Gazu či Zablokujeme všetko.
Vojna v Pásme Gazy sa začala 7. októbra 2023 teroristickým útokom palestínskeho hnutia Hamas na Izrael, pri ktorom ozbrojenci približne 1200 ľudí zabili a ďalších 251 uniesli. Väčšinu z nich prepustili pri dvoch prímeriach sprostredkovaných Katarom, Egyptom a Spojenými štátmi. Izraelská armáda podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze, ovládaného Hamasom, od októbra 2023 zabila v Pásme Gazy vyše 65-tisíc Palestínčanov. OSN tieto údaje, ktoré nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami, považuje za spoľahlivé. Denník The Guardian minulý mesiac napísal, že približne 83 percent obetí izraelských útokov v Pásme Gazy boli civilisti. Vychádzal pri tom zo štatistík izraelskej armády a ministerstva zdravotníctva v Gaze.
Aj talianska premiérka Georgia Meloniová v auguste kritizovala vojenskú operáciu Izraela v Pásme Gazy ako neprimeranú, jej pravicová vláda sa ale na rozdiel od niektorých ďalších európskych krajín nechystá uznať Štát Palestína.
