Prvou krajinou G7 (skupina siedmich najvyspelejších štátov sveta), ktorá oficiálne uznala palestínsky štát, sa v nedeľu stala Kanada. Ako uviedol jej predseda vlády Mark Carney, Izraelu aj Palestíne ponúkajú partnerstvo pri budovaní mierovej budúcnosti.
Tel Aviv skritizoval za to, že „metodicky pracuje na tom, aby zabránil vyhliadke na vznik palestínskeho štátu“. Poprel, že by tým schvaľoval činnosť teroristickej islamskej organizácie Hamas.
„Uznanie štátu Palestína, vedeného palestínskou samosprávou, posilňuje tých, ktorí sa usilujú o mierové spolužitie a koniec Hamasu. V žiadnom prípade to nelegitimizuje terorizmus, ani to preň nie je odmenou,“ napísal Carney na sociálnej sieti X.
Ako dodal, palestínska samospráva poskytla Ottawe „priame záväzky“, ktoré sa týkajú reformy jej riadenia, usporiadania volieb v budúcom roku, do ktorých sa Hamas nemôže zapojiť, a demilitarizácie Palestíny.
Zároveň pripomenul, že je nevyhnutné, aby Hamas prepustil všetkých izraelských rukojemníkov, zložil zbrane a nehral žiadnu úlohu v budúcej správe tohto územia.
Odmena pre Hamas?
Krátko po Kanade uznala nezávislosť Palestíny aj Austrália, Portugalsko a Spojené kráľovstvo. Išlo o koordinovaný postup, hoci krajiny konali samostatne. V pondelok večer nasledovalo i Francúzsko.
To, že sa pridajú, avizovalo tiež Belgicko, Luxembursko a Malta, uvažuje sa tiež o Novom Zélande, Lichtenštajnsku či San Maríne.
„Pre tých lídrov, ktorí po hroznom masakre zo 7. októbra uznávajú palestínsky štát, mám jasný odkaz: je to obrovská odmena pre teror,“ reagoval Netanjahu v nedeľnom vyhlásení.
Narážal pritom na udalosti zo 7. októbra 2023, keď bojovníci Hamasu napadli Izrael, kde bili, znásilňovali a vraždili civilné obyvateľstvo. Asi 1 200 ľudí zabili a 251 odvliekli ako rukojemníkov. Väčšinu z nich už prepustili, ale predpokladá sa, že asi 20 ich je stále v zajatí.
V odvete za teroristický útok začal židovský štát vojnu proti Hamasu, na ktorú však doplácajú najmä obyvatelia Pásma Gazy. Izraelskí vojaci systematický ničia budovy aj infraštruktúru, civilistov vyháňajú z domovov a nútia sťahovať sa na juh do vyhradených táborov.
V oblasti vypukol hladomor a viaceré krajiny, organizácie a odborníci vrátane OSN a izraelských mimovládok potvrdili, že tam dochádza ku genocíde, čo Tel Aviv popiera. Podľa informácií miestnych úradov zahynulo už viac ako 65 200 Palestínčanov a vyše 166-tisíc utrpelo zranenia.
Zdržanlivejší postoj k uznaniu palestínskeho štátu má Nemecko a Taliansko. Spolu s niektorými ďalšími európskymi krajinami zastávajú názor, že rozhodnutie by malo byť súčasťou rokovaní o dvoch štátoch, a to napriek tomu, že dohodnúť také stretnutie je dnes prakticky nereálne.
„Pre Nemecko prichádza uznanie palestínskeho štátu do úvahy skôr na konci procesu. Ale tento proces sa musí začať teraz,“ naznačil v pondelok pred novinármi nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul.
150 zo 193
Do pondelka uznalo palestínsky štát 143 zo 193 členských štátov OSN a čoskoro by ich malo byť už 150. Medzi nimi je aj Slovensko, ktoré ho spolu s Českou republikou uznalo ako nástupnícka krajina po Československu.
Podľa arabskej televízie Al Džazíra reprezentujú všetky tieto štáty až 78 percent svetovej populácie. Izrael a jeho verný spojenec USA to však odmietajú zobrať na vedomie.
Politickí lídri na Západe pripúšťajú, že ich rozhodnutie uznať nezávislosť Palestíny (v hraniciach z roku 1967, teda ešte pred izraelskou okupáciou) súvisí s obavami, ktorú vyvoláva nová stratégia Tel Avivu.
Vláda židovského štátu totiž vôbec nezastiera, že za najlepšie riešenie považuje úplné obsadenie palestínskeho územia a vytlačenie miestnych obyvateľov do cudziny. Netanjahu i teraz svetu odkázal, že „na západ od rieky Jordán žiadny palestínsky štát nevznikne“.
Naopak, pochválil sa, že v Judei a Samárii, ako Izrael nazýva Západný breh Jordánu, „zdvojnásobili židovské osídlenie“ a „v tejto ceste budú pokračovať“. V oblasti sa pritom nachádza približne sto židovských osád, ktoré sú z pohľadu medzinárodného práva nelegálne.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu už v júli minulého roka rozhodol, že izraelská okupácia palestínskych území porušuje medzinárodné právo. Tel Aviv je podľa neho povinný „okamžite zastaviť všetky osídľovacie aktivity, evakuovať osadníkov a nahradiť spôsobené škody“, no Netanjahuova vláda to ignoruje.
Symbolický význam
Ak by Izrael uskutočnil svoj plán pomenovaný podľa diaľnice Koridor E1 a dokončil by výstavbu „polmesiaca“ židovských osád okolo východného Jeruzalema, Západný breh Jordánu by vlastne rozdelil na dve časti.
Tým by znemožnil vytvorenie súvislého palestínskeho štátu a práve tomu by viacerí politici zo Západu chceli zabrániť.
Izraelský minister financií Becalel Smotrič a minister národnej bezpečnosti Itamar Ben Gvir, obaja predstavitelia krajnej pravice, už dokonca vyzvali na rozsiahlu anexiu Západného brehu Jordánu (chceli by zabrať vyše 80 percent územia).
„Časy, keď Británia a ďalšie krajiny určovali našu budúcnosť, sú preč… Jedinou odpoveďou na tento protiizraelský krok je zvrchovanosť nad historickou domovinou židovského ľudu v Judei a Samárii a trvalé odstránenie hlúposti palestínskeho štátu z programu,“ objasnil Smotrič na platforme X.
Viacerí európski politici už pohrozili, že keby Tel Aviv naozaj pristúpil k takému kroku, zvážili by zavedenie sankcií proti židovským osadám.
Uznanie palestínskeho štátu by „čiernemu scenáru“ malo predísť. Experti sa síce zhodujú, že je len symbolické a v praxi nič nezmení, ale krajinám, ktoré k tomu pristúpili, to napríklad umožňuje, aby uzatvárali zmluvy s Palestínou.
"Existujú skutočné obavy, že Izrael sa chystá anektovať Západný breh Jordánu alebo urobiť Gazu takou neobývateľnou, že Palestínčania budú nútení prejsť cez hranice do Jordánska či Egypta, čím sa zničí možnosť vytvorenia palestínskej vlasti.
Uznanie, že Palestína je štát s právom na sebaurčenie, je pokusom ukázať, že Izrael nemôže jednoducho anektovať územie, ktoré Medzinárodný súdny dvor vyhlásil za nezákonne okupované," vysvetlil britský denník Guardian.