Razie úrady vykonali aj v utorok. Pri 30 akciách zadržali jednu osobu za financovanie politickej strany, ktorá je údajne napojená na Rusko, prostredníctvom kryptomien. Národné protikorupčné centrum na svojej internetovej stránke oznámilo, že v spolupráci s prokuratúrou v meste Balti došlo k vyše 30 prehliadkam „v rámci vyšetrovania závážnych prípadov nelegálneho financovania politických strán, prania špinavých peňazí a volebných podvodov za zhoršujúcich okolností“.
Cieľom tohto vyšetrovania je skupina ľudí spájaných s politickou stranou vrátane jej rozhodujúcich predstaviteľov, členov a podporovateľov, ktorá je podozrivá, že pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami realizovali trestný plán.
Podľa orgánov z doteraz zozbieraných dôkazov prostriedky použité na nelegálne činnosti zrejme pochádzali z Ruskej federácie od členov zločineckej skupiny a boli prevádzané cez kryptomenové účty.
„Počas dokumentácie sa protikorupčným pracovníkom podarilo identifikovať dodávky hotovosti v celkovej hodnote približne deväť miliónov lei (takmer 1,8 milióna eur), ktoré boli realizované netransparentným kryptografickým spôsobom,“ uviedlo protikorupčné centrum. Polícia dosiaľ zaistila viac ako 800.000 lei (takmer 157.567 eur) v niekoľkých peňažným menách, dokumenty, elektronické zariadenia na uchovávanie informácií a ďalšie rôzne dôkazy. Na 72 hodín tiež zadržala jednu osobu.
Z púte podvratné činnosť
Moldavská polícia uviedla, že plán vyvolať nepokoje bol „koordinovaný z Ruskej federácie prostredníctvom kriminálnych živlov“. Podľa moldavského prokurátora Victora Fortunu väčšina z podozrivých cestovala do Srbska, kde podstúpili výcvik. Niektorí z nich pritom spočiatku nepoznali skutočný účel ciest, ktoré boli prezentované ako púte, až neskôr sa zapojili do výcviku k výtržnostiam a destabilizácii, uviedol policajný šéf Viorel Cernautseanu. Podľa moldavských úradov výcvik v Srbsku vykonávali ruskí tajní agenti, napísala agentúra Reuters.
„Kremeľ sype stovky miliónov eur do nákupov státisícov hlasov na oboch brehoch rieky Dnester aj v zahraničí,“ uviedla medzitým prezidentka Sanduová v prejave zverejnenom on-line. „Ľudia sú denne intoxikovaní desiatkami klamstiev. Stovky ľudí dostávajú peniaze za to, aby vyvolali nepokoje, násilie a šírili strach,“ uviedla a dodala, že nezávislosť a suverenita Moldavska je v ohrození.
2 600 eur za protest
Proruský podnikateľ Ilan Šor žijúci v zahraničí, na ktorého sa vzťahujú západné sankcie za snahy o destabilizáciu Moldavska, minulý mesiac otvorene ponúkol Moldavcom platby, ktoré by mesačne mohli dosiahnuť v prepočte až okolo 2 600 eur za účasť na protivládnych protestoch, pripomenula agentúra Reuters.
Moldavci čelia pred parlamentnými voľbami záplave dezinformácií rozširovaných pomocou umelej inteligencie (AI), napísala dnes agentúra AP. Niekoľko monitorovacích skupín podľa nej vysledovalo propagandistické a dezinformačné kampane pripisované Rusku. Ich cieľom je znížiť podporu vládnucej proeurópskej Strany akcie a solidarity (PAS) prezidentky Sanduovej.
Ruské vplyvové operácie sú založené na novej infraštruktúre a intenzívne využívajú umelú inteligenciu, píše AP s odvolaním sa na odborníkov v odbore. Falošné webové stránky sa podľa nej vydávajú za legitímne západné médiá a umelou inteligenciou riadené účty (boty) zaplavujú on-line diskusie, kde zosmiešňujú PAS a Európsku úniu.
Moldavsko čakajú v nedeľu 28. septembra parlamentné voľby, ktoré Sanduová už skôr označila za najdôležitejšiu v histórii Moldavska. Vládnuca väčšina chce v hlasovaní poistiť proeurópske smerovanie krajiny. Podľa prieskumu z polovice júla má k víťazstvu v parlamentných voľbách nakročené PAS Sanduovej, ktorá vlani v novembri vyhrala druhýkrát prezidentské voľby. Podľa Reuters sa však očakáva tvrdý súboj medzi PAS a proruským blokom komunistických a socialistických strán.
Súčasná prozápadná vláda opakovane obviňuje Moskvu z zasahovania do vnútorných záležitostí a dezinformačných kampaní v snahe zvrhnúť vládu, udržať bývalú sovietsku republiku vo svojej sfére vplyvu a zmariť jej snahu o vstup do Európskej únie do roku 2030. Moskva obvinenia odmieta.
Moldavsko, kde žije zhruba 2,5 milióna obyvateľov, patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť na Sovietskom zväze vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak medzinárodne neuznanej Podnesterskej republiky. Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď separatistami aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržuje vojenský zbor, ktorý označuje za mierovú misiu.