Dajú sa voľby v Moldavsku označiť za súboj medzi proeurópskym a proruským táborom?
Na jednej strane sú nadchádzajúce voľby veľmi podobné tým, aké krajina už v minulosti zažila. Vždy sa pri hlasovaní riešilo, že v stávke je to, či bude pokračovať proeurópska orientácia Moldavska, a aké je riziko, že sa k moci dostanú proruské sily. Iné v porovnaní s predchádzajúcimi volebnými cyklami je to, že vládne jedna politická strana, ktorá má veľmi úzke väzby na Brusel a inštitúcie Európskej únie. Ale platí, že sa mobilizujú rôzne politické sily, ktoré boli v minulosti spájané s Ruskom a ktorým sa nepodarilo vyvrátiť podozrenia, že s ním stále majú hlboké vzťahy. Preto čelí Moldavsko neistote. Áno, sú tu politici, ktorých zvyčajne prepájame s Ruskom alebo s Eurázijskou úniou, teda celkovo s východnou orientáciou krajiny, ale usilujú sa to zahmlievať.
To je niečo, čo nemôžeme povedať o vládnucej Strane akcie a solidarity, ktorá má s EÚ veľmi transparentné vzťahy a jasne hovorí, čo chce dosiahnuť v rámci európskej integrácie. Zároveň by som však mal povedať, že aj v opozícii sú subjekty, ktoré majú proeurópske názory, ale nemajú veľkú šancu dostať sa do parlamentu. Politici, ktorí ich vedú, by vám pravdepodobne povedali, že únia ich prehliada, pretože sa snaží podporovať vládnucu väčšinu. A potom máme rôzne menšie politické strany, ktoré môžeme považovať za jednoznačných zástupcov vplyvu Kremľa. Niektoré majú veľmi jasný profil. Sú to napríklad subjekty, ktoré patria do politickej siete oligarchu Ilana Șora. Ten momentálne sídli v Moskve, odkiaľ koordinuje rôzne hybridné aktivity, ktoré sú v súlade s ruskými strategickými záujmami v Moldavsku.
Čo hovoria prieskumy o možných výsledkoch?
Ak sa pozrieme na prieskumy, tak pre Stranu akcie a solidarity nevyzerajú práve najlepšie. Jeden z posledných jej prisúdil asi 30 až 35 kresiel. Na väčšinu je potrebné získať 51 zákonodarcov. Samozrejme, prieskumy nedokážu odhadnúť, ako budú hlasovať Moldavci v zahraničí, čo môže mať zásadný vplyv na výsledok. Preto by sme ich mali brať s rezervou. Ale určite sa dá povedať, že výskumy neukazujú takú podporu pre Stranu akcie a solidarity, ako by to možno očakávali niektorí podporovatelia moldavskej integrácie do EÚ na Západe. Jedna vec je jasná. Do budúceho parlamentu sa dve politické sily určite dostanú.
Vládnuca Strana akcie a solidarity a Vlastenecký blok, však?
Áno. Určite budú v parlamente. Súčasťou Vlasteneckého bloku sú štyri rôzne politické strany, ktoré sú akýmisi nástupcami komunistickej strany. Sú v ňom samotní komunisti, socialisti, Srdce Moldavska a Budúcnosť Moldavska. Je to veľmi jednotný blok. Naozaj sú to politické strany, ktoré podporujú zahraničnú politiku na viaceré svetové strany. Znamená to aj obnovenie strategického dialógu s Ruskom a všetko, čo by oživilo vzťahy s Moskvou.
Čítajte viac Rusko sa tlačí na NATO, do Estónska poslal Putin migy. Začne ich aliancia zostreľovať?
Kto sa ešte môže dostať do parlamentu?
Mala by v ňom byť aj Naša strana, ktorú vedie Renato Usatîi, bývalý primátor mesta Bălți. A tiež volebná koalícia Alternatíva. Jej súčasťou sú politické strany a lídri, ktorí zmenili svoje názory. Napríklad primátor Kišiňova Ion Čeban v minulosti jednoznačne podporoval vstup Moldavska do Eurázijskej únie, ale teraz tvrdí, že by chcel vidieť krajinu v EÚ. Na druhej strane kritizuje úniu za podporu sexuálnych menšín a ďalšie politiky. Podobne sa vyjadruje bývalý kandidát na prezidenta Alexander Stoianoglo a dve ďalšie menšie politické strany, ktoré sú súčasťou Alternatívy. Spoločne sa snažia osloviť voličov, ktorí sú sklamaní zo súčasnej vlády a zároveň majú euroskeptickejšie názory.
Takže nie sú úplne proti EÚ, ale vnímajú ju veľmi selektívne. Alternatíva tvrdí, že Moldavsko by malo s úniou veľmi tvrdo rokovať a nerobiť ústupky ani výmenou za rýchlejšiu integráciu. Tvrdí, že chce chrániť národné záujmy a predísť akýmkoľvek rozhodnutiam, ktoré by mohli poškodiť ekonomiku, pokiaľ ide o vývoz, miestnych výrobcov alebo vlastníctvo pôdy. To je ďalšia veľmi citlivá téma v Moldavsku, hoci tentoraz sa o nej pred voľbami hovorí menej ako v minulosti.
Do akej miery je zahraničná politika a zahraničnopolitická orientácia krajiny hlavnou témou, ktorá formuje kampaň?
Tieto témy sú základom predvolebných diskusií. Naozaj sa v nich nerieši ekonomika alebo nejaké štrukturálne reformy. Všetko je o tom, či sa krajina udrží na ceste smerom k EÚ. A o tom, či sa vyhne vojnovému konfliktu. Vojna sa pravdepodobne dá označiť za hlavný motív kampane Strany akcie a solidarity, ako aj Vlasteneckého bloku. Oba tábory sa rozhodli mobilizovať voličov tak, že hovoria o rizikách a obavách z budúcnosti. Vláda varuje pred tým, čo sa stane, keď sa k moci dostanú na Rusko orientované politické sily. A na druhej strane, jeden z lídrov Vlasteneckého bloku Igor Dodon vraví, že Strana akcie a solidarity by údajne mohla začať konflikt v Podnestersku, aby sa udržala pri moci. Oba tábory však aspoň do istej miery špekulujú.
Čítajte viac Moskva chce, aby Európu pohltil strach. Drony? Bol to ruský štátny teror, tvrdí poľský europoslanec
Prečo to tak vnímate?
Pretože Moldavsko je v takej citlivej pozícii, že sa nemôže s nikým pustiť do vojny. Neplánuje sa ani vojenské zjednotenie krajiny. Súčasná vláda nikdy nepovedala, že by to mala v úmysle. Vždy vraví, že na vyriešenie podnesterského konfliktu použije len mierové prostriedky. Mimochodom, to isté znie aj z Kyjeva, napriek určitým vyhláseniam niektorých politikov, že Ukrajina by sa veľmi rýchlo vedela postarať o Podnestersko. Má totiž vojenskú prevahu, ako aj skúsenosti s bojmi proti ruskej agresii. Ale naozaj nikto momentálne nemá záujem vytvoriť ďalšiu eskaláciu a takpovediac vyviezť vojnu za hranice Ukrajiny. Ani Rusi nechcú, aby sa to stalo, pretože keby sa tak rozhodli, určite by stratili v Podnestersku vplyv. Myslím si, že jedným z dôvodov, prečo sa vláda zameriava v kampani na zahraničnú politiku, je žalostná socioekonomická situácia v krajine. Je pre ňu zložité rozprávať sa s voličmi o hospodárskej politike. Opozícia to populisticky využíva. Keďže nemá žiadnu zodpovednosť za krajinu, jej argumenty znejú presvedčivejšie. Opozícia hovorí, že vládna strana mala štyri roky plnú kontrolu nad krajinou.
A striktne vzaté, je to pravda…
Samozrejme, opoziční politici prehliadajú krízy, ktoré musela krajina prekonať, a mnoho ďalších faktorov, ktoré viedli k situácii, v ktorej sa Moldavsko teraz nachádza. Na vrchole toho je ruská vojna proti Ukrajine. Sprevádza ju veľmi emotívna debata, pretože je to dramatická skúsenosť pre Moldavsko, ktorá sa interpretuje a dezinterpretuje rôznymi spôsobmi. Je to v závislosti od toho, ktorý tábor o tom hovorí. Vláda však prejavila plnú solidaritu s Ukrajinou a podporuje EÚ v pomoci Kyjevu, takže sa dá povedať, že je na správnej strane dejín. Ale nájdu sa aj hlasy, ktoré spochybňujú, či to Strana akcie a solidarity myslí úprimne, keď pomáha Ukrajine.
V lete moldavská prezidentka Maia Sanduová povedala, že Rusko plánuje v krajine bezprecedentnú kampaň na ovplyvňovanie volieb a tvrdila, že Kremeľ vyčlenil až 100 miliónov eur na kybernetické útoky, platené protesty, manipulácie a diskreditáciu volebného procesu. Vzhľadom na jej slová, čo konkrétne môžeme povedať o snahách Moskvy ovplyvniť voľby?
Pamätám si tiež vyhlásenia, že v Moldavsku sa podarilo zásadne znížiť ruský vplyv. Takéto vyjadrenia sú, samozrejme, veľmi pozitívne a optimistické. Ale podľa môjho názoru je od toho Moldavsko ešte ďaleko. Moskva sa jednoznačne zameriava na volebný proces v krajine a je to ešte viditeľnejšie ako vlani počas prezidentských volieb. Moldavsko je parlamentná republika. V prípade, že prezidentka Sanduová nebude mať v zákonodarnom zbore pohodlnú väčšinu, bude len veľmi ťažko presadzovať svoje politické plány. Hlava štátu preto do istej miery vo voľbách podporuje svoju Stranu akcie a solidarity. Vstúpila tak však na tenký ľad, lebo by to podľa volebných zákonov ako prezidentka nemala robiť.
V každom prípade je ruský vplyv veľmi intenzívny. Už ste v otázke spomenuli niektoré oblasti, na ktoré sa Rusko zameriava, a najproblematickejšou je šírenie dezinformácií. Moskva môže vytvárať nové webové stránky a šíriť najrôznejšie tvrdenia. Rusko veľmi pozorne sleduje všetky chyby, ktoré robí súčasná vláda, a vytrháva ich z kontextu a rovnako skresľuje vyhlásenia predstaviteľov EÚ, ktorí podporujú Moldavsko a vládnucu stranu. Pre fungovanie mediálneho priestoru je to veľmi nebezpečné, lebo Rusko dokáže šíriť tieto naratívy s neobmedzenou sofistikovanosťou. Samozrejme, na boj proti tomu Kišiňov vyčlenil veľa prostriedkov. Ale bez peňazí EÚ a bez know-how, ktoré prichádza z rôznych členských štátov, by bola pripravenosť Moldavska čeliť ruskej dezinformačnej kampani oveľa horšia ako teraz. Problémom je však už spomenutá socioekonomická situácia.
Aký má vplyv?
V Moldavsku asi 34 percent ľudí žije v absolútnej chudobe. Je to obrovské číslo. A naozaj sa nedá nedostatok normálnych, nehovorím dobrých, vravím normálnych životných podmienok kompenzovať argumentom, že Moldavsko vstúpi do EÚ a všetko sa vyrieši zo dňa na deň. Vláda by potrebovala hmatateľné výsledky v hospodárskej oblasti. Inak sa ľudia stanú voličmi populistických strán, ktoré neustále tvrdia, že do krajiny príde raj, ktorý vraj môže Rusko ponúknuť Moldavsku cez dodávky lacného plynu alebo prostredníctvom prístupu na svoj ruský trh. Myslím si, že práve v hospodárskej oblasti je najväčšia slabosť vlády. A, bohužiaľ, nevieme, ako sa to prejaví vo voľbách. Momentálne sa preto vláda zameriava na volebnú mobilizáciu Moldavcov, ktorí žijú v zahraničí. Tí sú na tom vo všeobecnosti ekonomicky lepšie ako ľudia, čo zostali doma. Na diaspóru je zameraný aj politický odkaz o hrozbe proruskej cesty. Strana akcie a solidarity sa ju snaží presvedčiť, že potrebuje jej hlasy, aby pokračovalo strategické smerovanie Moldavska na Západ.
Čítajte viac Expert: Rusko lezie po eskalačnom rebríku. Čo na NATO pošle po dronoch?
Myslíte si, že sa už dá povedať, že Rusi boli aspoň čiastočne úspešní v ovplyvňovaní rozhodnutí významnejšieho počtu moldavských voličov?
Ako som vravel, Rusko je neobmedzene sofistikované v šírení dezinformácií. No neznamená to, že je vždy vo všetkom úspešné. Áno, Rusi majú vybudované digitálne armády, ale to odhalili aj investigatívni novinári. Ak sa teda do promoskovských sietí podarilo preniknúť žurnalistom, je otázka, nakoľko kompetentne fungujú. Nevieme ani to, či ľudia v Moldavsku pomáhajú šíriť proruské odkazy najmä z ideologických dôvodov, alebo to robia len preto, aby si finančne prilepšili a voliť budú inak. Platí však, čo som už vysvetlil. Je pomerne jednoduché presvedčiť časť voličov, aby hlasovali proti vláde, keď majú prázdnu chladničku a žalúdok. Títo ľudia s väčšou ochotou prijímajú a šíria kritické odkazy bez ohľadu na to, či prichádzajú z Ruska, alebo sú súčasťou vnútornej politickej dynamiky.
V Moldavsku je aj opozícia, ktorá má legitímne argumenty proti tomu, čo robí vláda. Ruské dezinformácie a reálna kritika politikov, ktorí sú pri moci, vytvorili snehovú guľu, ktorá sa rýchlo valí. Pre vládu bude veľmi ťažké ju zastaviť, keďže realita v krajine je viac pesimistická ako pozitívna. A to platí bez ohľadu na to, či sa Moldavsku podarí úspešne zlepšiť všetky vyhliadky na to, aby sa vstup do EÚ uskutočnil v blízkej budúcnosti.
Čo by znamenalo pre Moldavsko, keby naozaj vyhrali proruské sily?
Aby som bol úprimný, myslím si, že Moldavci by potom s najväčšou pravdepodobnosťou začali protestovať. Čokoľvek, čo zmení súčasný smer krajiny v zmysle orientácie na EÚ, bude viesť k demonštráciám. Proruská vláda by mohla prehodnotiť dialóg s Ruskom či zrušiť sankcie, čo sa bude dať zdôvodniť ekonomickou politikou. Ale ľudia by veľmi citlivo vnímali, keby prišla aj so skutočne radikálnymi návrhmi. Napríklad, že by sa Moldavsko malo preorientovať na projekty eurázijskej integrácie.
