„Od januára sa nám počet objednávok zvýšil až o 50 percent,“ uviedol pre denník Bild Mario Piejde, ktorého spoločnosť BSSD Defence buduje kryty po celom Nemecku.
Telefóny vo firme vyzváňali hlavne po tom, čo sa na poľské územie pred pár dňami dostalo 19 ruských dronov. „Ľudia zbadali, že to Putin myslí vážne,“ zdôvodnil Piejde.
Ako dodal, zvláštne je, že až 30 percent všetkých zákaziek prichádza od firiem a prenajímateľov bytových domov.
„Spoločnosti nám volajú, pretože chcú mať bunkre pre zamestnancov vo svojom areáli,“ priblížil Piejde. Prenajímatelia sa zase informujú o možnostiach vybudovať protiletecké kryty pre nájomníkov v domoch.
Súkromné bunkre
To, že v krajine zažívajú „boom“ vo výstavbe bunkrov, potvrdila i ďalšia firma, ktorá ich buduje. „Hlavne po nedávnych udalostiach v Poľsku sme zaznamenali zvýšený dopyt po konzultačných stretnutiach,“ citoval Bild spoločnosť Deutsches Schutzraum-Zentrum (DSZ).
Podľa informácií na jej webstránke poskytujú kryty ochranu nielen pred konvenčnými, ale aj pred biologickými, chemickými či jadrovými zbraňami.
Piejdeho firma dáva záujemcom na výber niekoľko možností. Keď nemajú miesto alebo peniaze na nový bunker, možno ho zhotoviť aj tak, že im prestavajú pivnicu. Ak sa pri tom nezmení jej konštrukcia, netreba ani stavebné povolenie.
Čítajte viac Čo je s protijadrovými krytmi? Švajčiarsko má viac miest ako ľudí, Rusko na 143 miliónov len 17 000 krytov
„Najlepšie sa na to hodí miestnosť v rohu domu,“ vysvetlil Piejde s tým, že ide o najstabilnejší bod v celom objekte. Náklady na súkromný protiletecký kryt dosahujú 30– až 50-tisíc eur, firma DSZ ich vyčíslila až do výšky 75-tisíc.
Vybraná miestnosť by nemala byť väčšia ako 30 štvorcových metrov a mala by byť vhodná i na dlhší pobyt. Stropy a steny musia byť hrubé aspoň 30 centimetrov, v opačnom prípade musia stavbári pridať ďalšiu vrstvu muriva.
Do miestnosti namontujú aj ďalšiu nevyhnutnú výbavu: protitlakové dvere, filtračný systém, tlakové ventily a núdzový východ (okno v suteréne s pancierovým poklopom). Priestor musí byť súčasne vzduchotesný, aby doň v prípade útoku neprenikol zvonka dym alebo jedovaté plyny.
Čítajte viac Otázka stará ako ľudstvo: Kde sa schovať, keď nás napadnú?
Súkromné bunkre sú náhradou za verejné kryty, ktorých je v Nemecku veľký nedostatok. Po skončení studenej vojny prevládal totiž názor, že už nie sú potrebné, a tak ich vláda v roku 2007 nariadila demontovať – spolu so sirénami na vyhlásenie poplachu. Viaceré kryty potom chátrali alebo ich predali.
V marci 2022, po ruskej agresii proti Ukrajine, proces síce zastavili, ale väčšinu bunkrov sa už nepodarilo obnoviť. Podľa správy spolkového ministerstva vnútra zostalo z pôvodných 2 000 verejných krytov v Nemecku už len 579 s celkovou kapacitou pre približne 480-tisíc ľudí.
„Nevedeli sme si predstaviť, že sa do Európy vráti veľká vojna. Nemá zmysel obzerať sa späť do minulosti za tými, čo sa rozhodli zrušiť civilnú obranu, aj keď nám to teraz spôsobuje veľké problémy. Desaťročia sme žili v mieri,“ vysvetlil nedávno pre časopis Zeit Ralph Tiesler, predseda Spolkového úradu civilnej ochrany a pomoci pri katastrofách (BBK).
Čítajte viac Protiatómový bunker po činiteľoch NDR získal neznámy kupec za vyše 20-tisíc eur
Postačia tunely a metro?
Situáciu sa rozhodla riešiť už bývalá vláda Olafa Scholza, ktorá v novembri minulého roka prišla s „národným plánom“ na výstavbu bunkrov.
Úrady spravili inventúru, zisťovali technický stav a vybavenie jednotlivých krytov, aby vedeli, ktoré by sa mohli opäť použiť. Odborníci zároveň dospeli k názoru, že nemá význam stavať plošné bunkre pre obrovské masy ľudí, ako sa to robilo počas druhej svetovej vojny.
„Centrálne umiestnené verejné kryty pre niekoľko stoviek či tisícok ľudí nie sú vhodnou ochranou proti moderným presným zbraniam, ktoré cielene ničia jednotlivé objekty a na varovanie pred ich útokmi zostáva iba zopár minút,“ citoval ich analýzu časopis Spiegel.
Foto: Deutsches Schutzraum-Zentrum
Aj Tiesler poukázal na to, že ani v minulosti nebolo v Nemecku krytov viac ako pre tri percentá populácie.
Vo Fínsku s 5,5 milióna obyvateľmi majú síce úplne inú stratégiu – k dispozícii je stále vyše 50-tisíc bunkrov, ktoré dokážu prichýliť až päť miliónov ľudí, no tieto zariadenia pochádzajú ešte z čias studenej vojny.
Len v hlavnom meste Helsinki je v krytoch miesto pre 900-tisíc osôb, čo je viac ako počet obyvateľov. To však podľa expertov nie je cesta, po akej by sa malo Nemecko v súčasnosti vydať.
Vhodnejším riešením sa zdá využiť ako ochranné kryty tunely, stanice metra, podzemné garáže, parkoviská a suterény verejných budov. Odhaduje sa, že by sa tak vytvoril priestor pre zhruba milión obyvateľov.
Čítajte viac Z rozkradnutého bunkra urobili múzeum. Nazrite do opevnenia, ktoré navštívil aj Hitler
Čo sa týka investícií, v priebehu štyroch rokov by mali dosiahnuť minimálne desať miliárd eur. Vybudovať pritom treba nielen kryty, ale aj systém civilnej ochrany vrátane sirén.
Cieľom je, aby sa to stihlo dokončiť do roku 2029. Svojou trochou prispievajú i developeri – asi desať percent novostavieb má dnes vlastný bunker.
„Obyvateľstvo, ktoré nie je na nič pripravené, pôsobí ako ľahký cieľ,“ varoval Tiesler v rozhovore pre magazín Zeit. "Preto sa musíme čo najlepšie pripraviť. To zahŕňa zásoby v suteréne, zbalený núdzový batoh s baterkou, ručná vysielačka, oblečenie a dôležité dokumenty.
Obyvateľstvo, samozrejme, musí vedieť, ako sa má presne správať, ak ho ohrozujú rakety a strely s plochou dráhou letu. Na rozdiel od druhej svetovej vojny majú ľudia medzi poplachom a skutočným leteckým útokom len niekoľko minút na to, aby sa dostali na bezpečné miesto.
Mojím cieľom je preto, aby mobilná aplikácia ľuďom ukazovala, kde nájdu najbližší chránený priestor, ako napríklad podzemnú garáž alebo tunel metra," objasnil šéf civilnej ochrany.
