1310. deň: Rutte podporil vyjadrenia Trumpa zostreľovať ruské lietadlá po narušení neba nad územím NATO

Čítajte viac 1309. deň: Dochádzajú Rusku ruble na vojnu? Ministerstvo dvíha DPH. Export nafty atakuje päťročné minimum. Gazprom opäť v plameňoch

19:24 Nemecký kancelár Friedrich Merz vo štvrtok navrhol využiť zmrazené ruské aktíva na uvoľnenie bezúročnej pôžičky vo výške 140 miliárd eur na pomoc Ukrajine zo strany Európskej únie. EÚ by podľa neho mohla tieto peniaze Kyjevu poskytnúť bez zasahovania do vlastníckych práv Ruska. Peniaze by boli vrátené až po tom, čo Rusko zaplatí Ukrajine za škody, ktoré jej spôsobilo počas vojny.

Západní spojenci Ukrajiny po začiatku ruskej invázie zmrazili ruské aktíva v hodnote niekoľko sto miliárd eur. Vlády EÚ sa ale podľa Reuters vyhýbajú konfiškácii týchto prostriedkov, pretože sa obávajú, že by to mohlo podkopať dôveru v euro ako rezervnej meny.

EÚ sa preto pokúša nájsť nový spôsob na využitie ruských peňazí, ktoré sú uložené najmä v bruselskom depozitári Euroclear. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave EÚ začiatkom septembra vyzvala na poskytnutie novej „reparačnej pôžičky“ pre Ukrajinu.

Podľa zdrojov portálu Politico nový plán spočíva v tom, že miliardy eur z ruských štátnych peňazí, ktoré sú v súčasnosti uložené v belgickom depozitári, sa pošlú na Ukrajinu a použité financie sa nahradia dlhopismi garantovanými Európskou úniou. Nahradením zmrazených peňažných prostriedkov dlhopismi by sa eurokomisia podľa portálu snažila vyhnúť obvineniam z nezákonnej konfiškácie majetku ruského štátu.

Vzhľadom na to, že Ukrajine budúci rok hrozí vysoký deficit štátneho rozpočtu, EK považuje toto riešenie za poslednú šancu, ako finančne podporiť Kyjev bez toho, aby na to použila peniaze európskych daňových poplatníkov.

EÚ doposiaľ používala iba úroky z ruských aktív. Nemecko, najväčšia ekonomika EÚ a druhý najväčší vojenský podporovateľ Ukrajiny, predtým vyjadrilo obavy v súvislosti s akýmikoľvek návrhmi na úplnú konfiškáciu aktív. „Teraz je čas použiť účinnú páku, ktorá naruší cynickú hru ruského prezidenta, ktorou si kupuje čas, a privedie ho k rokovaciemu stolu,“ vyhlásil Merz. O svojom návrhu chce hovoriť s lídrami členských krajín EÚ na neformálnom summite v Kodani budúci týždeň. (ft.com, politico.eu, reuters, tasr)

19:08 Americký prezident Donald Trump vo štvrtok v Oválnej pracovni Bieleho domu vyzval tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, aby jeho krajina prestala nakupovať ruskú ropu.

Čítajte viac Trump sa stretol s Erdoganom, vyzval ho, aby prestal nakupovať ruskú ropu. Na revanš mu sľubuje i zrušenie sankcií

17:56 Európska únia chce v novom, devätnástom balíku sankcií proti Rusku výrazne rozšíriť počet neruských spoločností, ktorým bude zakázané obchodovať s úniou. Cieľom je zabrániť Moskve v obchádzaní sankcií. Návrh, do ktorého nahliadol bruselský server Politico, predpokladá, že okrem 120 lodí z tzv. ruskej tieňovej flotily, obmedzenia mieria aj na banky, energetické spoločnosti a ďalšie firmy. Za tieňovú flotilu sa označujú zahraničné plavidlá, ktoré prepravujú ruské ropné produkty a s pomocou ktorých Moskva obchádza exportné obmedzenia.

Európska komisia (EK) nový balík predstavila minulý týždeň, obmedzenia musia jednomyseľne schváliť všetkých 27 krajín EÚ. Medzi subjektmi, ktorým hrozia sankcie, je deväť zahraničných bánk, dve ropné obchodné spoločnosti, medzinárodná burza kryptomien a tiež kryptografia stablecoin regulovaná mimo Ruska. Stablecoin je druh kryptomeny, ktorý sa vyznačuje tým, že má stabilnú hodnotu, pretože je pevne naviazaný na iné aktívum, napríklad na inú menu či na komodity.

Na zozname spoločností, s ktorými má byť zakázané obchodovať, sú firmy napríklad zo Spojených arabských emirátov, Kirgizska a Tadžikistanu.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová minulý týždeň v piatok vo svojom prejave uviedla, že nový sankčný balík je zameraný „na finančné medzery, ktoré Rusko využíva na obchádzanie sankcií“. „Zavádzame zákaz transakcií pre ďalšie banky v Rusku a banky v tretích krajinách,“ vyhlásila. Zdôraznila pritom, že sankcie prvýkrát zasiahnu reštriktívne opatrenia aj kryptoplatformy a zakážu transakcie v kryptoplatformách.

Rokovania medzi členskými štátmi potrvajú pravdepodobne niekoľko týždňov a je možné, že do sankčných zoznamov budú pridané ešte ďalšie subjekty. Európska komisia návrh nových obmedzení koordinuje aj s americkou administratívou.

16:41 Severoamerické veliteľstvo protivzdušnej obrany (NORAD) v stredu vyslalo svoje stíhačky, aby identifikovali a zachytili štyri ruské vojenské lietadlá pri pobreží Aljašky, informovala agentúra Reuters.

NORAD vo vyhlásení napísalo, že detekovalo a sledovalo dve ruské stíhačky Tupolev Tu-95 a dve Suchoj Su-35 v Aljašskej identifikačnej zóne protivzdušnej obrany (ADIZ). Spoločné americko-kanadské veliteľstvo na incident reagovalo mobilizáciou štyroch stíhačiek F-16, jedného lietadla Boeing E-3 a štyroch tankovacích lietadiel KC-135.

Ruské lietadlá pri manévroch zostali v medzinárodnom vzdušnom priestore a nenarušili americký, ani kanadský. Agentúra Reuters vysvetľuje, že Aljašská identifikačná zóna protivzdušnej obrany je oblasť v medzinárodnom vzdušnom priestore, v ktorej sa všetky prelietajúce lietadlá musia identifikovať v záujme národnej bezpečnosti.

Americký prezident Donald Trump v utorok na pôde Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov vyhlásil, že členské štáty Severoatlantickej aliancie by mali zostreliť ruské lietadlá, ak vstúpia do vzdušného priestoru NATO.

16:12 Generálny tajomník NATO Mark Rutte podporil nedávne vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, že členské krajiny NATO by mali zostreliť ruské drony a lietadlá po vstupe do ich vzdušného priestoru, ak by bol takýto krok nevyhnutný. TASR o tom píše podľa agentúry Reuters a AFP.

„Ak je to potrebné. Takže v tomto úplne súhlasím s prezidentom Trumpom: ak je to potrebné,“ povedal Rutte v rozhovore pre program „Fox & Friends“ televízie Fox News. Dodal, že vojaci NATO sú vycvičení na posudzovanie takýchto hrozieb a na určenie, či môžu eskortovať ruské lietadlá zo spojeneckého územia alebo podniknúť proti nim ďalšie kroky.

Postoj NATO je podľa agentúry AFP pomerne priamy – ak sa Aliancia domnieva, že lietadlo predstavuje hrozbu, je pripravená strieľať.

„Môžete si byť istí, že urobíme všetko, čo je potrebné na obranu našich miest, našich ľudí, našej infraštruktúry,“ povedal tento týždeň Rutte. „To neznamená, že vždy okamžite zostrelíme lietadlo,“ dodal.

To potvrdzujú nedávne incidenty nad Poľskom a Estónskom. Keď približne 20 ruských dronov preletelo cez Poľsko, NATO zostrelilo tú časť z nich, ktoré boli považované za hrozbu.

Na druhej strane o niekoľko dní neskôr, keď tri ozbrojené ruské stíhačky narušili estónsky vzdušný priestor nad Fínskym zálivom na približne 12 minút, lietadlá NATO iba „eskortovali lietadlo bez eskalácie“, povedal Rutte. „Nebola posúdená žiadna bezprostredná hrozba,“ povedal šéf Aliancie.

15:43 Nemecko nedovolí, aby ruské útoky na území Severoatlantickej aliancie pokračovali. V reakcii na incidenty s ruskými dronami a stíhačkami z posledných týždňov to dnes povedal nemecký kancelár Friedrich Merz, informovala agentúra Reuters. NATO podľa neho musí vyvinúť účinný spôsob, ako Moskvu odstrašiť.

„Nedovolíme, aby tieto útoky pokračovali,“ povedal Merz na tlačovej konferencii po rokovaní s premiérmi východonemeckých spolkových krajín. Dodal, že postoj NATO k incidentom z posledných týždňov je „úplne správny“. Generálny tajomník aliancie Mark Rutte v polovici septembra uviedol, že NATO a spojenci v súlade s medzinárodným právom použijú všetky potrebné vojenské i nevojenské nástroje na obranu a odstrašenie všetkých hrozieb zo všetkých smerov.

Rusko v posledných týždňoch niekoľkokrát narušilo vzdušný priestor krajín NATO vrátane Poľska, Rumunska či Estónska. Dánsko dnes uviedlo, že niekoľko jeho letísk ohrozovali drony. Už v pondelok večer bolo kvôli preletom dronov uzavreté letisko v Kodani. Dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen povedal, že niet pochýb o tom, že incidenty s drony sú dielom profesionálneho aktéra, nie je ale podľa neho dôkaz o spojitosti s Ruskom.

Čítajte viac Rusko sa tlačí na NATO, do Estónska poslal Putin migy. Začne ich aliancia zostreľovať?

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt dnes v debate v Spolkovom sneme uviedol, že Nemecko kvôli incidentom v spojeneckých krajinách prijme opatrenia, ktoré by mali zlepšiť obranu krajiny proti dronom. Ohrozenie vnútornej bezpečnosti Nemecka podľa neho prichádza hlavne z Ruska.

14:51 Americký prezident Donald Trump v telefonickom rozhovore s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom prijal postoj Budapešti k nákupu energií z Ruska. Podľa servera hirado.hu to povedal vo štvrtok novinárom šéf úradu vlády Gergely Gulyás, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Donald Trump je mimoriadne inteligentný podnikateľ, preto pochopil maďarský ekonomický postoj. Donald Trump týmto aspektom porozumel,“ povedal Gulyás.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó uplynulú stredu jedinou vetou reagoval na vyhlásenie Trumpa, že by mohol odradiť Orbána od nákupu ruskej ropy. Šéf maďarskej diplomacie na Facebooku opatrne naznačil, že to zrejme nepôjde, konštatoval server szeretlekmagyarorszag.hu.

„Plne podporujeme úsilie amerického prezidenta o mier. Nemôžeme však zmeniť realitu našej geografickej polohy,“ napísal maďarský minister zahraničných vecí.

Čítajte viac Zelenskyj povedal Trumpovi, že by sa Slovensko mohlo vzdať ruskej ropy. Výzvu dostal aj Orbán

Trump minulý utorok povedal, že plánuje zatelefonovať maďarskému premiérovi a vyzvať ho, aby prestal kupovať ruskú ropu. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že ide o súčasť širšieho tlaku na spojencov v NATO, aby prerušili energetické vzťahy s Moskvou.

14:31 Rusko zavedie čiastočný zákaz vývozu nafty do konca tohto roka. Zároveň predĺži súčasný zákaz na vývoz benzínu. Uviedol to vo štvrtok podpredseda ruskej vlády Alexander Novak. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na ruskú agentúru Interfax.

Niektoré ruské regióny čelia nedostatku určitých palív. Dôvodom je zintenzívnenie ukrajinských útokov dronmi na ruské rafinérie. Podľa Interfax Novak uviedol, že Rusko zaznamenalo menší deficit, čo sa týka ropných produktov, má však dostatočné zásoby, ktorými dokáže tento výpadok vykryť.

Čítajte viac 1309. deň: Dochádzajú Rusku ruble na vojnu? Ministerstvo dvíha DPH. Export nafty atakuje päťročné minimum. Gazprom opäť v plameňoch

S cieľom zmierniť tlak na dodávky palív na ruský trh však Moskva rozhodla o čiastočnom zákaze vývozu nafty. Ten bude platiť iba pre ďalších predajcov, nie pre producentov.

V prípade zákazu vývozu benzínu sa tento týka všetkých, teda aj producentov. Netýka sa však medzivládnych dohôd medzi Ruskom a niektorými krajinami, ako je napríklad Mongolsko.

Zákaz exportu benzínu chce Moskva v súčasnosti predĺžiť. „Zákaz vývozu benzínu čoskoro predĺžime do konca tohto roka a aj zákaz vývozu nafty pre tých, čo nie sú producenti, bude zavedený s platnosťou do konca roka,“ povedal Novak pre Interfax. Ako dodal, Rusku to umožní pokračovať v zásobovaní domáceho trhu pohonnými látkami.

13:27 Nadácia otvorenej spoločnosti v spolupráci s českým Nadačným fondom pre Ukrajinu, Darček pre Putina, spúšťajú verejnú zbierku Operácia Oksana 50.

Čítajte viac Ďalší darček pre Putina: Začala sa zbierka na 50 sanitiek pre Ukrajinu. Ambasádorkou známa herečka

12:44 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že po skončení vojny, ktorú proti Ukrajine vedie Rusko, je pripravený odísť zo svojej funkcie.

Čítajte viac Voľby by boli po uzavretí prímeria. Zelenskyj: Som pripravený odísť z funkcie

11:52 Najmenej jeden človek – 59-ročný muž – bol zabitý pri útoku ruského dronu v dedine Prykolotne pri Kupjansku na severovýchode Ukrajiny, oznámili dnes ukrajinskí záchranári.

Rusko počas noci vyslalo proti Ukrajine 176 dronov, z ktorých sa 153 podarilo zneškodniť, informovalo ukrajinské letectvo. Pripustilo, že zaznamenalo 13 zásahov na ôsmich miestach krajiny.

Ruské drony pri rozsiahlom nálete poškodili objekty kritickej infraštruktúry vo Vinnyckej oblasti, časť oblastného mesta Vinnycja bola načas odpojená od elektriny a železnica dočasne prerušila prevádzku, uviedla Natalja Zabolotná z oblastnej správy. Dodávky elektriny aj prevádzka vlakov sú už obnovené. Nálet sa obišiel bez obetí, dodala.

Na infraštruktúru mierili ruské drony aj v Kirovohradskej oblasti. Drony podľa náčelníka oblastnej správy Andrija Rajkovyča poškodili niekoľko obytných domov a pripravili o elektrinu tri obce. Útok si nevyžiadal obete. Problémy s dodávkami elektriny a vody spôsobil nálet dronov aj v meste Nižyn v Černihivskej oblasti, informoval server RBK-Ukrajina.

10:44 Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila počas noci ruský bombardér Su-34, ktorý kĺzavými bombami útočil na oblastné mesto Záporožie na juhovýchode Ukrajiny, tvrdí ukrajinské letectvo. O osude posádky sa nezmienilo.

Podľa špecializovaného portálu Oryx, ktorý zhromažďuje údaje o zdokumentovaných stratách bojovej techniky počas vojny Ruska proti Ukrajine, prišlo ruské letectvo doteraz o 32 zničených a päť poškodených Su-34 a jeden modernizovaný Su-34M, ktorý pravdepodobne omylom zostrelila ruská protivzdušná obrana.

9:36 Ukrajinské sily obrany zničili na území okupovaného Krymu dve ruské dopravné lietadlá An-26. Informovalo o tom Hlavné riaditeľstvo rozviedky (HUR) Ministerstva obrany Ukrajiny.

7:00 Ukrajina a Sýria formálne obnovili diplomatické vzťahy, oznámil v noci na dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa na okraj Valného zhromaždenia OSN stretol so svojím sýrskym náprotivkom Ahmadom Šarom. Kyjev prerušil diplomatické vzťahy s Damaskom v júni 2022 po tom, ako vláda vtedajšieho sýrskeho vodcu Bašára Asada uznala nezávislosť dvoch proruských útvarov na východe Ukrajiny.

Asadov režim, ktorý bol ruským spojencom, sa zrútil vlani v decembri krátko po tom, ako povstalci z islamistického zoskupenia Haját Tahrír aš-Šám (HTS) začali proti vládnym vojskám prekvapivú a rýchlu ofenzívu. Novým prezidentom sa stal vodca povstalcov Šara. Ukrajina podľa agentúry Reuters odvtedy pracovala na obnovení vzťahov s krajinou.

„Ukrajina a Sýria dnes (v stredu) podpísali spoločné komuniké o obnovení diplomatických vzťahov,“ uviedol v noci na sieti X Zelenskyj, ktorý poznamenal, že Kyjev je pripravený podporiť Sýrčanov na ich ceste k stabilite. „Počas našich rokovaní so sýrskym prezidentom Ahmadom Šarom sme tiež podrobne prediskutovali sľubné oblasti pre rozvoj spolupráce i bezpečnostné hrozby, ktorým obe krajiny čelia, a dôležitosť sa im brániť,“ dodal.

6:00 Ciele Ruska siahajú ďaleko za existujúcu frontovú líniu aj za hranice Ukrajiny, povedal v stredu v prejave na Harvardovej univerzite český prezident Petr Pavel. Moskva podľa neho usiluje o zrušenie medzinárodného poriadku vzniknutého po studenej vojne a ak uspeje, nebude to znamenať len obnovenie ruskej sféry vplyvu v strednej a východnej Európe, ale aj koniec slobody, ľudských práv a dôstojnosti pre viac ako 100 miliónov ľudí.

Pavel uviedol, že Putin, ktorého krajina sa stala „odhodlaným agresorom“, nemá skutočný záujem o mierové rokovania a jeho cieľom zostáva donútiť Ukrajinu, aby sa podrobila. „Ukrajina je pre nás skúškou. Ak tam Rusku umožníme porušovať hranice a zmluvy, nikto z nás sa nemôže cítiť v bezpečí,“ varoval.

Ak sa podarí zachovať transatlantickú a európsku jednotu, je podľa českého prezidenta možné plány Ruska prekaziť, a to bez priamej konfrontácie s touto krajinou. Po prvé je podľa neho potrebné naďalej podporovať ukrajinské ozbrojené sily zbraňami a vybavením, po druhé sprísniť a lepšie koordinovať protiruské sankcie a po tretie poskytnúť Ukrajine trvalé bezpečnostné záruky, akonáhle boje ustanú.

V rámci českej muničnej iniciatívy už Ukrajina získala až 3,5 milióna kusov veľkorážovej munície, uviedol v noci Pavel počas prednášky na Harvardovej univerzite v Spojených štátoch.

Pavol ďalej uviedol, že spolu s Ruskom spochybňuje medzinárodné pravidlá aj Čína, a medzinárodné spoločenstvo tak dostáva trhliny. „Výsledok je zrejmý: Viac vojen, viac násilia a svetový poriadok plný sporov,“ povedal.

Dnešný čas porovnal s rokom 1995, keď na Harvardovej univerzite pri promócii absolventov vystúpil vtedajší český prezident Václav Havel. „Tridsať rokov po Havlovom prejave svet nie je v lepšom stave,“ myslí si Pavel. Zatiaľ čo ešte v roku 2005 si ozbrojené konflikty vyžiadali menej obetí ako kedykoľvek predtým, vlani bolo podľa neho už vyše šesťdesiat medzištátnych konfliktov, teda najviac od roku 1946.

Pavel pred zaplneným audítorom tiež pripomenul Havlove slová, že najväčšiu zodpovednosť nesú tí, ktorí majú najväčšiu moc a vplyv. „Či sa nám to páči alebo nie, Spojené štáty teraz pravdepodobne nesú najväčšiu zodpovednosť za smer, ktorým sa náš svet bude uberať,“ povedal vtedy Havel.

Podľa Pavla bude americká podpora aj teraz kľúčová, nie však ako náhrada európskej zodpovednosti, ale ako opora a kotva západnej bezpečnosti. Európania totiž podľa českého prezidenta preberajú rovnakú zodpovednosť ako Spojené štáty – „a v našej časti sveta dokonca ešte väčšiu. To je nielen správne, ale aj nevyhnutné.“

Autoritárske krajiny podľa Pavla síce hovoria jazykom mieru, dôstojnosti či dialógu, ale ich činy hovoria inak a predstavujú odmietanie základných princípov, ako je Charta OSN, medzinárodné právo a mierové riešenie konfliktov. „Nehrajme im do kariet. Kdekoľvek ustúpime, oni radi zaujmú naše miesto,“ varovala hlava štátu.

"Aliancii autokracií môžeme čeliť len ako aliancii demokraciou – nielen vojenskou váhou, ale aj jednotným zámerom a jasnou víziou. A v tomto úsilí nemajú Spojené štáty prirodzenejšieho spojenca ako Európu, "uviedol Pavel v závere príhovoru, ktorý publikum zložené predovšetkým zo študentov ocenilo potleskom.