Prelety dronov nad viacerými dánskymi letiskami v noci na dnes sú dielom „profesionálneho aktéra“ a predstavujú „systematickú hrozbu“, uviedol Poulsen. Podľa neho nešlo o náhodu, že sa nočné incidenty odohrali takmer súčasne. „Ide o niečo, čo definujem ako hybridný útok rôznymi typmi dronov,“ citovala Poulsena agentúra DPA.
Minister zatiaľ nedokázal povedať, kto za incidentmi stojí, označil ich však za „hybridnú hrozbu“. Priamej vojenskej hrozbe Dánsko podľa neho vystavené nie je. Poulsen však upozornil, že v najbližšom čase možno očakávať ďalšie hybridné akcie.
Prerušenie prevádzky letiska v Aalborgu zasiahlo aj dánske ozbrojené sily, pretože sa využíva aj ako vojenská základňa, uviedla agentúra Reuters. Šéf dánskej polície dnes potvrdil incidenty aj na vojenských zariadeniach.
Pri Aalborgu boli drony podľa polície videné v stredu okolo 21:44 SELČ a naposledy v tamojšom vzdušnom priestore dnes o 0:54 SELČ. Polícia následne uviedla, že sa v okolí letiska už nenachádzajú. Pokusy o zneškodnenie dronov boli neúspešné a ich operátori zatiaľ neboli zadržaní, oznámili bezpečnostné zložky.
Predtým bol podľa polície v blízkosti letiska v Aalborgu videný „viac ako jeden dron“ a stroje lietali so zapnutými svetlami. Aký typ dronov to bol a či išlo o rovnaké stroje, ktoré v pondelok lietali pri letisku v Kodani, polícia nezverejnila.
Dánska armáda podľa Reuters uviedla, že pomáha polícii s vyšetrovaním. Na letisku Skrydstrup majú podľa Reuters základňu dánske stíhačky F-16 a F-35.
Pre uzavretie letiska v Aalborgu boli podľa Reuters tri lety odklonené na iné miesta.
Dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard dnes povedal, že dánska vláda zavedie nové prostriedky na „detekciu a neutralizáciu dronov“. Vláda podľa neho tiež navrhne zákon, ktorý umožní majiteľom infraštruktúry drony zostreliť. „Cieľom tohto typu hybridného útoku je zasievať strach, rozdeľovať nás a zastrašovať,“ dodal minister.
Minister obrany Poulsen povedal, že vláda zatiaľ nerozhodla, či požiada spojencov o konzultácie podľa článku 4 Zmluvy o Severoatlantickej aliancii. O incidentoch však diskutuje s NATO aj EÚ.
Už v pondelok večer bolo pre lety dvoch až troch dronov zatvorené letisko v Kodani. Polícia uviedla, že drony ovládal niekto so značnými skúsenosťami, po pôvodcovi incidentu stále pátra. Na začiatku týždňa bolo pre nahlásenie dronu v blízkosti zatvorené aj letisko v nórskom Osle. Dánska polícia predtým uviedla, že nemá indície o súvislosti medzi dronovými incidentmi na letiskách v Kodani a Osle.
Dánska premiérka Mette Frederiksenová označila prelet dronov nad kodanským letiskom za doteraz najzávažnejší útok na dánsku infraštruktúru. Incident spojila s množstvom podobných udalostí v Európe z nedávnej doby. „Je jasné, že to súvisí s udalosťami, ktorých sme boli svedkami nedávno – ďalšími dronovými útokmi, narušeniami vzdušného priestoru a hackerskými útokmi na európske letiská,“ vyhlásila. Narážala pritom okrem iného na nedávny prelet ruských dronov nad Poľskom, ruských stíhačiek nad vzdušným priestorom Estónska či víkendové hackerské útoky na veľké európske letiská. Kto stojí za preletom nad kodanským terminálom, zatiaľ nie je jasné, no podľa premiérky nemožno vylúčiť žiadnu možnosť.
Moskva už poprela, že by bola do preletu dronov pri Kodani zapletená. Dnes Rusko dôrazne odmietlo údajné „absurdné špekulácie“ o jeho podiele do nočných preletov dronov nad dánskymi civilnými a vojenskými letiskami. „Je jasné, že hlásené incidenty zahŕňajúce narušenie prevádzky na dánskych letiskách sú riadenou provokáciou,“ uviedlo ruské veľvyslanectvo v Dánsku na sociálnych sieťach.