A zdá sa, že Kyjevu, ale aj európskym lídrom sa to aspoň čiastočne podarilo. Trump ešte koncom februára ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému v Oválnej pracovni vykričal, že vo vojne nemá žiadne karty. Teraz otočil o 180 stupňov. Populistický šéf Bieleho domu vyhlásil, že si myslí, že Ukrajina je s podporou Európskej únie v pozícii, aby mohla bojovať a získať späť celé svoje územie.
Prílišný optimizmus?
Expert American Enterprise Institute Hal Brands však varuje pred prílišným optimizmom.
„Naháňanie sa za Trumpom a lichotenie protieurópskemu prezidentovi sa môže zdať ako diplomatický klam. Je to manéver zrodený zo slabosti a zúfalstva. Nemožno poprieť, že transatlantické väzby sa oslabujú. Čínska výzva priťahuje americkú pozornosť k Ázii. Trump mení Spojené štáty na transakčnú, neoimperiálnu superveľmoc a v zahraničí a doma presadzuje neliberálny projekt. Európa by sa jedného dňa mohla ocitnúť v pasci medzi pomstychtivým Ruskom, neomerkantilistickou Čínou a USA, ktoré budú otvorene zneužívať túto situáciu,“ napísal v komentári pre agentúru Bloomberg Brands, ktorý ako profesor pôsobí na Univerzite Johnsa Hopkinsa vo Washingtone.
„Trump osciluje medzi extrémnymi pohľadmi. Predtým Ukrajina nemohla vyhrať, pretože Kyjev nemal karty, ktorými by mohol hrať, a teraz môže získať späť celé svoje územie, pretože Rusko je podľa prezidenta len papierový tiger. Vyzerá to však, že oba prístupy vedú k minimalizovaniu úlohy Ameriky vo vojne. Trump nenavrhol nijakú zmenu politiky USA. Neprišiel so žiadnou novou výzvou na prímerie alebo mierovú dohodu, ani s novými sankciami, ultimátami či ďalšou vojenskou podporou pre Ukrajinu okrem zbraní, ktoré NATO kupuje od Spojených štátov,“ vysvetlil pre denník New York Times Richard Fontaine, výkonný riaditeľ Centra pre novú americkú bezpečnosť a bývalý poradca republikánskeho senátora Johna McCaina.
„Trumpovo vyhlásenie je najlepšie vnímať skôr ako protirečivé posolstvo než ako jasný posun v politike. Na jednej strane tvrdenie, že Ukrajina môže získať späť celé svoje územie, znie ako silná podpora cieľov Kyjeva, ale je v rozpore s jeho skoršími návrhmi, že Ukrajina by mohla musieť urobiť územné ústupky. Nedostatok konkrétnych detailov o záväzkoch USA v spojení s dôrazom na to, aby Európa a NATO prevzali vedenie, spôsobuje, že to vyzerá skôr ako rétorika než stratégia. To umožňuje Trumpovi pôsobiť tak, že Ukrajinu podporuje, ale zároveň mu to ponecháva priestor na obmedzenie angažovanosti USA,“ uviedol pre Pravdu aj Thomas Scotto, expert na zahraničnú politiku zo Strathclydskej univerzity v Glasgowe.
Podľa New York Times to vyzerá tak, že aj Trumpových najbližších spolupracovníkov prekvapili jeho slová, že Ukrajina dokáže oslobodiť všetky územia okupované Rusmi. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý funguje aj ako poradca prezidenta pre národnú bezpečnosť, vyhlásil, že vojnu nie je možné ukončiť vojensky a bojujúce strany musia zasadnúť za rokovací stôl.
Čítajte viac Proruské strany sľubujú voličom v Moldavsku raj z Moskvy. Čo sa stane, ak zvíťazia?
Trumpova vláda sa však v posledných dňoch verejne najviac venuje úplne inému „konfliktu“. „Nebola to jedna ani dve, ale tri veľmi zlovestné udalosti!,“ napísal prezident na svojej sociálnej sieti Truth Social. Hovorí o ruských bezpilotných strojoch nad Poľskom, o ruských stíhačkách nad Estónskom a o dronoch nad dánskymi letiskami? Nie, Trump sa pustil do boja s Organizáciou Spojených národov. Šéf Bieleho domu sa sťažoval, že keď bol tento týždeň v sídle OSN v New Yorku, dostal sa aj s prvou dámou Melaniou na eskalátor, ktorý sa zasekol, pri prejave mu v hlavnej sále nefungovala čítačka a svetoví lídri teda nepočuli jeho prejav.
„Toto nebola náhoda, toto bola trojitá sabotáž v OSN. Mali by sa hanbiť,“ tvrdí Trump a žiada vyšetrenie incidentov a potrestanie vinníkov. Zatiaľ to však vyzerá tak, že minimálne v prípade eskalátora to bolo tak, že ho nechtiac zastavil člen delegácie, ktorý mal na starosti nahratie videozáznamu prezidentského páru.
No táto epizóda len potvrdila, že Trump sa najviac zaoberá sebou. „A je zložité povedať, ako vážne môžeme vnímať komentáre prezidenta vzhľadom na to, ako často mení názor a protirečí si. V otázke Ukrajiny bol dôraz mimoriadne nestály. Jeho najnovšie vyjadrenia sa dajú interpretovať rôznymi spôsobmi. Niektorí pozorovatelia tvrdia, že za nimi stojí spravodajské hodnotenie situácie s Ruskom, ktoré Trumpa presvedčilo, že Vladimir Putin nemôže vyhrať,“ reagoval pre Pravdu Kenneth McDonagh, expert na medzinárodné vzťahy z Dublin City University.
Čítajte viac Rusko sa tlačí na NATO, do Estónska poslal Putin migy. Začne ich aliancia zostreľovať?
Odborník si však myslí, že to je príliš pozitívne hodnotenie situácie. „Skôr sa mi zdá, že je pravdepodobnejšie, že prezident Trump vzdal snahu o ukončenie konfliktu a umýva si nad ním ruky. Nie je to však len zlá správa pre Ukrajinu a Európu, ak to znamená, že USA im budú naďalej predávať zbrane a poskytnú im svoje spravodajské a sledovacie kapacity, ktoré sú mimoriadne dôležité pre vojnové úsilie Kyjeva. Uvidíme tiež, či už budú naozaj zrušené obmedzenia týkajúce sa používania systémov vyrobených v USA na ničenie cieľov hlboko na ruskom území. Pre Ukrajinu by to bolo významné povzbudenie,“ uviedol McDonagh.
Podľa odborníka platí, že za Trumpa sa USA v oblasti európskej bezpečnosti nebudú naplno angažovať. Úľavou môže byť len to, že prezident USA tentoraz neprišiel s ničím, čo by situáciu zhoršilo. „Európa však viac ako kedykoľvek predtým potrebuje kapacity na to, aby mohla konať samostatne, a musí urýchliť rozvoj svojej obrannej priemyselnej základne,“ zdôraznil McDonagh.
Proces je pomalý a ceny vysoké
Rakúsky vojenský analytik Gustav Gressel si tiež myslí, že Trumpove slová týkajúce sa Ukrajiny nepredstavujú zásadný obrat.
„Aby Ukrajina mohla vyhrať, potrebuje podporu Západu vo forme dodávok munície, zbraní a spravodajských informácií. Trump sa však v tomto smere nepohol. Ukrajina z USA potrebuje rakety, teda muníciu do patriotov, strely AIM-120 pre obranné systémy NASAMS, ale aj staršie AIM-7/9 pre FrankenSAM-y, ako aj strelivo do HIMARS-ov. Ďalej sa Kyjev nezaobíde bez náhradných dielcov pre stíhačky F-16 a potrebuje doplniť aj stratené lietadlá, leteckú výzbroj a obrnené vozidlá, ako sú M-2 Bradley. Zatiaľ môžu Európania tieto veci od Američanov nakupovať, ale byrokratický proces je pomalý a ceny vysoké. Nie je ani jasné, aké množstvo zbraní bude k dispozícii. V rámci amerického ministerstva obrany – alebo ako sa teraz volá, ministerstva vojny – vidíme boj o to, koľko a akú výzbroj USA potrebujú pre Tichomorie a čo je možné predať Európanom,“ vysvetlil Gressel pre Pravdu.
Prezident Zelenskyj však verí, že Trumpa už aspoň do istej miery skutočne dostal na stranu Kyjeva. Hlava štátu pre portál Axios povedala, že šéf Bieleho domu priamo podporil ukrajinské útoky na ruskú energetickú infraštruktúru či na továrne na zbrane. Zelenskyj tiež tajomne vyhlásil, že Trumpa požiadal o určitý zbraňový systém, ktorý nebude verejne menovať, ale Putina by už len hrozba jeho využitia mohla priviesť k rokovaciemu stolu.
