„KĽDR pokračuje vo vývoji medzikontinentálnych balistických rakiet schopných zasiahnuť Spojené štáty, niesť jadrové hlavice a bombardovať Spojené štáty. Zdá sa, že zatiaľ nedosiahla úspech, je ale v konečnej fáze a zostáva jej už len takzvaná technológia návratu do atmosféry. Aj to pravdepodobne čoskoro vyrieši,“ povedal I v New Yorku, kde sa zúčastňuje Valného zhromaždenia OSN.
Severná Kórea vlani vypustila svoju doteraz najväčšiu medzikontinentálnu raketu Hwasong-19. Hoci tá podľa odborníkov môže dosiahnuť územie USA, schopnosť Pchjongjangu ju navádzať a chrániť jej hlavicu pri návrate do atmosféry je stále neistá. Severokórejský vodca Kim Čong-un na začiatku septembra predstavil novo vyvíjaný typ rakety Hwasong-20.
KĽDR si podľa Iho zrejme zaistila dostatok jadrových zbraní potrebných na udržanie vlastného režimu, preto vyzval na rokovania, ktoré by zabránili ich ďalšej výrobe. V utorok predstavil koncepciu E-N-D (koniec), ktorá pozostáva z troch krokov: výmena (exchange), normalizácia a denuklearizácia, po ktorej by medzi oboma krajinami po 72 rokoch nastal mier. Kórey sú totiž od ukončenia vojny v roku 1953 de facto vo vojnovom stave, pretože ich konflikt skončil len prímerím, nie podpisom mierovej zmluvy.
I Če-mjong sa po svojom júnovom nástupe do úradu usiluje o znovunaviazanie vzťahov s Pchjongjangom a jadrové odzbrojenie Kórejského polostrova. KĽDR to opakovane odmietla a uvádza, že sa nemieni vzdať svojich jadrových zbraní, ktoré zaručujú jej existenciu. Aj preto vo štvrtok tiež zopakoval, že americký prezident Donald Trump je jedinou osobou, ktorá môže so Severnou Kóreou rokovať.
Trump sa s Kimom v rokoch 2018 a 2019 zišiel trikrát, aby s ním prebral jadrové odzbrojenie KĽDR, rokovania ale konkrétny výsledok nepriniesli. Americký prezident v auguste vyhlásil, že by sa s Kimom chcel znovu stretnúť, pokiaľ možno ešte tento rok.