Sarkozy tvrdí, že je nevinný, chystá sa odvolať proti rozsudku. To však nič nemení na skutočnosti, že do väzenia musí nastúpiť. Médiá píšu, že úrady mu v polovici októbra oznámia, kde si začne odpykávať trest. V prípade podobne vysokých trestov okolo 80 percent odsúdených vo Francúzsku ide za mreže bez ohľadu na to, že o nich ešte bude rozhodovať odvolací súd.
Predpokladá sa, že Sarkozyho umiestnia do cely v 14. parížskom obvode. Nachádza sa tam väzenie La Santé, budovu postavili v roku 1867. Jeho cela by mala mať rozlohu 9 × 12 štvorcových metrov. Za mesačný poplatok 14 eur v nej môže pozerať televízne vysielanie. V obchode pre väzňov sa dajú kúpiť nealkoholické nápoje, noviny a tiež cigarety. O Sarkozym sa vie, že si občas rád zapáli cigaru. „Povolia mu tak ako každému väzňovi tri návštevy raz týždenne. Nebude mať mobil, ale môže volať z pevnej linky v telefónnej kabíne," poznamenal server RTL.
Zákon umožňuje Sarkozymu už prvý deň po nástupe do výkonu trestu požiadať o podmienečné prepustenie na slobodu s tým, že by nosil elektronický náramok a nachádzal sa pod prísnou kontrolou úradov. Netrpí však nijakou vážnou chorobou, nestará sa ani o viacčlennú rodinu, ktorá by bola naňho odkázaná, takže po príchode za mreže by so svojou prípadnou žiadosťou určite rýchlo nepochodil.
Sarkozy síce verí, že odvolací súd zmení verdikt prvostupňovej inštancie, ale keby sa to nestalo, má ešte dve šance dostať sa predčasne na slobodu. Von by sa mohol dostať za dobré správanie po odpykaní časti trestu, druhom prípade by išlo o udelenie prezidentskej milosti. O nej by rozhodol súčasný šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron.
Má to však háčik, ako upozornili francúzski ústavní právnici. „Udelenie milosti sa vzťahuje len na právoplatné a vykonateľné rozsudky, ale Sarkozyho čaká ešte odvolací proces," upozornil podľa serveru Midi profesor práva Christiane Boutin. Nie je vylúčené, že Sarkozy sa dozvie výsledok svojej žiadosti až niekedy v druhej polovici budúcého roku. Čo by mohlo nasledovať, keby druhostupňový súd potvrdil jeho vinu?
O udelenie milosť môže požiadať hlavu štátu odsúdený, jeho advokát, príbuzný alebo priateľ. Posudok vypracuje ministerstvo spravodlivosti, prezident potom svoj krok nie je povinný nijako odôvodniť. Jeho rozhodnutie nakoniec ešte musí podpísať predseda vlády aj šéf rezortu spravodlivosti.
Macron je na čele štátu od jari 2017. „Doteraz udelil iba jednu milosť," upozornil denník Libération. Keby vyšiel Sarkozymu v ústrety, nepochybne by to jeho kritici považovali za protekciu, pretože Macron s niekdajším prezidentom dobre vychádza. Na druhej strane niekoľko pravicových poslancov a senátorov už začalo apelovať na súčasného šéfa Elyzejského paláca, aby omilostil Sarkozyho.
Server Public Sénat poukázal na paradox, že Sarkozymu by mohol pomôcť právny nástroj, ktorý chcel kedysi odstrániť. „Keby som jedného dňa niesol zodpovednosť (ako prezident), jednou z prvých vecí, ktoré by som urobil, by bolo zrušenie práva na milosť a amnestiu," vyhlási v roku 2005, keď vykonával funkciu ministra vnútra. „Nakoniec ich nezrušil. O dvadsať rokov to možno bude potrebovať, ale rozhodnutie už nie je na ňom," podotkol Public Sénat.
Do hry by ešte mohlo vstúpiť niečo, čo však nateraz neexistuje. Ide o úvahu, ktorá súvisí so zmenou legislatívy, ktorá by po novom upravila pravidlá nástupu do výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody. „Čo ma znepokojuje, to je predbežné opatrenie súdu," citovala agentúra AFP predsedu hornej komory parlamentu Gérarda Larchera, ktorý je stúpenca Sarkozyho. Narážal na to, že súd o ňom rozhodol, že do väzenia pôjde bez ohľadu na to, že sa ešte len uskutoční odvolací proces. „Bolo tam riziko pre verejný poriadok? Bola tam riziko pre štát?" poznamenal Larcher v spojitosti s tým, že exprezidenta nepovažuje za nijakú hrozbu.
Naopak, tí, čo rešpektujú verdikt v plnom rozsahu, poukazujú na to, že nad zákonom nesmie stáť nikto. Žiadny politik. Vrátane bývalého prezidenta. Aj o tom je predsa dodržiavanie princípov právneho štátu. Bez výnimky.