„Naši vojaci si zaslúžia najlepšiu výzbroj, najmodernejšiu techniku a podporu celej spoločnosti,“ citovala agentúra DPA splnomocnenca Spolkového snemu pre ozbrojené sily Henninga Otteho.
Práve z Bundestagu unikol plán na obstarávanie, o ktorom by mal rokovať rozpočtový výbor. Podľa zákona musí totiž schváliť každý investičný projekt presahujúci 25 miliónov eur.
Zmena po ruskej agresii
Na zozname, ktorý získal server Politico, je 154 významných nákupov plánovaných na obdobie od septembra tohto roku do decembra 2026, v celkovej hodnote 82,9 miliardy eur.
Už len výška investícií je ohromujúca, lebo, ako pripomenul francúzsky portál Meta-Defence, nemecké výdavky na obranu sa viac ako dvadsať rokov pohybovali len na úrovni 45 až 50 miliárd eur ročne.
Taký rozpočet síce stačil na udržiavanie stredne veľkej armády, ale nezodpovedal veľkosti a výkonu najväčšej európskej a tretej najväčšej ekonomiky sveta.
Prístup Berlína sa začal meniť až po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 a vláda Friedricha Merza v tom pokračuje. Na budúci rok by sa mal rozpočet na obranu zvýšiť na 108 miliárd a do roku 2029 na 160 miliárd eur.
Čítajte viac Silní len na papieri. Polovica nemeckých vojakov nie je schopná boja, varujú experti
To by znamenalo viac ako 200-percentný nárast v priebehu siedmich rokov. Ak by Berlín tento cieľ naozaj dosiahol, podľa Meta-Defence by sa v absolútnych číslach dostal zhruba na úroveň, akú malo Rusko pred agresiou proti Ukrajine.
Na porovnanie: v prvom polroku 2025 sa ruské vojenské výdavky zvýšili na rekordnú sumu 8,484 bilióna rubľov, čo je v prepočte takmer 87 miliárd eur.
Je zjavné, že Merzov kabinet považuje zveľadenie ozbrojených síl za prioritu. Kancelár napokon už v máji pri predstavení programového vyhlásenia vlády uviedol, že poskytnú všetky finančné zdroje, ktoré Bundeswehr potrebuje, aby sa stal „najsilnejšou konvenčnou armádou v Európe“.
Dnes má Nemecko so 183-tisíc vojakmi šiestu najsilnejšiu armádu v Európe, čo by chcel Berlín zmeniť.
Foto: Mindaugas Kulbis
Trump dosiahol opak
To, čo v uniknutom dokumente bije do očí, nie sú iba miliardové výdavky na zbrojenie, ale aj to, že drvivú väčšinu zbraní a vojenského materiálu Nemecko už nechce nakupovať v USA. Veľké kontrakty s americkými firmami sú tam ojedinelé.
Podľa portálu Politico ide najmä o torpéda pre lietadlá Boeing P-8A približne za 150 miliónov eur a rakety pre systém protivzdušnej obrany Patriot za 5,1 miliardy eur.
Celková výška nákupov u amerických výrobcov zbrojného priemyslu predstavuje asi 6,8 miliardy eur, teda iba 8,2 percenta. Všetky ostatné zákazky sa týkajú európskych dodávateľov.
Čítajte viac Nemecko chce byť vojenskou veľmocou. Zatiaľ by neubránilo ani seba, varujú experti
Ešte pred dvoma rokmi pritom Nemecko so zbrojovkami v Spojených štátoch podpísalo zmluvy v celkovej hodnote 13,9 miliardy dolárov, čo z neho popri Poľsku a Japonsku urobilo jedného z najdôležitejších odberateľov.
Podľa servera Politico je to „rana“ pre amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý na Európu vyvíja tlak, aby kupovala zbrane v USA.
Pri uzavretí dohody o clách pre Európsku úniu v júli navyše vyhlásil, že sa EÚ zaviazala nakúpiť u amerických výrobcov vojenský materiál za „miliardy dolárov“. O takých dodávkach však nerozhoduje Brusel, ale jednotlivé členské štáty únie.
Z údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) vyplýva, že európski členovia NATO v rokoch 2020 – 2024 nakúpili až 64 percent zbraní od USA.
Čítajte viac Bude z Nemecka vojenská veľmoc? Zveľaďuje armádu a posilňuje zbrojenie
Trump chce, aby to pokračovalo, no svojimi postojmi a kritikou EÚ, ako aj neochotou pomôcť spojencom NATO v Európe, dosiahol, že sa Berlín rozhodol pre pravý opak.
Pokiaľ ide o jednotlivé položky zo spomenutého zoznamu, najdrahším projektom (za 26 miliárd eur) je program vývoja novej fregaty F-127, ktorú má navrhnúť nemecká spoločnosť TKMS, a dodávka stíhačiek Eurofighter od medzinárodného konzorcia za štyri miliardy eur.
Ďalších 3,4 miliardy má ísť na nemecké obrnené vozidlá Boxer a 1,9 miliardy na modernizáciu radarov.
