České stredopravicové a liberálne strany v kampani pred voľbami varujú, že výhra ANO Andreja Babiša môže nasmerovať krajinu na slovenskú politickú cestu a k proruským postojom. Funguje im táto rétorika, je to pre voličov dôležité?
Je to oveľa menej účinné, ako to bolo v roku 2021. Vtedy bol Babiš vo vláde a koalícia Spolu vedená Fialom a ODS bola v opozícii a predstavovala niečo nové. Niektorých ich podporovateľov to oslovuje a pred voľbami to ešte môže zarezonovať. Ale celkovo dominujú ekonomické otázky. Tvrdenia typu, že demokracia je v Česku v ohrození, na voličov zaberajú menej. V krajine je totiž viac protifialovská nálada než protibabišovská.
Takže to, že sa minister vnútra Vít Rakušan podľa vlastných slov ako bežný občan zúčastnil na opozičnom proteste v Bratislave, mu asi neprinesie veľké politické zisky, však?
Rakušanovo hnutie Starostovia a nezávislí urobilo zaujímavú vec, keď sa v kampani v podstate dištancuje od vlády, hoci je jej súčasťou. Usiluje sa zo seba urobiť akúsi rozumnú stredovú alternatívu medzi úspornou a tvrdou pravicovou politikou Spolu a populizmom ANO. Nezdá sa však, že by to fungovalo. Rakušan sa ukázal v Bratislave a snažil sa voľby vykresliť aj ako boj liberalizmu s populizmom a demokracie s autoritárstvom. Na Slovensku je to momentálne oveľa viac mobilizujúca téma ako v Česku, teda to vyzerá tak, že minister urobil trochu nezvyčajný krok. A ešte sa Rakušan vlastne tváril, že na proteste je, ale zároveň nie je. Takže si nemyslím, že to bude účinné.
Hnutiu STAN mnohí predpovedali pozíciu čierneho koňa týchto volieb, lebo je to strana, ktorá je pre mnohých voličov vo všeobecnosti prijateľná. Myslím si, že ho to zmiatlo a poradcovia hnutia – politickí konzultanti, ktorí sú, mimochodom, Slováci – navrhli stratégiu, ktorá sa zo STAN-u usilovala vytvoriť potenciálne líderskú vládnu stranu s racionálnou stredovou politikou. No podľa všetkého táto stratégia zlyhala. STAN sa, podobne ako v minulosti Piráti, snaží myslieť príliš veľkolepo, hoci je to relatívne malá až stredne veľká strana. Výsledkom však je zmätená a neúčinná kampaň.
Všetko o voľbách do Poslaneckej snemovne (3. a 4. októbra 2025.
Aké témy sú pre voličov najdôležitejšie?
Je to ekonomika. Platí to pre mnohých Čechov, a teda aj pre tých voličov, na ktorých veľmi stranám záleží, a ktorých by sme mohli nazvať českou strednou triedou. V širšom zmysle sa dá povedať, že sú to ľudia, ktorí nie sú ani veľmi bohatí, ani veľmi chudobní, a riešia veci, ako sú ceny potravín, kvalita verejných služieb či ceny energií. Babiš má presne na to zameranú kampaň. Do veľkej miery prestal používať rétoriku kultúrnych vojen a po jeho boku sa neobjavil ani maďarský premiér Viktor Orbán, hoci po hlasovaní sa vraj chystá do Budapešti. Takže voľby sa týkajú ekonomiky. A česká politika sa tak trochu vrátila k tomu, čím vždy bola: k hospodárskym otázkam o tom, kto dostane čo, kedy, kde a ako.
Aj keď vravíte, že argument o slovenskej politickej ceste veľmi na českých voličov nefunguje, myslíte si, že by sa krajina po voľbách mohla začať podobať na Slovensko?
Asi sa dá povedať, že Slovensko je akési zrkadlo, do ktorého sa Česi pozerajú, a v ktorom vidia svoje nádeje a obavy. A platí to aj naopak. Slovensko sa vždy javí ako negatívny alebo pozitívny model. Miloša Zemana a Václava Klausa porovnávali s Vladimírom Mečiarom, a tak bolo Česko krajina s dvoma Mečiarmi. Potom bolo Slovensko určitý čas ospevované ako model reforiem voľného trhu. Existuje tu však tendencia preháňať úvahy o tom, čo by sa mohlo stať, prípadne nestať. Podobnosti medzi oboma krajinami, samozrejme, existujú. Vynorilo sa v nich niečo, čo by sa dalo nazvať populistický a antiliberálny tábor. V Česku ani na Slovensku sa však nevytvoril z pravice. V slovenskom prípade má základ v ľavici. A v Česku vo zvláštnom a v neobvyklom hnutí ANO. No politická dynamika je odlišná.
V akom zmysle?
Nechcem preceňovať úlohu ideológie, ale myslím si, že slovenská politika a premiér Robert Fico sú o niečo ideologickejší než Babiš. Šéf ANO má tiež nejaké vlastné presvedčenie, ale podľa mňa je v prvom rade v podstate brutálne pragmatický a transakčný. Fico sa rozhodol, že musí zaujať oveľa tvrdší postoj voči inštitúciám. Babiš nemá takúto mentalitu, hoci čelí právnym problémom. Navyše, ak by chcel expremiér prerobiť český politický systém, musel by prekonať veľa prekážok, napríklad postoje Senátu. Na Slovensku sa také veci dajú urobiť jednoduchšie. Takže vidíme podobnosti, ale aj rozdiely, a ja by som sa prikláňal k zdôrazňovaniu rozdielov. Ak predpokladáme, že sa Babiš vráti do úradu, nečakal by som od neho nejaký veľmi odhodlaný a agresívny pokus o kontrolu inštitúcií, aký sledujeme na Slovensku.
Zdá sa, že je férové povedať, že Babiš nie je proruský, ale nezdá sa byť ani obzvlášť proukrajinský. Okrem toho stále čelí verdiktu súdu v kauze Čapí hnízdo. Má bližšie k maďarskému premiérovi Orbánovi a pridal sa ku krajne pravicovej skupine Patrioti pre Európu, hoci aj to sa dá opísať ako pragmatický krok, keďže na európskej úrovni nemal príliš na výber. Ak sa Babiš stane predsedom vlády a bude mať viac-menej voľnú ruku od koaličných partnerov, pretože sa zdá, že nejakých bude potrebovať, aké sú najradikálnejšie politické kroky, ktoré by ste od neho očakávali? Pokúsi sa napríklad dostať pod kontrolu verejnoprávne médiá?
Vráťme sa na začiatok vašej otázky. Je vlastne o tom, kto je Andrej Babiš? Kto je ten skutočný Babiš? On je taký politický chameleón, že to nevieme presne povedať. Ale najlepší spôsob, ako sa k tomu dopracovať, je pozrieť sa na to, čo Babiš hovoril na začiatku politickej kariéry. Vravel, že chce riadiť krajinu ako firmu. Je jasné, že chce centralizovanú moc. Babiš už prestal hovoriť o reforme politického systému. Ale nepáči sa mu, ako funguje rovnováha moci v štáte. Má akýsi manažérsko-technokratický pohľad na politiku, v ktorej o veciach rozhoduje jeden človek. Babiš na Orbánovi obdivuje to, že sa maďarskému premiérovi podarilo centralizovať moc. Na Donaldovi Trumpovi zase to, že americký prezident koná rozhodne, respektíve, že to tak vyzerá. Všetko ostatné je, myslím si, politický kalkul.
Takže napríklad nie je dôležité, že ANO sa zaradilo k Patriotom pre Európu?
Je to podstatný signál. Podobne ako to, že sa Babiš a Fico objavili na konzervatívnej konferencii CPAC. Nevravím, že to nemáme brať vážne. Povedal som len, že sa tým nemáme dať oklamať. Nemyslím si, že česká politika je ideologická. Neverím, že Babiš je skutočne ideologický v tom zmysle, že by prijal tieto národno-konzervatívne myšlienky. Na rozdiel od Poľska a Maďarska neexistuje v Česku žiadne podhubie think tankov, inštitútov a intelektuálov, ktoré by poskytovalo ideovú podporu takejto politike. Babiš bude sklamaný, ale jeho moc bude obmedzená, aj keď sa po voľbách vráti do premiérskeho kresla. Bude musieť rokovať s malými radikálnymi stranami a musí s nimi dosiahnuť dohodu. Alebo bude musieť niečo vyrokovať aspoň s niektorou zo strán terajšej koalície. A čo by Babiš mohol urobiť? Verejnoprávne médiá sú zraniteľné a sú ľahkým terčom, pretože ich fungovanie sa dá zmeniť bežnou legislatívou a vedenie je možné vymeniť.
Myslím si, že počas predpokladanej Babišovej vlády uvidíme aj určitý tlak na súdny systém. Kauza Čapí hnízdo pre neho nie je veľká hrozba. Bez ohľadu na to, ako to dopadne, voliči to už spracovali. Babiš získa opäť poslaneckú imunitu, a keď ho uznajú za vinného, čo sa vzhľadom na verdikt vyššieho súdu pravdepodobne stane, tak dostane pokutu. Babišovi nehrozí väzenie a na stredoeurópske pomery je to veľmi malá kauza. Ide o pár miliónov eur a stalo sa to už dávno. Ale pravdepodobne budeme sledovať tlak na inštitúcie. Aj v tom zmysle, že keď sa Babiš dohodne s radikálnymi subjektmi, mohol by byť ochotný ich odmeniť určitými pozíciami, ktoré ho v skutočnosti nezaujímajú. Takže by sa mohli dostať ku kultúre, školstvu a k podobným oblastiam. Babiš im môže takpovediac podarovať nejaké hračky na zábavu. Myslím si, že to spôsobí škody, ak bude kultúrna alebo školská politika v rukách radikálnych elementov zo Stačilo alebo z Okamurovej strany. Ale ANO si medzitým udrží pevnú kontrolu nad ekonomikou, políciou, spravodlivosťou a zahraničnými vecami, čiže všetkými tými oblasťami politiky, ktoré sú podľa Babiša pre moc skutočne dôležité.
Čiže by to predsa len mohlo byť trochu ako na Slovensku.
Mohlo by to byť taká pomalá slovenská cesta. Určite by nastala nejaká erózia inštitúcií, ale skôr by to malo taký plazivý charakter. Ani Babišova vláda by napríklad len tak nezrušila verejnoprávne médiá. Ale, samozrejme, videli by sme viac takzvanej agrofertizácie verejnej správy.
V prvom rade to bude závisieť od výsledku volieb, ale čo by ste označili za Babišov preferovaný scenár? S ktorými partnermi by najradšej vládol?
Babišovými zjavnými partnermi môžu byť menšie populistické strany na krajnej pravici, ako sú napríklad okamurovci, a koalícia Stačilo!, ktorú nazvem krajnou ľavicou. Prípadne Motoristi, ktorých preferencie stúpajú. Kľúčovou otázkou však nie je, s kým bude Babiš spolupracovať, ale ako s nimi bude spolupracovať. Teda, či bude existovať formálna koalícia, alebo nie. Predpokladám, že Babiš sa desí scenára, že by musel priamo vládnuť s niektorou zo spomenutých strán a musel by jej rozdať ministerské kreslá. Hnevá ho, ak ho niekto obmedzuje. Už keď vládol so sociálnymi demokratmi, považoval to za zložité. A to vtedy bola ČSSD etablovaná tradičná strana. A teraz Babišovi hrozí vyhliadka na spoluprácu s malými radikálnymi stranami, z ktorých každá je v podstate koalíciou mnohých menších skupín s niektorými veľmi extrémistickými a mimoriadne excentrickými politickými osobnosťami.
Babiš teda nechce radikálnu politickú zmenu?
Líder ANO sa vezie na vlne nespokojnosti v spoločnosti. To zahŕňa aj radikálne nálady z okraja politického spektra. Ale neverím, že by Babiš v skutočnosti chcel takú radikálnu zmenu systému, akú žiadajú niektorí ľudia. Rozhodne si neželá referendum o členstve Česka v Európskej únii a NATO. Takže strany, ktoré to podporujú, by chcel udržať mimo priameho podielu na moci. Najpravdepodobnejší scenár po voľbách je aj preto menšinová vláda. Babiš by mohol opäť uzavrieť politické dohody s niektorými stranami, ako to urobil s komunistami v roku 2018. Tí ANO podporovali v parlamente a držali ho pri moci výmenou za určité obmedzené politické ústupky.
Mohlo by to fungovať?
Myslím si, že menším stranám by Babiš mohol urobiť ústupky v určitých politikách alebo im môže ponúknuť niektoré posty. Takže si viem predstaviť, že určitý minister, ktorý by bol formálne nezávislý, by mohol byť vymenovaný na popud Tomia Okamuru alebo Stačilo!. A, samozrejme, ako to už chodí, k dispozícii môžu byť aj funkcie v štátnych spoločnostiach a agentúrach. Z Babišovho pohľadu sa dá menšinová vláda oveľa ľahšie kontrolovať. Zároveň vie v takom prípade hrať o čas a čakať, kým sa niektoré politické bloky rozpadnú. Výsledkom môžu byť nejakí nezávislí poslanci, ktorí by boli takpovediac poddajnejší a ochotnejší. Babiš by tiež mohol v určitých otázkach spolupracovať so stranami súčasnej koalície a zároveň by mal svojich spojencov v rámci radikálnej pravice či ľavice. A medzi nimi by balansoval podľa toho, čo by potreboval dosiahnuť. Myslím si, že to je pre Babiša oveľa atraktívnejší a funkčnejší model ako akýkoľvek druh formálnej koalície.
Môže sa stať, že po voľbách bude vládu zostavovať niekto iný ako Babiš, napríklad podpredseda ANO Karel Havlíček, pretože prezident Petr Pavel by sa mohol pokúsiť zabrániť lídrovi ANO stať sa predsedom vlády?
Pochybujem o tom. Samozrejme, česká ústava umožňuje prezidentovi nominovať doslova kohokoľvek za premiéra. Nemusí to byť ani poslanec. A Miloš Zeman v roku 2013 ukázal, ako sa to dá urobiť. Ale myslím si, že politicky by to bolo pre Pavla nemožné. Nerokovali by, ako vtedy Zeman, s nejakou zlyhávajúcou vládou zasiahnutou škandálmi, ale s potenciálnym premiérom s novým volebným mandátom. Takže, ak Pavel použije, alebo skôr zneužije, prezidentské právomoci, bude sa oveľa viac zaujímať o to, kto obsadí ministerské posty. Nemalo by sa to stávať, ale pri vládnych nomináciách môže hlava štátu kohokoľvek odmietnuť. Ale neverím, že by Pavel spravil taký konfrontačný krok, akým by bolo zablokovanie Babiša.
Vidíte nejakú šancu, že by súčasná vláda mohla zostať pri moci aj po voľbách?
Museli by sa stať viaceré veci. Viaceré menšie strany by sa nesmeli dostať do parlamentu, teda aj koalícia Stačilo! by musela klesnúť pod päť percent. Pripomeňme si, že Babiš by asi aj v roku 2021 zostavil vládu, keby sa do snemovne pretlačil aspoň jeden z menších subjektov, s ktorým by sa mohol dohodnúť. Okrem toho, že by radikáli zostali mimo, muselo by Spolu zaznamenať lepší výsledok, ako naznačujú prieskumy. A platí to aj pre STAN a Pirátov. Bolo by potrebné, aby protibabišovské a prodemokratické posolstvo Spolu preniklo účinnejšie medzi ľudí. Neexistuje však nič, čo by naznačovalo, že sa to naozaj deje. Verejná mienka je jasne naladená proti Fialovi. Takže to, že by po voľbách v Česku pokračovala v nejakej podobe súčasná vláda, je mimoriadne nepravdepodobné. Môže sa však stať iná vec.
Aká?
Mohlo by sa stať, že výsledok ANO bude horší, ako sa predpokladá, a radikálne strany by na tom mohli byť oveľa lepšie. V tom prípade by som v dlhodobejšom horizonte na určitej úrovni videl potenciál pre spoluprácu Babiša možno s časťou ODS alebo aj s celou stranou, ak na jej čele skončí Fiala. Niektoré veci, ktoré ANO hovorí, ako sú presadzovanie národných záujmov v EÚ a odmietanie Zelenej dohody, sú pre občianskych demokratov úplne prijateľné. Navyše Babiš dáva všetky tie sľuby o verejných výdavkoch a znižovaní daní, ale je veľmi ťažké predstaviť si, ako to všetko splní. Zatiaľ je to založené na nepresvedčivých vysvetleniach, že sa dá ušetriť vo verejnej správe a podobne.
Je celkom možné, že Babiš sa o dva či tri roky ako premiér ocitne vo veľmi podobnej situácii, v akej je Fiala teraz. Bude čeliť frustrovaným, nespokojným a až radikálnym voličom, ktorí uverili jeho rétorike bez toho, aby si uvedomili, čo tie sľuby znamenajú. Babiš možno potom bude potrebovať alebo sa bude usilovať získať podporu politických súperov, ktorí teraz vládnu. Viete, existuje naratív, že stredoeurópska, slovenská a česká politika sú vždy veľkým bojom medzi populistami na jednej strane a liberálmi na druhej. Ale v českom prípade to nie je celkom pravda. Vždy sa v nej vyskytuje ideologická polarizácia, no tú oslabuje veľmi brutálny pragmatizmus. Videli sme to v prípade Klausa a Zemana a opozičnej zmluvy a možno sa niečo podobné zopakuje.
Je isté, že Babiš by ako premiér obnovil vládne rokovania s Bratislavou, ktoré Fiala pozastavil. Čo by vláda vedená ANO znamenala pre visegrádsku štvorku?
Babiš očividne chce spolupracovať s Maďarskom a so Slovenskom a V4 je na to dobrý nástroj. ANO vidí české národné záujmy v oblastiach, ako sú Zelená dohoda, pakt o migrácii a do určitej miery politika týkajúca sa Ukrajiny. Takže bude vyzývať na koordináciu najmä s Maďarskom a so Slovenskom, ale najmä preto, aby to využil na svoje politické krytie. Preto si nemyslím, že uvidíme fotografie Babiša v Kremli s Vladimirom Putinom. Líder ANO nechce byť na úrovni EÚ takým nepríjemným partnerom ako Orbán, ale jednoducho chce svoju pozíciu využiť ako vyjednávací nástroj v Bruseli, aby získal to, čo potrebuje.
S Babišom budeme svedkami neliberálnejšej V4, či skôr V3 bez Poľska. Ale zase dodám, že šéf ANO sa na to pozerá transakčne. To, čo Babiš robí, je o moci, kontrole, záujmoch a zdrojoch. Vyznáva len málo skutočne ideologických princípov. Môžeme povedať, že úprimne chce českú suverenitu, je do istej miery euroskeptik a naozaj nemá rád zelenú politiku. Ale ani v tomto nie je hlboko ideologický. Babiš nechá ťažkú prácu na Slovensko a Maďarsko a Česi jednoducho budú zbierať jej plody. Je to pre neho typický obchod. Babiš sa rád tvári, že má rovnocenných partnerov, ale zo spolupráce chce ťažiť on.