Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 314 dní
- Vance: Ruská armáda umiera pre nič, Moskva sa musí prebudiť
- Už aj Nórsko. Spozorovanie dronov viedlo k presmerovaniu viacerých letov
- Po ukrajinskom útoku hlásili v Belgorode veľký výpadok elektriny
- Kremeľ: Rozhovory o jadrových zbraniach musia zahrnúť aj Francúzsko a Britániu
- Costa tlačí na zmenu pravidiel na vstup Ukrajiny a Moldavska do EÚ, chce tak obísť Orbána
- Tusk burcuje Západ: Toto je vojna, aj naša vojna. Ak na Ukrajine prehráme, ovplyvní to celé generácie
Čítajte viac 1313. deň: Rusko podniklo masívny útok na Ukrajinu. Kyjev už má izrelský Patriot, ďalšie sú na ceste
21:19 Ukrajinským ozbrojeným silám sa pomocou diaľkovo ovládaného dronu podarilo zostreliť ruský vojenský vrtuľník Mi-8. Na platforme Telegram to v pondelok oznámil veliteľ jednotiek bezpilotných systémov Robert Brovdi. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru DPA. Zostrelenie je zaznamenané na videu.
20:50 Ukrajinský raketový útok zasiahol v noci na pondelok v ruskej Brianskej oblasti závod Electrodetal, ktorý je známy výrobou elektrických konektorov používaných vo vojenskej technike. Ako informuje web Ukrajinská pravda, oznámilo to ukrajinské námorníctvo.
Útok bol podľa Kyjeva súčasťou prebiehajúceho úsilia o demontáž ruského vojenského dodávateľského reťazca. „V noci naša raketa Neptun úspešne zasiahla ruský závod Electrodetal v Karačeve. O jeden článok menej v dodávateľskom reťazci nepriateľa. Všetko, čo slúži vojne proti Ukrajine, bude zničené," vyhlásilo ukrajinské námorníctvo.
Čítajte viac Má sa Putin obávať vylepšeného ukrajinského boha morí? Medzi Neptunom a Orešnikom je rozdiel ako medzi bicyklom a mercedesom, rypol si ruský plukovník
Raketu Neptun Ukrajinci vyvinuli po tom, ako Rusko v roku 2014 anektovalo polostrov Krym. Raketa sa stala známa po tom, ako na začiatku ruskej vojny proti Ukrajine zničila krížnik Moskva, ktorý bol vlajkovou loďou ruskej Čiernomorskej flotily a symbolom ruskej vojenskej moci.
17:05 Rusko oficiálne odstúpilo od Európskeho dohovoru na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a dvoch súvisiacich protokolov. Vyplýva to z dekrétu, ktorý v pondelok podpísal prezident Vladimir Putin a ktorý dané dokumenty vyhlasuje za neplatné. Ruské úrady budú v danej oblasti podľa agentúry TASS uplatňovať národnú legislatívu.
Odstúpenie od dohovoru predtým jednomyseľne schválila ruská Štátna duma na návrh vlády premiéra Michaila Mišustina. V dekréte je tento krok odôvodnený tým, že Rada Európy odmietla poskytnúť Rusku zastúpenie vo svojich štatutárnych orgánoch. Rusko bolo z tejto medzinárodnej organizácie vylúčené krátko po začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022.
Čítajte viac Duma vyhovela Kremľu. Čo znamená pre Rusov, že Putin ustúpil od zákazu mučenia?
Európsky dohovor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu bol prijatý Radou Európy v roku 1987 a je jednou z kľúčových zmlúv tejto organizácie. Umožňuje členom výboru proti mučeniu kontrolovať väzenské zariadenia v členských krajinách, okrem toho sa zameriava na zlepšenie podmienok pre väzňov.
Magazín Politico napísal, že odstúpenie Moskvy od dohovoru je najmä symbolickým krokom, keďže v Rusku dochádza k rozsiahlemu porušovaniu ľudských práv. Zlá situácia v ľudskoprávnej oblasti sa podľa magazínu zhoršila po invázii na Ukrajinu.
17:00 V župe Tulcea vo východnom Rumunsku, ktorá hraničí s Ukrajinou, sa v pondelok našli úlomky dronu zatiaľ neznámeho pôvodu. Oznámil to rumunský minister obrany Ionut Moșteanu.
Nález vyhodnocuje na mieste tím zložený zo špecialistov z ministerstva obrany, rumunskej spravodajskej služby SRI a pohraničnej polície. Úlomky budú následne odoslané na expertízne skúmanie.
Úlomky sa našli v oblasti kanála Șontea Noua nachádzajúcom sa v delte Dunaja. Nález bol ohlásený prostredníctvom tiesňovej linky 112, uviedlo vo vyhlásení na sieti X rumunské ministerstvo obrany.
Rumunské stíhačky F-16 a nemecké stíhačky Eurofighter 13. septembra monitorovali ruský dron, ktorý nad Rumunskom strávil približne 50 minút. Po tomto incidente si rumunské ministerstvo zahraničných vecí predvolalo ruského veľvyslanca Vladimira Lipajeva a oznámilo, že túto záležitosť prednesie Valnému zhromaždeniu OSN.
Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 ruské drony viackrát vleteli do rumunského vzdušného priestoru alebo havarovali na rumunskom území, najmä v delte Dunaja neďaleko ukrajinských hraníc.
16:40 Americký prezident Donald Trump povolil Ukrajine podniknúť útoky na Rusko pomocou zbraní s dlhým doletom. Ako referuje web Ukrajinská pravda, v rozhovore pre Fox News to povedal osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Ukrajinu Keith Kellogg.
Čítajte viac Kellogg: Trump dovolil Ukrajine útoky na Rusko pomocou zbraní dlhého doletu
16:22 Maďarská vláda v pondelok zablokovala prístup k niekoľkým ukrajinským spravodajským webovým stránkam na území Maďarska v reakcii na ukrajinskú cenzúru. S odvolaním sa na server nepszava.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Šéf úradu vlády Gergely Gulyás v tejto súvislosti oznámil, že ide o recipročné opatrenie.
„Ukrajina, ktorá sa snaží vstúpiť do Európskej únie, zablokovala zahraničné spravodajské webové stránky vrátane maďarských, pretože si dovolili kriticky písať o sankčnej politike voči Rusom, o ozbrojenej podpore Ukrajiny, dovolili si vykresľovať Európsku úniu a NATO ako roztrieštené a nie veľmi efektívne organizácie a písali aj o vplyvoch Sorosovej nadácie,“ spresnil Gulyás.
Šéf úradu vlády dodal, že nejde o to, že by „veľa ľudí čítalo Ukrajinskú pravdu alebo by po nej dokonca túžilo“, ale že suverénna krajina musí na neoprávnený útok reagovať primerane.
16:15 Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok podpísal dekrét o jesennom odvode do armády v roku 2025.
„Od 1. októbra do 31. decembra 2025 sa povolá 135.000 ruských občanov vo veku od 18 do 30 rokov, ktorí nie sú v zálohe a podliehajú povinnej vojenskej službe,“ uvádza prezidentský dekrét.
Výnos tiež nariaďuje prepustenie vojakov či námorníkov z aktívnej služby, ak uplynula ich povinná 12-mesačná vojenská služba. Povinnosť vykonať všetky potrebné opatrenia dekrét ukladá ruskej federálnej vláde, regionálnym úradom a komisiám.
15:50 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa domnieva, že vojnu na Ukrajine už vyhralo Rusko, otázkou iba je, kedy a kto sa dohodne s Moskvou. Vyplýva to z pondelňajšieho online rozhovoru premiéra pre provládny kanál Hodina bojovníkov (Harcosok órája) vysielanom na platforme YouTube.
Čítajte viac Orbán: Vojnu už vyhralo Rusko, Západ nechce byť vynechaný z rozdelenia Ukrajiny
14:55 Británia už je možno vo vojne s Ruskom, uviedla bývalá šéfka tajnej služby MI5 Eliza Manninghamová-Bullerová s odvolaním sa na rozsiahle kybernetické útoky a ďalšie nepriateľské aktivity organizované Moskvou. Situácia sa podľa nej zmenila od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022, informoval server The Guardian.
Čítajte viac Británia je už možno vo vojne s Ruskom, uviedla bývalá šéfka tajnej služby MI5
14:35 Nemecký zbrojársky koncern Rheinmetall získal od zákazníka z východnej Európy kontrakt v hodnote 444 miliónov eur na dodávku munície.
Čítajte viac Rheinmetall získal od zákazníka z východnej Európy kontrakt na dodávku munície v hodnote 444 miliónov eur
13:55 Žiadny členský štát Severoatlantickej aliancie nezostane samotný, ak bude čeliť ruskej provokácii v podobe vĺn hybridných útokov, vyhlásil dnes podľa agentúry Reuters nemecký minister zahraničia Johann Wadephul vo Varšave. V poľskej metropole sa stretol so svojím poľským náprotivkom Radoslawom Sikorskim a šéfom francúzskej diplomacie Jeanom-Noëlom Barrotom.
„Rusko chce otestovať naše odhodlanie a vyvolať nepokoje. Je to nebezpečné a musí sa na to odpovedať jasne a jednotne,“ povedal Wadephul na spoločnej tlačovej konferencii so Sikorským a Barrotom. NATO podľa neho bude chrániť „každý centimeter spojeneckého územia – žiadny členský štát nebude ponechaný samotný, aby sa vysporiadal s týmito hrozbami“.
Nemecko, Poľsko a Francúzsko tvoria takzvaný Weimarský trojuholník a trojica ministrov zahraničia sa dnes zišla vo Varšave, kde sa koná Varšavské bezpečnostné fórum, na ktorom sa zúčastňujú ministri obrany viacerých európskych krajín, vrátane šéfa nemeckého rezortu obrany Borisa Pistoriusa.
Wadephul ešte pred odletom do Varšavy podľa poľskojazyčnej verzie stanice Deutsche Welle (DW) označil Poľsko za „viac ako len suseda“. „Poľsko je blízky partner a priateľ, s ktorým bok po boku obhajujeme slobodu Európy,“ uviedol šéf nemeckej diplomacie, podľa ktorého posledné týždne ukázali, že bezpečnosť Poľska a Nemecka je úzko prepojená. „Čo ohrozuje Poľsko, ohrozuje aj nás. Čo chráni Poľsko, chráni aj nás,“ uviedol minister.
Wadephul dodal, že opakované narušenia vzdušného priestoru krajín NATO zo strany Ruska – ako bolo napríklad nedávne preniknutie dvoch desiatok ruských dronov do Poľska – nie sú náhodné, ale úmyselné. „Sú súčasťou hybridnej agresie (ruského prezidenta Vladimira) Putina,“ uviedol Wadephul. „Držíme pohromade, zachovávame chladnú hlavu a nenecháme sa vtiahnuť do eskalácie konfliktu. Zároveň nenechávame nikoho na pochybách, že sme odhodlaní a pripravení spoločne odraziť akúkoľvek hrozbu,“ dodal.
13:50 Švédsko a Francúzsko dnes prisľúbili pomoc s posilnením protidronových kapacít dánskej armády po tom, čo viaceré letiská v krajine museli minulý týždeň prerušiť prevádzku kvôli výskytu neznámych bezpilotných lietadiel. Informovala o tom agentúra Reuters. V Kodani sa majú tento týždeň na neformálnom summite stretnúť prezidenti a premiéri európskych krajín.
Švédsky premiér Ulf Kristersson na sieti X oznámil, že Štokholm vyšle na ochranu Dánska počas summitu jednotku vybavenú radarovým systémom proti bezpilotným prostriedkom (C-UAS). Jeho krajina tiež zapožičia Kodani niekoľko výkonných radarových systémov.
Francúzske ministerstvo obrany dnes oznámilo, že posilní dánske protidronové kapacity zapožičaním helikoptéry Fennec a vyslaním tímu 35 odborníkov na zásahy proti bezpilotným lietadlám.
13:05 Ukrajina by chcela spolu so svojimi európskymi partnermi vybudovať spoločný obranný štít vzdušného priestoru na ochranu proti hrozbám z Ruska, vyhlásil v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Podľa lídrov členských krajín NATO Rusko testuje pripravenosť Aliancie a jej odhodlanie prostredníctvom narušení vzdušného priestoru v Poľsku a pobaltských štátoch. Kyjev tvrdí, že jeho skúsenosti s riešením takýchto hrozieb by mohli byť cenné.
„Ukrajina navrhuje Poľsku a všetkým našim partnerom vybudovať spoločný, plne spoľahlivý štít proti ruským leteckým hrozbám,“ povedal Zelenskyj vo videoprejave na Varšavskom bezpečnostnom fóre. „Je to možné. Ukrajina dokáže čeliť všetkým typom ruských dronov a rakiet a ak budeme konať spoločne v regióne, budeme mať dostatok zbraní a výrobných kapacít.“
Čítajte viac Rusko sa tlačí na NATO, do Estónska poslal Putin migy. Začne ich aliancia zostreľovať?
Zelenskyj poznamenal, že postoj amerického prezidenta Donalda Trumpa k Ukrajine a bezpečnosti v Európe sa podľa neho zmenil. „K dnešnému dňu je postoj prezidenta Trumpa podľa môjho názoru skutočne vyvážený a podporuje postoj Ukrajiny, hoci nepochybne chce zostať a byť mediátorom medzi nami a Ruskom, aby sa vojna skončila,“ dodal.
13:00 Švédsky premiér Ulf Kristersson v pondelok uviedol, že za minulotýždňovými záhadnými preletmi dronov nad niekoľkými škandinávskymi letiskami bolo pravdepodobne Rusko.
„Pravdepodobnosť, že ide o snahu Ruska vyslať odkaz krajinám podporujúcim Ukrajinu, je pomerne vysoká,“ povedal Kristersson pre televíziu TV4 s dôvetkom, že „nikto skutočne, skutočne nevie“. O dronoch, ktoré narušili poľský vzdušný priestor začiatkom septembra však „má potvrdenie“, že boli ruské.
„Všetko ukazuje na Rusko, ale všetky krajiny sú opatrné, pokiaľ ide o označenie konkrétnej krajiny, ak si nie sú isté. V Poľsku vieme, že to tak bolo,“ tvrdí Kristersson. Moskva akékoľvek zapojenie do incidentov s dronmi odmietla.
Dánsko i Nórsko od 22. septembra zaznamenali vo svojom vzdušnom priestore niekoľko neznámych dronov, v dôsledku čoho bolo uzavretých viacero letísk. Dánska premiérka Mette Frederiksenová vo štvrtok vyhlásila, že jej krajina „sa v posledných dňoch stalo obeťou hybridných útokov“.
V dánskej Kodani sa v stredu a štvrtok uskutoční summit lídrov Európskej únie (EÚ). V záujme zaistenia bezpečnosti krajina v nedeľu oznámila, že do piatku uzatvorí svoj vzdušný priestor pre všetky civilné drony, aby si s nimi prípadne nezamenila tie nepriateľské.
Čítajte viac Moskva chce, aby Európu pohltil strach. Drony? Bol to ruský štátny teror, tvrdí poľský europoslanec
12:55 Spojené štáty zvažujú dodanie rakiet dlhého doletu Tomahawk na Ukrajinu. Vyhlásil to v nedeľu americký viceprezident J.D. Vance. Kremeľ oznámil, že správy o možnom dodaní striel Tomahawk počul a skúma ich. „Aj keby sa tak stalo, v súčasnosti neexistuje žiadny všeliek, ktorý by mohol zmeniť situáciu na fronte pre kyjevský režim. Žiadne magické zbrane neexistujú a rakety Tomahawk ani žiadne iné rakety jednoducho situáciu nezmenia,“ citovala ruská tlačová agentúra TASS hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.
Ukrajina o tieto strely požiadala USA v minulosti už niekoľkokrát, no Trump ich dosiaľ nepovolil dodať priamo Ukrajine, ani krajinám NATO s účelom ich ďalších dodávok na Ukrajinu.
12:10 Štyria ľudia zomreli pri dronových útokoch v Moskovskej a Belgorodskej oblasti, oznámili dnes guvernéri týchto dvoch ruských regiónov. Ukrajinská armáda v noci na dnes zrejme jednou alebo viacerými strelami zaútočila na závod vyrábajúci elektroniku v Brjanskej oblasti susediaci s Ukrajinou. Kyjev útok potvrdil, Rusko sa k nemu nevyjadrilo.
Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobjov na svojom telegramovom účte informoval o tom, že protivzdušná obrana nad regiónom zneškodnila štyri drony. Potom uviedol, že pri požiari domu v Voskresensku na juhovýchod od Moskvy zomrela 76-ročná žena a jej šesťročný vnuk. Na niekoľkých domoch sú poničené fasády a rozbité okná, poškodené je verejné osvetlenie.
V Belgorodskej oblasti v okolí Grajvoronu neďaleko hraníc s Ukrajinou zomrel muž pri explózii ukrajinského dronu, uviedol gubernátor Vjačeslav Gladkov. Druhý mŕtvy je hlásený z krasnojaružského okresu. Inde v regióne po útoku dronu skončil v nemocnici manželský pár.
Ukrajinský generálny štáb informoval, že ukrajinské jednotky odpálili štyri strely na firmu Elektrodetal v Karačeve na východe Brjanskej oblasti. Strely prekonali vzdialenosť 240 kilometrov. „V areáli objektu boli zaznamenané výbuchy a požiar,“ uviedol generálny štáb. Ruskojazyčný kanál Astra už skôr dnes napísal, že v Karačeve bol okolo 02:00 miestneho času (01:00 SELČ) vyhlásený raketový poplach. Podľa informácií z otvorených zdrojov Elektrodetal vyrába elektronické a elektrické zariadenia. Ukrajinský generálny štáb spresnil, že majú tak civilné, ako aj vojenské využitie.
Ukrajina uvádza, že cieľom jej útokov na ruskom území je priemyselná a vojenská infraštruktúra a že sa nimi snaží oslabiť bojaschopnosť ruskej armády. Niekedy však zasiahne aj civilnú infraštruktúru.
Ruské ministerstvo obrany dnes ráno informovalo, že jeho protivzdušná obrana za uplynulú noc zneškodnila 84 ukrajinských dronov, z toho 21 nad územím Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou, ďalšiu potom nad Voronežskou, Smolenskou, Kalužskou alebo Moskovskou oblasťou.
Viaceré ruské letiská, vrátane toho v meste Žukovskij na juhovýchod od Moskvy, v noci na dnes dočasne prerušili prevádzku.
Úrady v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti hlásili ruské dronové útoky na viacerých miestach regiónu. Na zasiahnutých miestach horelo, oheň zasiahol administratívnu budovu, hotel a tri súkromné domy. V okolí obce Mežova neďaleko administratívnych hraníc s Doneckou oblasťou utrpel v dôsledku dronového útoku zranenia jeden muž. Na okolie Nikopolu ruská armáda útočila s nasadením delostrelectva a FPV dronov, poškodené sú dva obytné domy.
Rusko popiera, že by na Ukrajine útočilo na civilné ciele, avšak každodenné hlásenia ukrajinských úradov aj informácie z ukrajinských médií svedčia o opaku.
Ukrajinské letectvo v pravidelnom rannom hlásení oznámilo, že jeho protivzdušná obrana za uplynulú noc zneškodnila 23 z 32 dronov, ktoré Rusko nad územie Ukrajiny vyslalo. Zásahy armáda eviduje na ôsmich miestach. Na Ukrajinu z východu a severu dopoludnia mierili ďalšie ruské bezpilotné lietadlá.
12:00 Rusko nepotrebuje vojnu s nikým a Európa si ju nemôže dovoliť, napísal na platforme telegram bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý v súčasnosti pôsobí ako podpredseda ruskej bezpečnostnej rady. Konflikt je však stále možný a mohol by prerásť do vojny s použitím zbraní hromadného ničenia, uviedol Medvedev, ktorý je v posledných rokoch známy ostrými výrazmi na adresu Západu, radikálnymi vyjadreniami a opakovaným vyhrážaním sa atómovou vojnou.
Čítajte viac Medvedev: Rusko vojnu so starou frigídnou Európou nepotrebuje, ale je stále možná
11:55 Najmenej dvaja ľudia zahynuli v noci na pondelok pri požiari v meste Voskresensk neďaleko Moskvy, ktorý podľa tamojších úradov spôsobil útok ukrajinského dronu.
Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobjov uviedol, že protivzdušná obrana počas noci zostrelila štyri drony v oblasti Voskresensku a Kolomne, mestách ležiacich juhovýchodne od Moskvy. Pri požiari v súkromnom dome zahynula 76-ročná žena a jej 6-ročný vnuk a poškodených bolo aj niekoľko ďalších budov, dodal.
Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že počas noci zachytilo a zničilo 84 ukrajinských dronov, z toho štyri nad Moskovskou oblasťou. Deň predtým pri rozsiahlej ruskej dronovej a raketovej ofenzíve proti Ukrajine zahynuli najmenej štyri osoby v Kyjeve.
Počas viac než tri a pol roka trvajúcej vojny vyslalo Rusko na Ukrajinu počas nočných útokov tisíce dronov. Kyjev podniká odvetné údery, ktoré sa podľa neho sústreďujú najmä na energetickú infraštruktúru. Obe strany odmietajú, že by útoky cielili na civilistov.
11:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok zagratuloval moldavskej vládnej Strane akcie a solidarity (PAS) k víťazstvu v nedeľných parlamentných voľbách. Rusku sa podľa neho nepodarilo krajinu destabilizovať. PAS vo voľbách jasne zvíťazila so ziskom viac ako 50,15 percenta hlasov a bude môcť vládnuť bez koaličného partnera.
Čítajte viac Moldavské voľby majú jasného víťaza. Vládna proeurópska strana PAS obhájila parlamentnú väčšinu
11:00 Lídri Európskej únie budú na stredajšom neformálnom summite v Kodani zrejme diskutovať aj o úpravách pravidiel pre prístupové procesy kandidátskych krajín. Predseda Európskej rady António Costa sa napriek odporu Maďarska usiluje o posun v procese vstupu Ukrajiny do EÚ, napísal v pondelok portál Politico.
Čítajte viac Costa tlačí na zmenu pravidiel na vstup Ukrajiny a Moldavska do EÚ, chce tak obísť Orbána
10:15 Americký viceprezident J.D. Vance považuje akcie ruskej armády vo vojne proti Ukrajine za neúčinné a obrovské ľudské straty za neopodstatnené. V rozhovore pre Fox News tiež potvrdil, že USA zvažujú dodanie rakiet dlhého doletu Tomahawk na Ukrajinu.
Čítajte viac Vance: Ruská armáda umiera pre nič, Moskva sa musí prebudiť
9:55 Ruské ministerstvo obrany dnes ráno informovalo, že jeho protivzdušná obrana za uplynulú noc zneškodnila 84 ukrajinských dronov, z toho 21 nad územím Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou, ďalšie potom nad Voronežskou, Smolenskou, Kalužskou alebo Moskovskou oblasťou.
Niekoľko ruských letísk, vrátane toho v meste Žukovský na juhovýchod od Moskvy, v noci na dnešok dočasne prerušilo prevádzku.
Úrady v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti hlásili ruské dronové útoky na niekoľkých miestach regiónu. Na zasiahnutých miestach horelo, oheň zasiahol administratívnu budovu, hotel a tri súkromné domy. V okolí obce Mežova neďaleko administratívnych hraníc s Doneckou oblasťou utrpel v dôsledku dronového útoku zranenia jeden muž. Na okolí Nikopolu ruská armáda útočila s nasadením delostrelectva a FPV dronov, poškodené sú dva obytné domy.
Rusko popiera, že by na Ukrajine útočilo na civilné ciele, ale každodenné hlásenie ukrajinských úradov aj informácie z ukrajinských médií svedčia o opaku.
Ukrajinské letectvo v pravidelnom rannom hlásení oznámilo, že jeho protivzdušná obrana za uplynulú noc zneškodnila 23 z 32 dronov, ktoré Rusko nad územie Ukrajiny vyslalo. Zásahy armáda eviduje na ôsmich miestach. Na Ukrajinu z východu a severu dopoludnia mierili ďalšie ruské bezpilotné lietadlá.
9:22 Ukrajinská armáda v noci na dnešok zrejme jednou alebo viacerými raketami zaútočila na závod Elektrodetal v Brjanskej oblasti susediacej s Ukrajinou. Podľa ruskojazyčného servisu BBC o tom informovali rôzne ukrajinské telegramové kanály, ruská strana to zatiaľ nepotvrdila ani nevyvrátila.
Aj ruskojazyčný kanál Astra s odvolaním sa na miestnych obyvateľov píše, že v Karačeve na východe Brjanskej oblasti sa terčom útoku stala firma Elektrodetal. Okolo 02:00 miestneho času (01:00 SELČ) bol v meste vyhlásený raketový poplach. Akou raketou alebo raketami Ukrajinci na podnik zaútočili, nie je jasné.
Karačev leží 114 kilometrov od hraníc Ukrajiny s Ruskom. Podľa informácií z otvorených zdrojov Elektrodetal vyrába elektronické a elektrické zariadenia. Ukrajinské telegramové kanály tvrdia, že medzi jeho výrobky patria aj prostriedky rádioelektronického boja, uvádza BBC.
Ukrajina uvádza, že cieľom jej útokov na ruskom území je priemyselná a vojenská infraštruktúra a že sa nimi snaží oslabiť bojaschopnosť ruskej armády. Niekedy však zasiahne aj civilnú infraštruktúru.
8:32 Rozhovory o znížení počtu strategických jadrových zbraní musia najskôr viesť Rusko a Spojené štáty, no do rokovaní budú musieť byť napokon zahrnuté aj arzenály Británie a Francúzska. Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo vyjadreniach zverejnených v nedeľu, informuje TASR podľa agentúry Reuters.
Moskva tento mesiac navrhla, že bude dobrovoľne dodržiavať obmedzenia vyplývajúce zo zmluvy o kontrole jadrového zbrojenia New START ešte rok po jej vypršaní, ak to isté urobia aj USA.
Hovorkyňa Bieleho domu reagovala, že návrh ruského prezidenta Vladimira Putina „znie celkom dobre“, no rozhodnúť musí americký prezident Donald Trump. Ten uviedol, že chce viesť rozhovory o denuklearizácii s Ruskom a Čínou.
„Prirodzene, musíme začať rozhovory na bilaterálnej úrovni. New START je koniec-koncov bilaterálny dokument,“ povedal Peskov pre agentúru TASS. „Ale z dlhodobého hľadiska nemôžete tieto arzenály naďalej nezohľadňovať. O to viac, že tieto arzenály sú súčasťou celkového problému globálnej európskej bezpečnosti a strategickej stability.“
Čítajte viac Návrh Ruska ohľadom dohody o jadrových zbraniach znie dobre, reaguje Biely dom
Zmluvu New START podpísali v roku 2010 vtedajší prezidenti Barack Obama a Dmitrij Medvedev. Do platnosti vstúpila o rok neskôr a v roku 2021 ju po nástupe amerického prezidenta Joea Bidena predĺžili o ďalších päť rokov.
6:00 V ruskom meste Belgorod hlásia po ukrajinskom útoku rozsiahly výpadok elektriny, prvý od začiatku vojny na Ukrajine. S odvolaním sa na vyjadrenia miestnych predstaviteľov a obyvateľov o tom v nedeľu informovala agentúra DPA.
Bez elektrickej energie zostali večer tisíce domov, podľa svedkov ľudia uviazli vo výťahoch a byty sa ponorili do tmy. Raketa údajne zasiahla tepláreň. Zábery na sociálnych sieťach ukazujú výbuchy a stúpajúci dym.
Gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov vo videu na platforme Telegram uviedol, že v meste došlo k „významným“ výpadkom prúdu. Upozornil, že poplach pred leteckým útokom stále je stále v platnosti, a obyvateľov vyzval, aby sa ukryli v pivniciach. Gladkov tiež informoval, že zranenia utrpeli dvaja ľudia a že nemocnice používali záložné generátory.
Ukrajinské sily opakovanie zasahujú 300-tisícový Belgorod a rovnomennú oblasť najmä dronmi v rámci obrany proti invázii Ruska. Cieľom je zničiť ruskú vojenskú logistiku, dodala DPA.
5:55 Vzhľadom na údajné spozorovania dronov presmerovali v Nórsku viacero letov, informovali v nedeľu tamojšie médiá. Lietadlo smerujúce z metropoly Oslo na letisko Bardufoss v regióne Troms na severe krajiny sa podľa leteckej spoločnosti Norwegian muselo neskoro večer vrátiť, píše agentúra DPA.
Čítajte viac Rusi dronmi terorizujú Európu, vypúšťajú ich z tankerov tieňovej flotily, tvrdí Zelenskyj. Boli aj pri Nórsku?
