Konkrétne úsilie zahŕňalo podľa správy spoluprácu vlády s tretím sektorom a jeho financovanie s cieľom poskytnúť pomoc obetiam. Ďalej sa v správe spomína aj zatvorenie dvoch vládou prevádzkovaných „prevýchovných zariadení“, kde zamestnanci údajne vykorisťovali chlapcov na nútených prácach. Na Slovensku tiež existuje tzv. linka pomoci, ktorá podľa správy fungovala 12 hodín denne v štyroch jazykoch a prijala 431 hovorov.
Vláda však podľa správy nesplnila minimálne štandardy v niekoľkých kľúčových oblastiach. Správa Slovensku vyčíta, že drvivá väčšina odsúdených za obchodovanie s ľuďmi dostala iba podmienečné tresty, čo znižuje odstrašujúci účinok a ohrozuje bezpečnosť obetí. Podľa dokumentu sa na Slovensku celkovo vyšetrovalo a stíhalo menej údajných obchodníkov s ľuďmi už štvrtý rok po sebe.
Medzi spomínané kritické oblasti dokument zaradil aj fakt, že polícia zostala jediným subjektom, ktorý mohol formálne identifikovať obete, čo ich mohlo odradiť od vyhľadania pomoci. Správa totižto uvádza, že v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi bolo identifikovaných menej obetí.
Správa sa venovala aj rizikám obchodovania s ukrajinskými utečencami. Vláda im najskôr poskytovala pomoc a informačné materiály, no neskôr znížila príspevky na ubytovanie, čo podľa správy amerického ministerstva mohlo zvýšiť ich zraniteľnosť. Objavili sa totiž prípady, keď jednotliví hostitelia žiadali utečencov o peniaze alebo sex výmenou za ubytovanie.
Čítajte viac Lacný ruský plyn je mýtus, štát naň míňa miliardy eur. Ak by sme zaň platili menej, mali by sme problém
Obeťami obchodovania s ľuďmi na Slovensku sú podľa správy najmä Rómovia, deti v ústavnej starostlivosti, nelegálni migranti, žiadatelia o azyl, osoby so zdravotným postihnutím a ľudia bez domova. Sexuálne vykorisťovanie sa výrazne dotýka najmä rómskych žien a dievčat.
Správa adresovala Slovensku niekoľko odporúčaní vrátane dôraznejšieho vyšetrovania trestných činov spojených s obchodovaním s ľuďmi, zlepšenia praxe pri ukladaní trestov prostredníctvom školenia sudcov, zvýšenia odbornej prípravy úradníkov a taktiež zvýšenia dostupnosti a kvality špecializovaných ochranných služieb, ako napríklad poskytnutie krátkodobého bývania a zdravotnej starostlivosti obetiam. Ďalej spomína aj dôležitosť spolupráce s občianskou spoločnosťou, umožnenie formálnej identifikácie obetí inými subjektmi ako políciou, zvýšenie prístupu k náhrade škody a niekoľko ďalších.
