Tento plán, hoci je prezentovaný ako úver, ktorý má Ukrajina splatiť až po tom, čo jej Rusko nahradí vojnou spôsobené škody, vyvoláva ostré reakcie. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ho ostro odsúdil a označil za „plány na nelegálne zhabanie ruského majetku. V ruštine tomu hovoríme jednoducho krádež." Kremeľ zároveň tlmočil európskym lídrom varovanie, že Rusko bude stíhať každú osobu alebo krajinu, ktorá sa na odcudzení jeho peňazí bude podieľať. Moskva tiež upozorňuje, že zabavenie aktív by malo negatívny dopad na dôveru v európske finančné inštitúcie, euro a princíp nedotknuteľnosti majetku.
Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a nemecký kancelár Friedrich Merz v stredu spoločne vyzvali na použitie zmrazených ruských aktív na financovanie pôžičky. Šéfka EK opakovane zdôraznila, že cieľom nie je konfiškácia majetku. „Ukrajina musí túto pôžičku splatiť, ak Rusko zaplatí reparácie,“ vyhlásila von der Leyenová a dodala, že medzi lídrami EÚ panuje čoraz väčšia zhoda, že „za podporu Ukrajine by nemali platiť len európski daňoví poplatníci, ale že zodpovednosť musí niesť Rusko.“
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová podporila návrh s poukazom na základný princíp medzinárodného práva: „musíte uhradiť škody, ktoré ste spôsobili.“ V súvislosti s obavami o reakciu finančných trhov uviedla, že pokiaľ niekto nezačne vojnu, nebude vystavený riziku.
Podpora i právne obavy
Návrh komisie získava silnú politickú podporu. Okrem nemeckého kancelára ho podporili lídri všetkých pobaltských štátov a Fínska. Švédsky premiér Ulf Kristersson sa vyslovil za využitie aktív „ofenzívnejším spôsobom“ a označil za neprijateľné, aby boli zmrazené aktíva „považované za ruský kapitál bez možnosti ich využitia v prospech Ukrajiny.“
Napriek rastúcej podpore však návrh čelí vážnym právnym obavám. Francúzsky prezident Emmanuel Macron pred summitom pripomenul, že akékoľvek využitie aktív musí byť v súlade so zásadami medzinárodného práva. Rovnaký postoj zastáva aj belgický premiér Bart De Wever, ktorý sa k iniciatíve Európskej komisie vyjadril kriticky už skôr. K opatrným hlasom sa pridal aj holandský premiér Dick Schoof, podľa ktorého je potrebné návrh dôkladne zvážiť a vyriešiť všetky z neho vyplývajúce právne a finančné riziká. Aj luxemburský premiér Luc Frieden upozornil, že prevzatie majetku iného štátu vyvoláva množstvo právnych otázok o zodpovednosti a vykonateľnosti.
Za úver by sa spočiatku zaručili členské štáty a neskôr, od roku 2028, by mohol byť krytý dlhodobým rozpočtom EÚ. Pôžička by sa začala splácať až po tom, čo by Rusko Ukrajine nahradilo spôsobené škody.
Posilňovanie európskej obrany a dánska bezpečnosť
Druhým hlavným bodom neformálneho summitu, ktorý organizuje Dánsko ako predsednícka krajina EÚ, je posilnenie spoločnej európskej obrany. Lídri štátov a vlád EÚ diskutujú o možnostiach, ako zvýšiť obranné kapacity a lepšie koordinovať kroky v súvislosti s narušením vzdušného priestoru vo viacerých členských štátoch EÚ zo strany Ruska.
Väčšina premiérov a prezidentov privítala návrhy Európskej komisie na posilnenie ochrany východného krídla EÚ, ktoré hraničí s Ruskom a Bieloruskom. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová by mala počas schôdzky aspoň čiastočne predstaviť konkrétne projekty a plán na zvýšenie obrannej pripravenosti do roku 2030.
Summit prebieha za prísnych bezpečnostných opatrení, keďže Dánsko v posledných dňoch zaznamenalo opakovaný výskyt neznámych dronov pri vojenských a civilných objektoch, čo viedlo k prerušeniu prevádzky na niektorých letiskách. Pomoc s posilnením protidronových kapacít prisľúbili hostiteľskej krajine Švédsko, Nemecko a Francúzsko, pričom Ukrajina poslala do Dánska dokonca vojenskú misiu so skúsenosťami v boji proti dronom.
Na rokovaniach summitu sa má prostredníctvom videokonferencie zúčastniť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Slovenský premiér Robert Fico sa zo zdravotných dôvodov ospravedlnil. Summit tak spája debatu o masívnej podpore Ukrajiny s akútnou potrebou zvýšiť obranyschopnosť bloku tvárou v tvár ruským hrozbám.