Server The Times of Israel v rozpore s informáciami AFP uviedol, že izraelské politické vedenie nariadilo armáde zastaviť dobývanie mesta Gaza a vykonávať iba obranné operácie.
„Bola to veľmi násilná noc, počas ktorej (izraelská armáda) podnikla desiatky leteckých útokov a delostrelecké ostreľovanie v meste Gaza a iných oblastiach Pásma, napriek výzve prezidenta Trumpa na zastavenie bombardovania,“ povedal hovorca úradu Mahmúd Bassal. Pri útokoch bolo podľa neho zničených 20 domov.
Baptistická nemocnica v meste Gaza vo vyhlásení uviedla, že záchranári priviezli obete útoku na dom vrátane štyroch mŕtvych a niekoľko zranených.
Dve deti zahynuli a ďalších osem ľudí utrpelo zranenia pri útoku dronom na stan pre vysídlených obyvateľov v meste Chán Júnis, oznámila Násirova nemocnica.
Šéf Bieleho domu v piatok vyzval na zastavenie bombardovania po tom, čo palestínske militantné hnutie Hamas oznámilo, že príjme niektoré prvky jeho mierového plán. Tento plán predstavil Trump v pondelok a súhlasil s ním aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Hamas súhlasí s odovzdaním moci i prepustením všetkých rukojemníkov, o ďalších bodoch plánu sú však podľa neho potrebné rokovania. Hnutie v sobotu oznámilo, že je pripravené začať rozhovory o vyriešení všetkých sporných otázok v rámci spomínaného mierového plánu.
Úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua už skôr v reakcii na vyhlásenie hnutia Hamas uviedol, že sa Izrael pripravuje na okamžité vykonanie prvej fázy Trumpovho plánu na oslobodenie všetkých rukojemníkov.
„Naďalej budeme plne spolupracovať s prezidentom a jeho tímom na ukončení vojny v súlade s princípmi stanovenými Izraelom, ktoré sú v súlade s víziou prezidenta Trumpa,“ cituje agentúra AFP z vyhlásenia úradu. Netanjahu Trumpov 20-bodový plán podporil už po pondelňajšej schôdzke v Bielom dome.
Čítajte viac Posledná šanca pred obkľúčením. Izrael dáva obyvateľom Gazy ultimátum: Kto zostane, bude terorista
Hamas ďalej vo vyhlásení uviedol, že je ochotný odovzdať vládu v Pásme Gazy technokratickej vláde, ako navrhuje Trump, „na základe palestínskeho národného konsenzu a podpory arabských a islamských krajín“. O ostatných bodoch o budúcnosti Pásma Gazy chce Hamas rokovať s ďalšími palestínskymi skupinami s tým, že k týmto rozhovorom bude pristupovať zodpovedne. Vyhlásenie však nespomína odzbrojenie hnutia.
Trumpov plán nepočíta s tým, že by Hamas mal v budúcnosti Pásma Gazy nejakú úlohu. Dokument navrhuje úplné odzbrojenie palestínskeho územia a ustanovenie technokratickej palestínskej vlády bez účasti strán. Na ňu by dohliadala medzinárodná rada vedená samotným Trumpom. V Pásme Gazy by mala pôsobiť Medzinárodná stabilizačná sila, na ktorej ustanovení by USA spolupracovali s arabskými krajinami. Postupne by nahradila izraelskú armádu. Členovia Hamasu, ktorí by s novým poriadkom súhlasili a zložili zbrane, by mohli zostať v Pásme Gazy; ostatní by mali odísť do vyhnanstva do krajín, ktoré ich budú ochotné prijať.
Vojna v Pásme Gazy vypukla v októbri 2023, keď Izrael začal vojenskú ofenzívu v reakcii na útok Hamasu a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela zabili približne 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Na jeseň 2023 a tento rok v januári a vo februári bola veľká časť rukojemníkov prepustená výmenou za palestínskych väzňov pri dvoch prímeriach. Teraz je v pásme 48 rukojemníkov, z ktorých asi len 20 je stále nažive.
Podľa piatkových údajov tamojšieho ministerstva zdravotníctva ovládaného Hamásom bolo od začiatku vojny pri izraelských útokoch v Pásme Gazy zabitých najmenej 66 .288 Palestínčanov, píše AFP. OSN tieto štatistiky, ktoré nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami, považuje za spoľahlivé.
