Hnutie ANO Andreja Babiša zaznamenalo jeden z najlepších výsledkov v dejinách českých volieb. Historicky prekonalo všetkých okrem ODS, ktorá v roku 2006 získala 35,38 percenta hlasov. Čo bolo základom mimoriadneho úspechu ANO?
Lojalita voličov. Pozrite si, aké výsledky malo ANO v minulosti. V roku 2017 dostalo 30 percent hlasov a v roku 2021 viac ako 27 percent. A to sme boli po pandémii so všetkými dôsledkami, ktoré to prinieslo. Je to odraz toho, že ANO má lojálne jadro podporovateľov, na ktoré sa v posledných štyroch rokoch napojili ďalší voliči. To už nie je zásadne veľká skupina, ale Babišovi pomohla k výsledku viac ako 34,5 percenta. Títo voliči chceli alternatívu voči existujúcej vláde. Počúvali Babiša a najmä jeho kritiku kabinetu Petra Fialu v ekonomických záležitostiach. Vyšlo im z toho, že ANO je najrealistickejšia alternatíva – že dokáže vládnuť a presadiť to, čo chcú. Babišovci vo svojom programe a počas kampane naozaj sľubovali v ekonomickej oblasti veľmi veľa.
Prešli v poslednej chvíli voliči Stačilo! a SPD k ANO?
Určite k úspechu Babišovho hnutia prispeli dvoma, možno aj viacerými percentuálnymi bodmi. Je to vidieť na horšom výsledku SPD a na tom, že sa Stačilo! nedostalo do parlamentu. Prieskumy však dlhodobo ukazovali, že ANO má podporu viac ako 30 percent. Takže vzostup, ktorý sa tu odohral, nebol dramatický. Ale bolo to dosť na to, aby Stačilo! zostalo mimo Poslaneckej snemovne a aby okamurovci v porovnaní s prieskumami klesli.
Spomenuli ste, že ANO má jadro lojálnych voličov. Čo oceňujú na Babišovi?
Samozrejme, sú dosť fixovaní na jeho osobu, ale je dobré to spojiť aj s témami, ktoré ANO ponúka. V prvom rade ide o zvyšovanie dôchodkov. ANO má podľa prieskumov 40– až 50-percentnú podporu medzi penzistami. Vyššie dôchodky sú pre týchto ľudí veľmi podstatná záležitosť. ANO tiež hovorí o zvyšovaní platov zamestnancov vo verejnej sfére, čo je dôležité pre značnú časť ďalších skupín voličov. Babiš je pre nich v tomto zmysle dôveryhodný. A, samozrejme, mohol by som pokračovať v tom, čo ANO ľuďom ponúka – od zliav na verejnú dopravu až po rôzne sľuby pre záujmové skupiny, počnúc poľovníkmi a končiac športovými zväzmi. O tomto všetkom Babiš hovorí a na tom bol založený jeho úspech vo voľbách.
Ako by mohla vyzerať budúca česká vláda?
Je očividné, že vláda sa bude tvoriť v trojuholníku ANO – Motoristi – SPD, ale to neznamená, že v nej budú sedieť všetky tri strany. Možno najpravdepodobnejšou alternatívou je menšinová vláda – buď jednofarebná, teda len ANO, alebo menšinová koaličná, asi s Motoristami a s podporou SPD. Sme zatiaľ iba na začiatku, preto treba byť pri predpovediach opatrný, ale toto je trojica, na ktorej veľmi pravdepodobne bude stáť budúca vláda. Skepticky sa však pozerám na možnosť, že SPD bude priamo v kabinete. Okamurovci už pred voľbami naznačovali, že za zaujímavé posty a možno aj programové benefity by mohli podporiť Babišovu vládu. Hovorili veľmi otvorene, že nechcú svojich politikov poslať do vlády, že tam chcú mať odborníkov. To im otvára široký manévrovací priestor, aby voličom vysvetlili, že nejdú porušiť žiadne sľuby. Veľmi zaujímavé však bude sledovať, ako bude aj vzhľadom na vládny program vyzerať spojenectvo ANO a Motoristov.
Čo teda očakávate?
Vidím to ako zrážku dvoch odlišných predstáv o fungovaní štátu a jeho úlohe. ANO a jeho program som už popísal. Keď sa však pozriem na to, čo ponúkajú Motoristi, ide o víziu úsporného štátu a vyrovnaných verejných financií z hľadiska príjmov a výdavkov. To je ťažko zlučiteľné s tým, čo hovorí ANO. A hoci je pravdepodobné, že takáto vláda vznikne, myslím si, že prinesie aj veľké riziká – jednak z hľadiska stability, ale aj vzhľadom na to, čo to bude znamenať pre Motoristov. Všetci vládni partneri Andreja Babiša na spoluprácu s ANO doplatili. Mohli by o tom rozprávať sociálni demokrati. Motoristi vo vláde len ťažko niečo presadia. Budú v nej menšinovým partnerom s pomerne malým parlamentným klubom a zároveň s víziou, ktorá je v ostrom protiklade s ANO. Netvrdím, že sa to určite stane, ale z Motoristov sa môže stať strana na jedno použitie, ktorá po budúcich parlamentných voľbách zo snemovne zmizne.
Všetko o voľbách do Poslaneckej snemovne (3. a 4. októbra 2025.
Opisujete Motoristov a ANO ako programovo nekompatibilných, ale podpredseda ANO Karel Havlíček hovorí, že majú rovnaký pohľad na viacero vecí. Čo ich spája?
Myslím si, že do istej miery sú to spojenci z núdze. ANO je v situácii, že aj keby to Babiš chcel, do koalície s ním nepôjde žiadna z vládnych strán, ani Piráti. Motoristi vznikli ako subjekt, ktorý sa vymedzil proti Spolu a najmä proti ODS, lebo vraj zradila pravicové ideály. Automaticky ich to už pred voľbami tlačilo k tomu, že ich potenciálnym partnerom je ANO. Bolo to vidieť aj na slogane, ktorý Motoristi používali: Ukončíme Fialu, postrážime Babiša. Oni síce tvrdia, že na Babiša budú dozerať, ale toho nie sú schopní. Je to mimo možností tak malej strany, ktorá bude pravdepodobne doplnkovým vládnym partnerom. Logika volebných výsledkov však jednoducho vedie k tomu, že pravdepodobnosť spojenectva ANO a Motoristov je vysoká.
Keby boli Motoristi vo vláde, o čo by mohli mať záujem?
Otázka skôr znie, čo im bude Babiš ochotný prenechať. Určite im nedá ministerstvo financií, ktoré by chceli. Viem si predstaviť, že im ponúkne ministerstvo dopravy alebo priemyslu. Motoristi budú mať záujem najmä o hospodárske rezorty. Je to však veľmi ťažká otázka, pretože stále nie je jasné, ako bude vláda vyzerať. Hoci je podľa mňa menšinová koalícia ANO a Motoristov s podporou SPD najpravdepodobnejším povolebným scenárom, je to zatiaľ len v rovine špekulácií.
Rozprávali sme sa aj pred voľbami a analyzovali sme, že stredopravicové a liberálne strany v kampani upozorňovali na to, že v Česku môže víťazstvo Babiša a dobrý výsledok radikálnych strán ohroziť demokraciu. ANO síce jasne vyhralo, ale SPD, Motoristi a Stačilo! nezískali spolu ani 20 percent hlasov. Máte obavy o budúcnosť demokracie v Česku?
Sú veci, na ktorých sa tri potenciálne vládne strany – ANO, SPD a Motoristi – zhodnú. Ide o radikálnu premenu fungovania Českej televízie a Českého rozhlasu. Myslím si, že sa v týchto inštitúciách niečo zmení. Neviem, v akej forme to príde, ale majú na tom spoločný záujem. Motoristi predstavujú klon myslenia Václava Klausa a sú stranou, ktorá nemá rada mimovládny sektor. Preto sa môže v budúcej vláde objaviť vôľa zasiahnuť proti niektorým mimovládnym organizáciám. Pravdou však je, že nebezpečenstvo, respektíve riziko ohrozenia demokracie, je menšie, než sa pred voľbami zdalo – najmä preto, že hnutie Stačilo! sa do snemovne nedostalo. Motoristi sa primárne zaujímajú o ekonomické otázky, nie o veci súvisiace s fungovaním mimovládnych organizácií či verejnoprávnych médií. Ak však vznikne vláda troch strán, o ktorých hovoríme, je možné, že urobí kroky vedúce k debate o erózii českej liberálnej demokracie.
Ako by mohla vyzerať zahraničná politika? Motoristi nemajú proruský program, ale nie sú ani proukrajinskí. Ich líder Petr Macinka pracuje pre Inštitút Václava Klausa, no tvrdí, že sa s exprezidentom nezhoduje v pohľade na režim v Moskve.
Zjednodušene sa dá povedať, že očakávam revíziu zahraničnej politiky, ale nie radikálnu zmenu. Česko pravdepodobne obmedzí podporu Ukrajiny. Domnievam sa, že ohrozená je česká muničná iniciatíva, čo je z hľadiska pomoci najdôležitejšia oblasť. Nehovorím, že zanikne, ale je ohrozená. Česko sa v rámci postojov v Európskej únii zrejme čiastočne odkloní od existujúceho kurzu podpory všetkých sankcií proti Rusku a viac sa priblíži k Slovensku a Maďarsku. Ale bol by som tu naozaj opatrný, lebo skutočne nevieme, kto bude ministrom zahraničných vecí a ako presne bude vláda vyzerať. Babiš má svoje primárne záujmy v rámci EÚ – potrebuje európsky trh. Ak sa však stane premiérom, pravdepodobne sa dostane do sporu v súvislosti s čerpaním európskych dotácií jeho holdingom Agrofert. Otázne je, čo to spôsobí.
Fialova vláda končí. Môžu byť Spolu, STAN a Piráti do určitej miery spokojní s výsledkom?
Keď sa sčítajú percentá a počty hlasov, ich výsledok je v podstate rovnaký ako v roku 2021. Rozdiel je v tom, že nemajú väčšinu a nemôžu zložiť vládu, pretože prepadlo výrazne menej hlasov než v predchádzajúcich voľbách. Ale po štyroch rokoch energetickej krízy, ruskej vojny proti Ukrajine, vysokej inflácie a všetkého, čo bolo s Fialovou vládou spojené, nie je výsledok týchto strán vyslovene zlý. Spolu síce viditeľne oslabilo, ale nie je to katastrofa. Stratilo päť percentuálnych bodov, čo nie je žiadny armagedon.
ODS v roku 2006 získala vo voľbách viac ako 35 percent. No v roku 2010 už len ledva 20 a v roku 2013 ani osem. Žiadne prirovnanie nie je dokonalé, ale je možné, že ANO je na svojom politickom vrchole?
V demokraciách zvyčajne platí, že vládne strany po období pri moci strácajú popularitu. To je aj prípad Spolu, ktoré tvorilo jadro Fialovho kabinetu. Teraz bude niesť zodpovednosť za krajinu Babiš. Budem veľmi prekvapený, ak sa v ďalších voľbách ANO podarí zopakovať terajší výsledok. To by sa muselo stať niečo veľmi nečakané.
