1 321. deň: Slovensko obnovuje vojenskú pomoc Ukrajine. Kaliňák v Kyjeve prisľúbil Boženy aj techniku

Čítajte viac 1320. deň: Za Putina na Ukrajine bojuje päťtisíc Kubáncov. Rusi v noci útočili 50 raketami a 500 dronmi

23:10 Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 bolo v Rusku obvinených približne tisíc vojakov z vrážd, napísal dnes nezávislý server Mediazona s odvolaním sa na webovú stránku vojenských súdov a vlastné výpočty. Zo štatistík webu vyplýva, že počet obvinení vojakov z vrážd alebo z úmyselného spôsobenia ťažkej ujmy s následkom smrti v posledných rokoch narastal. Ide o vraždy spáchané na fronte aj v tyle, píše Mediazona.

Kým v roku 2022 server zaznamenal 38 takýchto prípadov, o rok neskôr sa ich podľa neho dostalo k súdom už 266, v minulom roku 346 a tento rok zatiaľ 377. Mediazona podotýka, že niektoré prípady z roku 2022 sa mohli dostať na súd ešte pred inváziou na Ukrajinu, ktorú Rusko začalo 24. februára.

Z grafiky zverejnenej serverom vyplýva, že v rokoch 2020 a 2021 bol počet spomínaných trestných káuz na vojenských súdoch podobný alebo nižší ako v roku 2022.

Posádkové vojenské súdy riešia iba trestné prípady vedené proti vojenskému personálu, píše Mediazona, a dodáva, že obvodné a námorné vojenské súdy môžu za určitých okolností prejednávať aj obvinenia civilistov alebo napríklad zahraničných vojnových zajatcov. Tie však web podľa svojich slov zo štatistík vylúčil. Ďalšie podrobnosti Mediazona k prípadom neuvádza.

22:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opäť používa obvyklú taktiku morálneho vydierania, aby prinútil krajiny podporovať jeho vojnové úsilie. Uviedol to v pondelok na sociálnych sieťach predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v reakcii na Zelenského vyhlásenie na platforme X, podľa ktorého sa jeho krajina stane členom Európskej únie s maďarským premiérom alebo bez neho. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

„Maďarský premiér je jediný, kto tento proces spomaľuje, ale tento proces je nezvratný,“ napísal Zelenskyj. „Vážený pán prezident! Pri všetkej úcte, Maďarsko nemá morálnu povinnosť podporovať vstup Ukrajiny do EÚ,“ reagoval Orbán. Dodal, že žiadna krajina si vydieraním nevynútila vstup do EÚ, a že sa tak nestane ani teraz.

Maďarský premiér podčiarkol, že v zmysle Zmluvy o EÚ o členstve rozhodujú členské štáty a pripomenul, že maďarský ľud rozhodol drvivou väčšinou proti členstvu Ukrajiny v EÚ na jar vo vládnom prieskume verejnej mienky Voks2025. Server 24.hu pripomenul, že na prieskume v desaťmiliónovom Maďarsku sa zúčastnilo 2,2 milióna ľudí a 95 percent respondentov odmietlo vstup Ukrajiny do EÚ.

„Ak to chcete zmeniť, mediálna kampaň proti Maďarsku pravdepodobne nebude najlepší spôsob, ako si zaobstarať priateľov,“ odkázal Orbán ukrajinskému prezidentovi.

19:50 Slovensko pripravuje nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorý Kyjevu poskytne ženijnú pomoc a pomoc v oblasti odmínovania. Oznámil to v pondelok minister obrany Robert Kaliňák (Smer) v prejave na medzinárodnom fóre obranného priemyslu v Kyjeve. TASR o tom informuje podľa správ agentúr RBC Ukraine, Interfax Ukraine, portálu Ukrajinska pravda a príspevku ukrajinského ministerstva obrany na sociálnej sieti Telegram.

Kaliňák na fóre oznámil, že spoločne s ukrajinským ministrom obrany Denysom Šmyhaľom podpísali memorandum o 14. balíku pomoci, podľa ktorého Slovensko poskytne Ukrajine ženijnú a odmínovaciu pomoc. Slovenská republika podľa ukrajinského ministerstva obrany poskytne Kyjevu päť kusov odmínovacieho zariadenia Božena a ďalšiu vojenskú i nevojenskú techniku.

Šéf slovenského rezortu obrany tiež vyhlásil, že do Kyjeva pricestoval rokovať so Šmyhaľom a identifikovať potenciálne projekty na rozšírenie „už aj tak pomerne komplexnej obrannej spolupráce“.

Kaliňák poznamenal, že počas nedávneho stretnutia slovenského premiéra Roberta Fica (Smer) a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského lídri obrannú spoluprácu identifikovali ako jednu z hlavných tém nadchádzajúceho štvrtého spoločného medzivládneho zasadnutia.

Slovensko poskytlo Ukrajine od februára 2022 13. balíkov vojenskej pomoci v celkovej hodnote 671 miliónov eur. Štrnásty balík v hodnote 40,3 milióna eur Ficova vláda zamietla v novembri 2023.

19:26 Poľsko a Fínsko sa zamerajú na boj proti takzvanej ruskej tieňovej flotile, ktorou sa Moskva snaží obchádzať sankcie a nebudú tolerovať aktivity ohrozujúce bezpečnosť regiónu. Uviedol to v pondelok po stretnutí s fínskou ministerkou zahraničných vecí Elinou Valtonen jej poľský rezortný partner Radoslaw Sikorski. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Sikorski uviedol, že Poľsko a Fínsko spolupracujú pri potláčaní ruských hybridných operácií na svojich východných hraniciach i v Baltskom mori. „Osobitnou oblasťou záujmu je boj proti tieňovej flotile, prostredníctvom ktorej sa Rusko pokúša obchádzať sankcie, pričom vytvára vážne riziko pre environmentálnu a námornú bezpečnosť,“ povedal šéf poľskej diplomacie.

Podľa neho by doterajšie spoločné kroky mali byť pre Moskvu jasným varovaním. „Nebudeme tolerovať obchádzanie sankcií, sabotáže namierené proti našej kritickej infraštruktúre ani vytváranie obrovského rizika ekologickej katastrofy v Baltskom mori,“ zdôraznil Sikorski. Dodal, že podporuje využitie zmrazených ruských štátnych aktív na úverovú pomoc Ukrajine.

Minister pripomenul, že Poľsko chce počas svojho predsedníctva v Rade štátov Baltského mora zlepšiť koordináciu v oblasti ochrany podmorskej infraštruktúry a potláčania tieňovej flotily. Rada podľa neho poskytuje platformu na synchronizáciu krokov krajín regiónu a Európskej únie.

Sikorski tiež ocenil európsku iniciatívu tzv. dronového múru, ako aj plán NATO Eastern Sentry, ktorý označil za prejav solidarity a flexibility Aliancie.

17:57 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na Facebooku kritizoval svojho najsilnejšieho politického protivníka a predsedu mimoparlamentnej strany TISZA Pétera Magyara. Napísal o ňom, že jeho program organizuje ukrajinský špión. Magyar zareagoval na Facebooku tvrdením, že Orbánov program riadia ruskí špióni, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Je zbytočné očakávať, že niekto, koho program organizuje ukrajinský špión, kto sedí v otvorene proukrajinskej frakcii v Európskom parlamente, ktorého hlavným podporovateľom je ukrajinský prezident a ktorého aplikáciu dokonca vyvíjajú Ukrajinci, bude chrániť záujmy Maďarska,“ reagoval Orbán na tvrdenie servera index.hu. Podľa servera aplikáciu strany TISZA vyvinula ukrajinská spoločnosť, hoci sa predtým tvrdilo, že bola vyvinutá v Amerike.

„Je zbytočné očakávať, že niekto, koho program organizujú ruskí špióni, kto sedí v otvorene proruskej frakcii v Európskom parlamente, ktorého hlavným podporovateľom je ruský prezident a dokonca ktorého volebnú kampaň organizujú Rusi, bude obhajovať záujmy Maďarska,“ znela reakcia Magyara.

Provládny server index.hu tvrdil, že aplikáciu strany TISZA pod názvom Tisza Világ mohla vyvinúť ukrajinská spoločnosť PettersonApps, pričom z nej podľa servera unikli osobné údaje 18.000 užívateľov. TISZA poprela, že by došlo k úniku údajov a že by sa na vývoji aplikácie podieľala ukrajinská spoločnosť.

„V súvislosti s aplikáciou Tisza Világ nedošlo k žiadnemu úniku údajov, a to ani počas vývoja, ani po spustení aplikácie. S používateľskými údajmi sa nakladá v súlade so zákonom a používateľskou zmluvou,“ reagovalo komunikačné oddelenie Magyarovej strany. Zdôraznilo tiež, že aplikácia Tisza Világ bola vytvorená maďarskými expertmi.

Čítajte viac Cynický a vypočítavý Orbán: Je dobre, že medzi Maďarskom a Ruskom sa nachádza územie, ktoré sa dnes nazýva Ukrajina

17:23 Okresný súd vo Varšave predĺžil väzbu pre ukrajinského občana Volodymyra Z. o 40 dní. Je podozrivý z podieľania sa na výbuchoch plynovodu Nord Stream v roku 2022 medzi Ruskom a Nemeckom. TASR o tom informuje podľa správ agentúr PAP a DPA.

Súd nevyhovel žiadosti prokurátora o predĺženie väzby na 100 dní, no povolil väzbu na 40 dní, uviedol v pondelok obhajca podozrivého. Nemecký súd vydal európsky zatykač na Volodymyra Z. a po zatknutí 30. septembra neďaleko poľskej metropoly bol odovzdaný Krajskej prokuratúre vo Varšave, ktorá pripravuje jeho vydanie do Nemecka. Bol hľadaný pre podozrenie zo sabotáže ústavného poriadku, poškodenia majetku a poškodenia plynovodu Nord Stream 2. Za to mu podľa nemeckého práva hrozí až 15 rokov väzenia, píše PAP.

K zničeniu troch zo štyroch potrubí plynovodov Nord Stream 1 a 2 došlo na dne Baltského mora 26. septembra 2022, viac ako sedem mesiacov po začatí ruskej invázie na Ukrajinu.

16:48 Rusko odmieta obvinenia zo zodpovednosti za drony, ktoré spozorovali v Nemecku, a v dôsledku ktorých sa minulý týždeň prerušila prevádzka na letisku v Mníchove. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok vyhlásil, že neexistuje dôvod obviňovať z týchto incidentov Rusko.

„V Európe je momentálne veľa politikov, ktorí majú tendenciu za všetko viniť Rusko. Robia tak bez opodstatnenia a zovšeobecňujúcim spôsobom,“ citovala ruská agentúra Interfax Peskova.

„Príbeh s týmito dronmi je skutočne prinajmenšom zvláštny. Na druhej strane neexistuje dôvod obviňovať z toho Rusko,“ dodal hovorca Kremľa.

Peskov reagoval na tvrdenia nemeckého kancelára Friedricha Merza v nedeľňajšom rozhovore pre verejnoprávnu televíziu ARD. Merz po spozorovaní dronov v Mníchove predpokladal, že „v každom prípade ich pravdepodobne významná časť pochádza z Ruska“.

„Vieme, že nás (ruský prezident Vladimir) Putin chce testovať,“ vyhlásil nemecký kancelár.

Čítajte viac Medvedev: Drony sú pre Európu „užitočnou pripomienkou“ vojny

Šéf Kremľa minulý štvrtok povedal, že takéto obvinenia voči Rusku sú pravdepodobne zamerané na ďalšie vyhrotenie situácie a na vyprovokovanie Európy k zvýšeniu výdavkov na obranu. Zároveň odmietol myšlienku, že Rusko by jedného dňa mohlo zaútočiť na niektorého člena NATO, a obvinil „vládnucu elitu zjednotenej Európy“ z podnecovania hystérie z bezprostredne hroziacej vojny.

16:26 Ruské súdy za prvých šesť mesiacov tohto roku vyniesli 224 rozsudkov v prípadoch vlastizrady, vyzvedačstva a utajovanej spolupráce s cudzími štátmi. Je to rekord v moderných dejinách krajiny.

Čítajte viac Súdy idú naplno: dvaja vinní zo špionáž denne, nula oslobodených v tomto roku. V Rusku padajú rekordy

16:15 Bývalý generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jens Stoltenberg vo svojej pripravovanej knihe odhaľuje šokujúce informácie o spolupráci s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Čítajte viac Bývalý šéf NATO prezradil šokujúce detaily o Trumpovom pláne na redukciu aliancie

15:05 Ukrajina v noci na dnešok ostreľovala ruskú Belgorodskú oblasť, kde útoky poškodili infraštruktúru a pripravili o elektrinu tisíce ľudí. Informoval o tom tamojší gubernátor.

Rusko dnes tiež oznámilo, že jeho protivzdušná obrana v noci zničila 251 ukrajinských dronov, väčšinu z nich nad juhozápadom krajiny, 61 nad vodami Čierneho mora a jeden mieriaci k Moskve.

Ruské ministerstvo obrany zverejnilo tieto údaje na internete, ale neposkytlo žiadne informácie o možných škodách. Ministerstvo uvádza iba počet zničených dronov, nie počet dronov vypustených Ukrajinou, dodal Reuters. Kvôli náletom ukrajinských dronov ruské úrady v noci na určitú dobu uzavreli letisko v ôsmich mestách, v Kaluge, Tambove, Soči, Krasnodare, Gelendžiku, Jaroslavli, Saratove a Nižnom Novgorode, informovali médiá.

Ukrajinské spravodajské kanály na telegrame uviedli, že pri jednom z útokov bol zasiahnutý ropný sklad vo Feodosiji na pobreží Čierneho mora na Ruskom okupovanom Kryme. V sklade explodovala nádrž na palivo a vypukol veľký požiar, informoval server RBK-Ukrajina. Agentúra Reuters nemohla túto správu overiť z nezávislých zdrojov.

Dvaja ľudia utrpeli zranenie pri nálete ukrajinských dronov na rafinérii v Tuapse na čiernomorskom pobreží Ruska, vyplýva z oznámenia krízového štábu Krasnodarského kraja. Podľa štábu vzplanula budova ostrahy podniku, ale požiar bol už uhasený. Rafinéria v Tuapse patrí koncernu Rosnefť a už sa opakovane stala terčom ukrajinských dronov, podotkol server BBC News.

14:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Medzinárodnom fóre obranného priemyslu uviedol, že Ukrajina úspešne otestovala vlastné balistické rakety Neptún a „príde čas, keď ich bude pravidelne používať“.

„Stále je v tejto záležitosti nedostatok, ale napriek tomu na tom pracujeme. Naše strely s plochou dráhou letu Neptún sme úspešne použili už viackrát. Raz ich budeme môcť začať používať aj pravidelne,“ povedal prezident podľa agentúry Unian.

Zelenskyj zdôraznil, že ide o jednu z kľúčových bezpečnostných úloh štátu a všetkých podnikov a ľudí zodpovedných za raketový program Ukrajiny. „Vlastná účinná balistika je jednou zo záruk bezpečnosti,“ dodala hlava štátu.

Čítajte viac Má sa Putin obávať vylepšeného ukrajinského boha morí? Medzi Neptunom a Orešnikom je rozdiel ako medzi bicyklom a mercedesom, rypol si ruský plukovník

Ako dodal Unian, viac ako 40 % zbraní používaných na fronte sa vyrába na Ukrajine alebo s Ukrajinou. Cieľom je do konca roka zvýšiť toto číslo na 50 %.

14:05 Pokiaľ by Česko zredukovalo, či dokonca ukončilo podporu Ukrajiny cez muničnú iniciatívu, uškodilo by predovšetkým samo sebe. Na tlačovej konferencii po dnešnom rokovaní so šéfmi politických strán to povedal prezident Petr Pavel. Zároveň nespochybňuje záujem predsedu ÁNO Andreja Babiša získať o iniciatíve viac informácií.

Babiš sa opakovane vyjadril o iniciatíve skepticky. Hovoril o jej zrušení aj o tom, že by ju mala zaštiťovať Severoatlantická aliancia (NATO), a nie ČR. Podľa ministra zahraničia Jána Lipavského (nestr., kandidoval za Spolu) ale aliancia nemá príslušný aparát, ktorý by sa iniciatíve mohol venovať.

Čítajte viac Generál Řehka: Rusko priateľskejšie nebude. V hre je aj povinná vojenská služba (+anketa)

Vlani Ukrajina, ktorá sa vyše tri a pol roka bráni ruskej agresii, cez iniciatívu dostala 1,5 milióna delostreleckých granátov, tento rok zatiaľ 1,1 milióna. Celkom už ide o 3,5 milióna kusov veľkorážovej munície.

Pavel dnes povedal, že iniciatívu považuje za dôležitú pre ČR z mnohých ohľadov. „Ide predovšetkým o našu dôveryhodnosť vo vzťahu k podporovanej Ukrajine, ktorá na dodávkach munície prostredníctvom českej iniciatívy naozaj životne závisí,“ uviedol. Zároveň sa jedná o dôveryhodnosť Česka.

„Ak by sme akokoľvek redukovali alebo dokonca ukončili túto podporu, potom si uškodíme predovšetkým sami sebe. Ale ukončenie podpory by tiež malo negatívny vplyv na Ukrajinu, kde by prišlo o život oveľa viac ľudí,“ myslí si hlava štátu.

13:39 Dvaja ľudia prišli o život a ďalších päť utrpelo zranenie pri náletoch ruských dronov na Charkov a ďalšie miesta v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, oznámil náčelník oblastnej správy Oleh Synehubov. Šesťdesiatdeväťročná žena bola zabitá pri ruskom ostreľovaní dediny Stepanivka v Chersonskej oblasti na juhovýchode krajiny, informoval šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin. Zranených bolo 12 ľudí, vrátane troch detí, dodal.

Rusko proti Ukrajine vyslalo počas noci 116 dronov, z ktorých 83 sa podarilo zneškodniť, informovalo ráno ukrajinské letectvo. Zaznamenalo zásahy troch desiatok dronov na siedmich miestach.

Ruský dron pred poludním zasiahol strechu pôrodnice v meste Sumy na severovýchode Ukrajiny, ale našťastie nebol nikto zranený, uviedol šéf oblastnej správy Oleh Hryhorov. V pôrodnici bolo 166 ľudí, vrátane 11 detí, ale v čase náletu boli všetci v kryte.

O noc skôr Rusko vyslalo proti Ukrajine okolo päťdesiatku rakiet a striel a cez 500 dronov, útoky si vyžiadali päť mŕtvych, z toho štyri vo Ľvovskej oblasti na západe krajiny. Tamojšie úrady označili útok za najväčší na región od začiatku vojny.

12:58 Ukrajina objavila viac než stotisíc súčiastok zahraničnej, aj západnej výroby v dronoch i raketách odpálených Ruskom počas víkendových leteckých útokov na svoje územie.

Čítajte viac USA, Nemecko, Čína i Švajčiarsko. Ukrajinci v ruských dronoch našli stotisíc komponentov zahraničnej výroby

11:39 Bývalý ruský prezident vyhlásil, že stále nie je jasné, kto stojí za sériou narušení vzdušného priestoru dronmi vo viacerých európskych štátoch.

Čítajte viac Medvedev: Drony sú pre Európu „užitočnou pripomienkou“ vojny

11:15 Európsky parlament (EP) v pondelok o 17.00 h odštartuje v Štrasburgu štvordňové plenárne zasadnutie. Na programe sú dve hlasovania o vyslovení nedôvery Európskej komisii (EK), rozpravy o narušovaní vzdušného priestoru členských štátov zo strany Ruska, digitálnej suverenite Európskej únie aj o situácii na Blízkom východe.

Už v pondelok po otvorení schôdze sa uskutoční diskusia o dvoch návrhoch na vyslovenie nedôvery predsedníčke EK Ursule von der Leyenovej a jej tímu eurokomisárov. Návrhy predložili politické skupiny Patrioti pre Európu (PfE) a Ľavica. Hlasovať sa o nich bude samostatne vo štvrtok, pričom na ich prijatie je potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, ktorá zároveň predstavuje väčšinu všetkých členov europarlamentu. EP o nedôvere Komisii hlasoval už v júni, kedy návrh neprešiel.

Večer budú poslanci rokovať aj o revidovanom mechanizme na rýchlejšie ukončenie bezvízového styku s krajinami, ktoré predstavujú bezpečnostné riziko alebo porušujú ľudské práva. Hlasovanie o tejto úprave je naplánované na utorok a podľa spravodaja EP sa očakáva jej schválenie.

V utorok ráno sa uskutoční rozprava s EK a Radou EÚ o zlepšení voľného pohybu tovaru a služieb v rámci jednotného trhu, pričom cieľom je jeho väčší rast a prosperita. Neskôr budú europoslanci diskutovať o zjednodušení poľnohospodárskych pravidiel EÚ a posilnení postavenia roľníkov v dodávateľskom reťazci, o čom sa bude hlasovať v stredu.

Na programe je aj debata o nedávnych antisemitských incidentoch a o tom, ako znížiť predsudky voči židovským komunitám v EÚ. V nadväznosti na mierový návrh prezidenta USA Donalda Trumpa pre Pásmo Gazy budú tiež poslanci hovoriť o tom, ako by sa Únia mala zapojiť do mierového úsilia v konflikte medzi Izraelom a hnutím Hamas a podporiť dvojštátne riešenie.

Kľúčovým bodom stredajšieho dňa bude rokovanie o otázkach bezpečnosti a obrany, najmä diskusie o narušovaní vzdušného priestoru EÚ ruskými dronmi a stíhačkami. Europoslanci sa stretnú so zástupcami EK a dánskeho predsedníctva Rady EÚ, aby prediskutovali sériu incidentov, pri ktorých ruské drony prenikli do vzdušného priestoru Poľska, Estónska a ďalších krajín dvadsaťsedmičky. Hlasovanie o uznesení k tejto téme je naplánované na štvrtok.

Čítajte viac Von der Leyenová v debate o nedôvere vyzvala na jednotu a varovala: Protivníci aktívne podnecujú rozdelenie Európy

10:45 Ropné tankery patriace do tzv. ruskej tieňovej flotily predstavujú čoraz väčšiu hrozbu pre životné prostredie v Baltskom mori a pri pobreží Nemecka. Upozornila na to v pondelok environmentálna organizácia Greenpeace.

Popri nemeckom pobreží od polovice júna preplávalo 188 tankerov, ktoré prepravovali milióny ton ropy z ruských prístavov Primorsk a Usť-Luga, uvádza sa vo vyhlásení Greenpeace.

Z týchto lodí je 123 plavidiel vedených na sankčných zoznamoch, zatiaľ čo 27 plavidiel nebolo registrovaných v žiadnej databáze a plavili sa pod falošnými vlajkami.

Celkovo 70 tankerov malo prevádzkový vek 20 a viac rokov, a teda už nie sú vhodné na bezpečnú prepravu ropy, uviedla organizácia, ktorá používanie týchto lodí prirovnala k jazde po diaľnici nepoisteným nákladným autom bez evidencie a navyše s nebezpečným nákladom.

Odborník Thilo Maack z Greenpeace upozornil, že nemecké pobrežie musí byť chránené pred environmentálnymi hrozbami, ktoré tieto tankery predstavujú.

Takzvaná ruská tieňová flotila pozostáva zo starých lodí, ktoré sa zväčša plavia pod vlajkami afrických krajín a Rusko ich využíva na obchádzanie sankcií uvalených naň za inváziu na Ukrajinu a na prepravu ropy a iných komodít.

Organizácia Greenpeace podľa Maacka vyzvala nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula a ministra vnútra Alexandra Dobrindta, aby posilnili ochranu pobrežia v Baltskom mori. Okrem toho by spolková vláda mala preskúmať, či by týmto tankerom mohlo byť odoprené právo preplávať.

Čítajte viac Putin označil za pirátstvo zásah Francúzska proti tankeru spájanému s dronmi

Takmer súbežne s výzvou Greenpeace vydal magazín Politico v pondelok správu, že na základe spoločných zistení s iniciatívou SourceMaterial najmenej päť plavidiel s väzbami na Rusko napriek sankciám v uplynulom roku bez prekážok pokračovalo v plavbe v európskych vodách a v blízkosti kontinentu zanechali ropné škvrny.

Tieto incidenty označil lotyšský minister energetiky Kaspars Melnis za veľký problém. „Máme veľké šťastie, že v súčasnosti nedošlo k žiadnej environmentálnej katastrofe,“ uviedol Melnis podľa bruselského magazínu.

Čítajte viac Francúzski vojaci obsadili podozrivý tanker z ruskej tieňovej flotily. Dvoch členov posádky zatkli

Jedna z takýchto škvŕn, ktorá mala 12 kilometrov, sa objavila 15. novembra 2024 v španielskych vodách pri Biskajskom zálive. Podľa zistenia išlo o únik z tankera Dinasty, ktorý sa plavil z Indie do ruského prístavu Primorsk a na ktorý sú uvalené britské sankcie.

Odstrániť akúkoľvek veľkú ropnú škvrnu by podľa odhadov Centra pre výskum energie a čistého ovzdušia mohlo stáť až 1,4 miliardy eur. Ak by sa pritom nepodarilo vypátrať zodpovedné plavidlo, náklady by podľa Politico pravdepodobne zaplatili európski daňoví poplatníci.

10:40 Nórske stíhacie lietadlá F-35 priletia v pondelok do Poľska, kde budú v nasledujúcich týždňoch spolu s poľskými a holandskými posádkami hliadkovať nad poľským územím. Stroje plánujú pristáť na základni Poznaň-Krzesiny. Podľa agentúry PAP o tom informoval minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz, informuje varšavský spravodajca TASR.

Pôjde o druhú tohtoročnú misiu nórskych stíhačiek F-35 v Poľsku, pričom prvá prebiehala od januára do leta. Cieľom operácie je podľa nórskeho ministerstva obrany posilnenie obrany východného krídla NATO a odstrašovanie potenciálnych hrozieb.

„Našou misiou v Poľsku bude predovšetkým obrana pred vzdušnými hrozbami voči územiu NATO. Budeme pripravení zachytávať objekty, ktoré narušia poľský vzdušný priestor,“ uviedol nórsky štátny tajomník ministerstva obrany Andreas Flaam.

Minister Kosiniak-Kamysz pripomenul, že Poľsko očakáva dodanie vlastných stíhačiek F-35, pričom dve sú už v službe. Do ich úplného nasadenia bude podľa neho kľúčové spojenectvo v rámci NATO.

9:50 Dvaja ľudia prišli o život a ďalších päť utrpelo zranenia pri náletoch ruských dronov na Charkov a ďalšej obce v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny, oznámil dnes náčelník oblastnej správy Oleh Synehubov. Ukrajina v noci na dnes ostreľovala ruskú Belgorodskú oblasť, kde útoky poškodili infraštruktúru a pripravili o elektrinu tisícky ľudí. Informoval o tom tamojší gubernátor. Rusko dnes tiež oznámilo, že jeho protivzdušná obrana v noci zničila 251 ukrajinských dronov, väčšinu z nich nad juhozápadom krajiny, 61 nad vodami Čierneho mora a jeden mieriaci k Moskve.

Ruské ministerstvo obrany zverejnilo tieto údaje na internete, ale neposkytlo žiadne informácie o možných škodách. Ministerstvo uvádza iba počet zničených dronov, nie počet dronov vypustených Ukrajinou, dodal Reuters. Kvôli náletom ukrajinských dronov ruské úrady v noci na istý čas uzavreli letiská v ôsmich mestách, v Kaluze, Tambove, Soči, Krasnodare, Gelendžiku, Jaroslavli, Saratove a Nižnom Novgorode, informovali médiá.

Rusko proti Ukrajine vyslalo počas noci 116 dronov, z ktorých 83 sa podarilo zneškodniť, informovalo ráno ukrajinské letectvo. Zaznamenalo zásahy troch desiatok dronov na siedmich miestach.

O noc skôr Rusko vyslalo proti Ukrajine okolo päťdesiatky rakiet a striel a 500 dronov, útoky si vyžiadali päť mŕtvych, z toho štyroch vo Ľvovskej oblasti na západe krajiny. Tamojšie úrady označili útok za najväčší na región od začiatku vojny.

Ukrajinské spravodajské kanály na Telegrame uviedli, že pri jednom z útokov bol zasiahnutý ropný sklad vo Feodosiji na pobreží Čierneho mora na Rusmi okupovanom Kryme. V sklade explodovala nádrž na palivo a vypukol veľký požiar, informoval server RBK-Ukrajina. Agentúra Reuters nemohla túto správu overiť z nezávislých zdrojov.

Dvaja ľudia utrpeli zranenia pri nálete ukrajinských dronov na rafinériu v Tuapse na čiernomorskom pobreží Ruska, vyplýva z oznámenia krízového štábu Krasnodarského kraja. Podľa štábu vzplanula budova stráženia podniku, ale požiar bol už uhasený.

Ukrajinská strana sa k útoku nevyjadrila. Rafinéria v Tuapse patrí koncernu Rosnefť a už sa opakovane stala terčom ukrajinských dronov, poznamenal server BBC News.

Jeden človek bol zranený pri nálete na Dzeržinsk, nie je v ohrození života, napísal na telegrame Nižegorodskej oblasti Gleb Nikitin. Drony útočili na podnik vyrábajúci výbušniny, uviedol server RBK-Ukrajina. Dzeržinsk, ležiaci asi 370 kilometrov na východ od Moskvy, bol svojho času kvôli koncentrácii chemického priemyslu považovaný za najznečistenejšie mesto na svete.

V Belgorode sa už v noci podarilo obnoviť dodávky elektriny pre takmer 34.000 odberateľov, ale asi 5.400 ľudí v 24 obciach zostáva bez elektriny, uviedol gubernátor Vjačeslav Gladkov na telegrame. Belgorod a ďalšie regióny susediace s Ukrajinou čelia neustálemu cezhraničnému ostreľovaniu a útokom dronov, ako sa vojna, ktorú Moskva rozpútala proti Kyjevu v roku 2022, rozšírila tiež na ruské územie, narušila civilný život a poškodila kritickú infraštruktúru.

Ukrajina sa k útoku zatiaľ nevyjadrila. Obe strany tvrdia, že ich útoky na území druhej strany majú za cieľ zničiť infraštruktúru kľúčovú pre celkové vojnové úsilie nepriateľa.

9:11 Ruské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že počas noci nad územím krajiny zostrelila tamojšia protivzdušná obrana dovedna 251 ukrajinských dronov.

„Počas uplynulej noci systémy protivzdušnej obrany zachytili a zničili 251 ukrajinských bezpilotných lietadiel s pevnými krídlami,“ napísalo ministerstvo na Telegrame.

Ruské sily podľa neho zostrelili 40 dronov nad anektovaným Krymským polostrovom a 62 dronov nad Čiernym morom. Moskva anektovala ukrajinský Krymský polostrov v roku 2014, pripomína AFP.

9:08 Letisko v nórskej metropole Oslo v noci na pondelok dočasne pozastavilo prílety lietadiel. Dôvodom bolo hlásenie pilota dopravcu Norwegian, že v blízkosti letiska spozoroval niekoľko dronov. Informovala o tom agentúra NTB.

Polícia podľa NTB dostala hlásenie približne o polnoci. Pilot sa podľa svojich slov domnieval, že počas toho, ako sa s lietadlom približoval k letisku v Osle, videl tri až päť dronov.

V dôsledku muselo jedno alebo viac lietadiel vyčkať vo vzduchu, kým sa situácia nevyjasnila. NTB uviedla, že informáciu o spozoroní dronov úrady nepotvrdili a že na letisku odvtedy obnovili všetky operácie.

Európske letiská boli v uplynulých týždňoch opakovane paralyzované práve z dôvodu údajných preletov dronov v ich blízkosti. Niektorí predstavitelia za tieto incidenty obviňujú Rusko, ktoré to však popiera.

8:00 Ukrajina v noci na dnes ostreľovala ruskú Belgorodskú oblasť, kde útoky poškodili infraštruktúru a pripravili o elektrinu tisícky ľudí. Informoval o tom dnes tamojší gubernátor, ktorého citovala agentúra Reuters. Rusko dnes tiež oznámilo, že jeho protivzdušná obrana v noci zničila 251 ukrajinských dronov, väčšinu z nich nad juhozápadom krajiny, 61 nad vodami Čierneho mora a jeden mieriaci k Moskve.

Ruské ministerstvo obrany zverejnilo tieto údaje na internete, ale neposkytlo žiadne informácie o možných škodách. Ministerstvo uvádza iba počet zničených dronov, nie počet dronov vypustených Ukrajinou, dodal Reuters.

Ukrajinské spravodajské kanály na Telegrame uviedli, že pri jednom z útokov bol zasiahnutý ropný sklad vo Feodosiji na pobreží Čierneho mora na Ruskom okupovanom Kryme. V sklade explodovala nádrž na palivo a vypukol veľký požiar, informoval server RBK-Ukrajina. Agentúra Reuters nemohla túto správu overiť z nezávislých zdrojov.

6:30 Rusko sa otvorene snaží zničiť našu civilnú infraštruktúru práve teraz, pred zimou – našu plynárenskú infraštruktúru, našu výrobu a prenos energie. Žiadna skutočná reakcia zo strany sveta. Budeme bojovať, aby svet nemlčal a aby Rusko pocítilo reakciu, uviedol na sociálnej sieti Volodymyr Zelenskyj.

„Každá ruská raketa a dron obsahuje súčiastky, dodané Rusku zo západných krajín a iných štátov blízkych Rusku. Po štyroch rokoch vojny je zvláštne počúvať, že nevedia tento tok kritických materiálov pre Rusko zastaviť. Jeden Kinžal obsahuje 96 súčiastok zo zahraničia, ktoré Rusko nevyrába. Päťsto dronov letiacich na Ukrajinu obsahuje viac ako 100-tisíc zahraničných súčiastok. Medzi výrobcami sú spoločnosti zo Spojených štátov, Číny, Taiwanu, Spojeného kráľovstva, Nemecka, Švajčiarska, Japonska, Kórejskej republiky a Holandska. Existujú schémy, ktoré zahŕňajú viacero krajín. Toto všetko musí byť zastavené,“ žiada Zelenskyj.

„Je naplánované stretnutie koordinátorov sankcií G7 a naši partneri už majú všetky naše návrhy týkajúce sa sankcií a obmedzenia dodávateľských schém. Materiály boli poskytnuté – teraz sú potrebné rozhodnutia,“ uviedol.

Rusko v noci na nedeľu vyslalo vyše 50 rakiet a približne 500 bezpilotných lietadiel na deväť z 24 ukrajinských oblastí. Šéf Ľvovskej oblasti Maksym Kozyckyj označil útok na svoj región za najväčší od začiatku vojny v roku 2022, píšu agentúry AFP a Reuters. Ľvov je vzdialený asi 60 kilometrov od hraníc s Poľskom, kde v septembri poľské a spojenecké stíhačky zostrelili ruské drony, ktoré narušili vzdušný priestor členského štátu Severoatlantickej aliancie.

Kvôli úderom vzlietli poľské a spojenecké stíhačky a pozemná protivzdušná obrana bola prechodne uvedená do najvyššej pohotovosti, oznámilo veliteľstvo poľských síl. Išlo podľa neho o preventívne kroky s cieľom ochrániť vzdušný priestor a bezpečnosť obyvateľov najmä pohraničných regiónov.