Merkelová v rozhovore pre maďarský server Partizán uviedla, že tzv. minské dohody, ktoré v roku 2014 a 2015 pomáhala vyjednať a ktoré mali zastaviť konflikt na východnej Ukrajine, priniesli v rokoch 2015 až 2021 „pokoj“ a dali Kyjevu „príležitosť nabrať silu“.
„V júni 2021 som však cítila, že (ruský prezident Vladimir) Putin už neberie minské dohody vážne. Chcela som preto presadiť nový formát, v rámci ktorého by sme ako EÚ s Putinom naďalej hovorili," povedala Merkelová v interview, z ktorého citoval nemecký denník Bild.
Štyri krajiny to však podľa nej odmietali. „Niektorí to nechceli podporiť. Boli to predovšetkým pobaltské štáty, ale aj Poľsko bolo proti," povedala bývalá kancelárka. „V každom prípade k tomu nedošlo. Potom som odišla z úradu a nato začala Putinova agresia," dodala Merkelová, ktorá ako kancelárka skončila v decembri 2021 a tri mesiace potom ruské jednotky vtrhli na Ukrajinu.
Bild upozornil, že Merkelová „zabudla“ povedať, že Rusko v rokoch 2015 až 2021 zabilo alebo zranilo viac ako päťtisíc ukrajinských vojakov a že teda Putinova agresia „sa v žiadnom prípade nezačala až po skončení funkčného obdobia kancelárky“. Už od jari 2021 Rusko pripravovalo proti Ukrajine plnohodnotnú inváziu, všíma si portál novinky.cz.
Merkelová v rozhovore tiež povedala, že k vypuknutiu vojny na Ukrajine prispela aj pandémia covidu. „Nemohli sme sa schádzať, pretože Putin mal z pandémie strach. A keď nie je možné sa stretávať a preberať rozdielne názory z očí do očí, nemožno dôjsť k žiadnym novým kompromisom," povedala ďalej exkancelárka s tým, že následne sa Rusko politicky zradikalizovalo a napokon napadlo Ukrajinu.