Mary Brunkowová je výskumníčkou na Inštitúte systémovej biológie v americkom Seattli, Fred Ramsdell pracuje pre biotechnologickú spoločnosť Sonoma Biotherapeutics so sídlom v San Franciscu a Šimon Sakaguči je vedcom z Osackej univerzity v Japonsku.
Ako vysvetlil Karolínsky inštitút, periférna imunitná tolerancia bráni imunitnému systému, aby poškodzoval vlastný organizmus. Objavy ocenených vedcov podnietili vývoj nových liečebných postupov, napríklad v prípade rakoviny a autoimunitných ochorení.
Títo vedci identifikovali regulačné T-bunky, ktoré sú akýmisi strážcami imunitného systému, čím položili základy pre novú oblasť výskumu. Ich objavy tiež viedli k vývoju možných liečebných postupov, ktoré sa teraz hodnotia v klinických skúškach.
„Ich objavy boli rozhodujúce pre naše pochopenie fungovania imunitného systému a toho, prečo sa nie u všetkých vyvinú závažné autoimunitné ochorenia,“ uviedol predseda Nobelovho výboru Olle Kämpe.
Sakaguči urobil svoj prvý kľúčový objav v tejto oblasti v roku 1995. Objavil predtým neznámy druh imunitných buniek, ktoré chránia telo pred autoimunitnými ochoreniami.
Mary Brunkowová a Fred Ramsdell urobili ďalší kľúčový objav v roku 2001, keď prišli na to, prečo je istý špecifický kmeň myši osobitne náchylný na autoimunitné ochorenia. Zistili, že tieto myši majú mutáciu v géne, ktorý pomenovali Foxp3. Ako sa ukázalo, mutácie v ľudskom ekvivalente tohto génu spôsobujú závažné autoimunitné ochorenie IPEX.
O dva roky Sakaguči tieto objavy prepojil. Dokázal, že gén Foxp3 určuje vývoj buniek, ktoré identifikoval v roku 1995. Tieto bunky, dnes známe ako regulačné T-bunky, monitorujú iné imunitné bunky a zabezpečujú, aby imunitný systém človeka toleroval jeho vlastné tkanivá.
Tieto objavy by okrem iného mohli zvýšiť úspešnosť aj pri transplantáciách.
Prvú zo šiestich Nobelových cien oznámil švédsky Karolínsky inštitút. Popri prestíži, ktorú cena prináša, laureáti dostanú aj finančnú odmenu 11 miliónov švédskych korún.
Nobelova cena za fyziológiu a lekárstvo patrí k tým, ktoré majú často viac ako jedného laureáta. Do dnešného dňa bolo udelených 115 cien, z toho v 40 rokoch ju dostal iba jeden človek. V 39 prípadoch boli laureáti traja, čo je najvyšší počet.
Vlani Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo získali Američania Victor Ambros a Gary Ruvkun, a to za objav microRNA. To sú veľmi malé molekuly ribonukleovej kyseliny (RNA), ktoré majú vplyv na reguláciu génov.
O udelení ceny rozhoduje Nobelov výbor Karolínskeho inštitútu, ktorý má 50 členov s hlasovacím právom. Inštitút prijíma kandidatúry do 31. januára od okruhu oprávnených ľudí a inštitúcií. Nikto nemôže nominovať sám seba. Mená nominovaných sa taja po dobu 50 rokov.
V utorok a stredu budú nasledovať ceny za fyziku a chémiu. Vo štvrtok Švédska akadémia vyhlási Nobelovu cenu za literatúru a v piatok nórsky Nobelov výbor oznámi meno či názov laureáta ceny za mier, o ktorú prejavil silný záujem americký prezident Donald Trump. Vyhlasovanie sa skončí v pondelok 13. októbra oznámením Nobelovej ceny za ekonómiu.
