Na Kryme 29. septembra rozhodli, že šoféri si môžu naplniť nádrž iba 30 litrami benzínu. Čiže menej ako polovicou toho, čo sa do nej zmestí. „Už o dva dni tento objem znížili na 20 litrov na osobu na čerpacej stanici," upozornil server Fontanka. „Aj verejná doprava na Kryme je obmedzená pre nedostatok palív. Obyvatelia čelia dlhým radom a cestovným obmedzeniam," poznamenal server RBK.
Mimochodom, na Kryme sa pred dvomi týždňami obyvatelia dozvedeli, že úrady si pomerne rýchlo poradia s nedostatkom benzínu: „Do dvoch dní sa plánuje zabezpečiť zásobovanie benzínom 95 a do dvoch týždňov sa vyrieši otázka dostupnosti benzínu 92," napísal 25. septembra na sociálnej sieti Telegram Moskvou dosadený premiér Krymu Sergej Aksjonov. Prešli štyri dni a oznámil zavedenie zmieneného limitu 30 litrov na osobu a po 48 hodinách to bolo už iba 20 litrov…
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ubezpečil, že vláda robí kroky, aby problém vyriešila. Posun k lepšiemu však zatiaľ nenastal. „Nedostatok benzínu v celej krajine je na 20 percentách bežnej úrovne ponuky. Predajcovia palív varovali pred rizikom zatvorenia niektorých čerpacích staníc z dôvodu nerentabilnosti," napísal denník Kommersant.
Niekde sa táto hrozba už stala realitou. „Niektoré čerpacie stanice malých podnikateľov úplne pozastavili prevádzku. Teraz sa však situácia skomplikovala aj pre benzínky veľkých ropných spoločností," povedal pre noviny Izvestia Pavol Blaženov z Nezávislej únie palív, ktorý spresnil, že tieto vážne problémy sa vyskytli najmenej v troch regiónoch.
Zrejme najhoršie to vyzerá na Kryme, kde podľa serveru Meduza nefunguje až polovica čerpacích staníc. V južných častiach Ruskej federácie by sa to malo týkať 14 percent benzínok.
Čítajte viac Ukrajina stavia trate aj vo vojne, Slovensko len opravuje: Pribudol nám priamy vlak, no nové koľaje nepotrebujeme, tvrdí ministerstvo
Vláda sa v krízovom období rozhodla prijímať opatrenia, ktoré by boli ešte nedávno fakticky nepredstaviteľné. Výrazne sa totiž spolieha na import. Už v septembri Rusko doviezlo 45-tisíc ton palív z Bieloruska, kde vládne samozvaný prezident Alexandr Lukašenko a dlhodobý spojenec Putina. Od svojho suseda, ktorému predáva ropu, však Rusi budú asi potrebovať viac ako šesťnásobne viac pohonných hmôt: „Vicepremiér Alexandr Novak navrhol v októbri zvýšiť dodávky bieloruského benzínu do Ruska na 300-tisíc ton mesačne" informoval Kommersant. Ruská vláda dokonca uvažuje o dočasnom zrušení cla na import benzínu z Číny.
Rusi síce v minulosti dovážali benzín zo zahraničia, ale nie vo veľkom objeme. Teraz to vyzerá celkom inak. Už v júli Rusko začalo kupovať o tretinu viac benzínu z Bieloruska v porovnaní s predchádzajúcim rokom. „Jeho celkový import zo zahraničia sa od augusta zvýšil v septembri o 168 percent," podčiarkol server Moscow Times.
Prvé významné opatrenie proti deficitu palív prijala vláda už v marci tohto roku. Vtedy zakázala vyvážať benzín do zahraničia obchodníkom, ktorí ho nevyrábajú. Na konci júla rozšírila embargo na export aj na priamych výrobcov. Takmer s istotou sa dá predpokladať, že v najbližších mesiacoch nenastane normálna situácia: „Nové nariadenie vlády predlžuje dočasný zákaz vývozu benzínu do zahraničia s platnosťou do 31. decembra 2025," informovala agentúra RIA-Novosti.
Rusom zvlášť uškodili viaceré údery ukrajinských dronov počas tohto leta. V auguste čiastočne vyradili z prevádzky aj tri rafinérie, ktorých výroba pokrýva 14 percent spotreby benzínu v celej krajine. Niekedy sa dajú škody odstrániť v priebehu týždňa, inokedy trvajú práce až mesiac.
O jednom z najnovších náletov ukrajinských dronov agentúra Reuters napísala, že po ňom vypukol požiar v jednej časti najväčšej rafinérie na území Leningradskej oblasti: „Jej kapacita výroby je 160-tisíc barelov denne, čo predstavuje 40 percent spracovania ropy v celom závode. Obnovenie produkcie si vyžiada približne jeden mesiac."
Čítajte viac Umyje si Trump ruky nad ruskou vojnou proti Ukrajine?
Server Moscow Times hodnotí situáciu už ako kritickú, pričom poukázal na informácie, ktoré zverejnil Kommersant: „Ruský trh s palivami v súčasnosti nepokrýva približne 20 percent mesačného objemu spotreby benzínu: 400-tisíc ton z dvoch miliónov ton. Po náletoch ukrajinských dronov sa zastavila alebo obmedzila výroba najmenej v šiestich rafinériách, produkcia benzínu v septembri klesla o milión ton." Vyplýva z toho, že dovoz pohonných hmôt z Bieloruska je nevyhnutný.
Nedostatok benzínu pochopiteľne vedie k rastu cien. Motoristi zaň platia čoraz viac, čiže jeho deficitom sa problémy nekončia. Túto jeseň benzín medziročne zdražel celoštátne o 12,8 percenta. „Najviac v Čečensku o 15,9 %." upozornil server URA. Nepriaznivý vývoj z pohľadu motoristov pritom trvá už dlhší čas: pred dvomi rokmi platili na čerpacích staníc o pätinu menej peňazí. Na Kryme sa rozhodli tento problém vyriešiť nedávno tak, že miestne úrady stanovili maximálnu cenu benzínu.
Tento týždeň v pondelok komentoval údery na ruské energetické objekty ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý tvrdí, že Rusi musia pocítiť cenu za pokračovanie bojov, ktoré Putin odmieta ukončiť. „Nechápu, čo Ukrajinci zažívajú, čím si prechádzajú počas tejto vojny. Musia pochopiť túto cenu," citovala ho agentúra UNIAN, keď poukázal na ruské útoky, ktoré vedú nielen k zabíjaniu, ale aj k likvidácii objektov energetickej infraštruktúry.
Zelenskyj ďalej naznačil, že sa musí revanšovať: „Radi by sme to nerobili, boli by sme radi, keby nebola žiadna vojna, ale Rusi to nechcú. Zatiaľ. Keď sa ruskí obyvatelia nebudú cítiť pohodlne, začnú klásť otázky svojej vláde," objasnil Zelenskyj ktorý vlastne odkázal Rusom, nech sa obrátia na Putina, aby konečne zastavil vojnu a potom sa skončia ukrajinské nálety na ich rafinérie.
