1322. deň: Trump chce vedieť, čo by Zelenskyj urobil s Tomahawkami: Nejaké rozhodnutie som už urobil

Čítajte viac 1 321. deň: Slovensko obnovuje vojenskú pomoc Ukrajine. Kaliňák v Kyjeve prisľúbil Boženy aj techniku

22:52 V noci zasiahol bezpilotný lietadlový dron chladiacu vežu Novovoronežskej jadrovej elektrárne vo Voronežskej oblasti na západe Ruska. O incidente informovala Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE), podľa ktorej nemal útok žiadny vplyv na jadrovú bezpečnosť a nezaznamenali sa ani zmeny úrovne radiácie.

Spoločnosť Rosenergoatom, ktorá patrí pod štátny koncern Rosatom, uviedla, že šlo o dron ukrajinských ozbrojených síl. Podľa vyhlásenia bol zneškodnený technickými prostriedkami protivzdušnej obrany, no po zrážke s chladiacou vežou jedného z reaktorov explodoval. Na mieste nevznikli žiadne zranenia a odborníci pri kontrole nenašli poškodenie, ktoré by ovplyvnilo stabilitu či prevádzku zariadenia. Na konštrukcii zostala len tmavá stopa po detonácii.

MAAE zdôraznila, že jadrové elektrárne nesmú byť v žiadnom prípade cieľom vojenských útokov. Generálny riaditeľ agentúry Rafael Grossi opäť vyzval na maximálnu zdržanlivosť v okolí všetkých jadrových zariadení. Kyjev sa k incidentu zatiaľ nevyjadril.

Nejde o prvý prípad, keď bola niektorá z ruských jadrových elektrární počas vojny na Ukrajine vystavená riziku útoku. Koncom augusta bol po zostrelení ukrajinského dronu zaznamenaný požiar v areáli Kurskej jadrovej elektrárne, pri ktorom sa poškodil pomocný transformátor. V septembri Rusko informovalo o pokuse o útok dronom aj na Smolenskú elektráreň, kde však podľa oficiálnych údajov nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti.

Situácia zostáva napätá aj v Záporožskej jadrovej elektrárni na juhu Ukrajiny, ktorú Rusko okupuje od začiatku invázie. Toto najväčšie jadrové zariadenie v Európe je už dva týždne bez vonkajších dodávok elektriny potrebnej na chladenie odstavených reaktorov. Prevádzku dočasne udržiavajú dieselové generátory. MAAE označila situáciu v Záporoží za mimoriadne náročnú a opätovne vyzvala na obnovenie stabilného napájania.

21:15 V ruskej Leningradskej oblasti sa v utorok ráno po výbuchu vykoľajil vlak s vojenským nákladom. Pre spravodajský web Kyiv Independent to uviedol zdroj z ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby.

Výbuch podľa zdroja nastal na úseku trate Stroganovo–Mšinskaja a spôsobil vykoľajenie rušňa a niekoľkých vozňov. Miestni partizáni údajne uskutočnili operáciu, ktorá dočasne paralyzovala železničnú dopravu medzi Petrohradom a Pskovom.

V stanovisku ruské železnice uviedli, že premávka na úseku bola prerušená z „technických dôvodov“ a nákladné aj osobné vlaky boli presmerované, pričom vznikali niekoľkohodinové meškania.

„Tieto špeciálne operácie obmedzujú logistické a vojenské kapacity Ruska, keďže ruské železnice tvoria chrbtovú kosť logistiky armády a sú významným finančným prispievateľom do ‚vojnového rozpočtu‘,“ uviedol zdroj.

19:34 Ukrajinská zahraničná spravodajská služba spoločne s partnermi pracuje na tom, aby zabránili Rusku využívať plavidlá tzv. tieňovej flotily na sabotáže alebo iné pokusy o destabilizáciu Európy. Uviedol to v utorok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnych sieťach, píše Reuters.

Zelenskyj na sociálnych sieťach napísal, že o tejto záležitosti diskutoval so šéfom ukrajinskej zahraničnej spravodajskej služby Olehom Ivaščenkom. „Našim partnerom poskytujeme všetky potrebné informácie a očakávame, že úsilie v boji proti ruskému zasahovaniu bude značne posilnené. Rusi v súčasnosti používajú tankery nielen na generovanie príjmov na vojnu, ale aj na zhromažďovanie spravodajských informácií a dokonca aj na sabotážne aktivity,“ napísal Zeleneskyj. Konštatoval, že je možné to zastaviť.

So šéfom zahraničnej spravodajskej služby hovoril o konkrétnych úlohách týkajúcich sa sankcií voči Rusku, najmä o tom, ktoré praktiky obchádzania sankcií je potrebné ako prvé zablokovať. Ivaščenko zároveň ukrajinského prezidenta informoval o pripravovaných zmenách v ruských dezinformačných taktikách.

19:00 Premiér Robert Fico ešte ako opozičný politik tvrdo vystupoval proti vojenskej pomoci Ukrajine. Po voľbách na jeseň 2023 jeho vláda zamietla 14. balík pomoci Kyjevu v sume 40 miliónov eur. Po dvoch rokoch sa situácia obrátila. Nastal obrat v myslení koaličných politikov? Áno aj nie, píše komentátor Igor Daniš.

Čítajte viac Ficov obrat na Ukrajine

17:48 Poľský premiér Donald Tusk vyhlásil, že v záujme Poľska nie je obviniť ani vydať do rúk iného štátu Ukrajinca Volodymyra Ž. podozrivého z výbuchu plynovodu Nord Stream. Uviedol to po stretnutí s premiérkou Litvy Ingou Ruginienė vo Varšave, informuje varšavský spravodajca TASR.

Tusk zdôraznil, že stanovisko Poľska v tejto veci je známe už niekoľko mesiacov. Podľa neho je Nord Stream 2 projektom, ktorý bol postavený proti záujmom celej Európy. „V záujme Poľska a základného pocitu spravodlivosti určite nie je obviniť a vydať tohto občana inému štátu,“ povedal. Dodal že konečné rozhodnutie urobí súd.

Podozrivý 49-ročný Ukrajinec je vo väzbe, kde bol umiestnený po zatknutí políciou neďaleko Varšavy. Hľadaný bol na základe európskeho zatykača vydaného nemeckým Spolkovým súdnym dvorom v Karlsruhe.

17:16 Pád Ruska do bludného kruhu vojnového hospodárstva je varovaním pre celý svet, uvádza nová správa Greenpeace International. Rusko podľa organizácie uviazlo v špirále smerujúcej k terminálnej vojnovej ekonomike založenej na fosílnych palivách, štátnom útlaku a krvavej agresii. Na základe stoviek zdrojov zhromaždených mimo Ruska po represiách po roku 2022 je to prvá publikácia, ktorá spája roztrúsené údaje do uceleného obrazu. Podľa Greenpeace odhaľuje zúfalý stav Ruska, kde ekonomické sankcie, špirálovito rastúca korupcia, sabotáž medzinárodných dohovorov a zakorenená závislosť od fosílnych palív vedú k devastácii na Ukrajine, v Rusku a ďalších krajinách. „Význam tejto prelomovej reportáže nemožno podceňovať. Prichádza v čase, keď sa vojnové režimy snažia úplne ignorovať medzinárodné právo a environmentálne záruky a umlčať nesúhlas represiami a strachom. Ale aj napriek brutálnej represii solidarita rastie – a s ňou aj odpor,“ uviedol výkonný riaditeľ Greenpeace International Mads Christensen.

Správa je výsledkom práce mnohých odborníkov na ruské podnebie, biodiverzitu a politiku. Podrobne sa zaoberá mnohými vplyvmi Putinovho militaristického štátu. Opisuje, ako Rusko presadzuje svoju ťažiarsku agendu na medzinárodných fórach, vrátane UNFCCC, BRICS+, UNESCO a Ázijsko-tichomorského fóra pre udržateľný rozvoj, pričom podľa Greepeace uprednostňuje zisky a moc pred všetkým ostatným. Rusko tiež podľa organizácie využíva svoj tzv. „mierový atómový“ jadrový priemysel ako páku vplyvu na viac ako 50 krajín, s ktorými má v súčasnosti dohody o jadrovej energii, a ako prostriedok na zbraňovanie jadrovej energetickej infraštruktúry v zahraničí, okrem pravdepodobných vojnových zločinov v Záporoží.

Čítajte viac Majú sankcie proti Rusku vôbec význam? Bolia, ale vojnu neskončia

Práve to je podľa Doroty Osvaldovej z Greenpeace Slovensko problémom aj pre našu krajinu. „Slovenská vláda už dlhší čas ukazuje svoje nezdravo nadštandardné vzťahy s Ruskou federáciou. Neustále sa snaží predlžovať našu závislosť od fosílnych palív, ale tiež od jadrovej energetiky. Rusko predstavuje hrozbu nielen pre mier vo svete, ale aj pre životné prostredie. Slovensko by sa po vzore iných európskych krajín malo prestať obracať smerom k Rusku a snažiť sa viac o svoju sebestačnosť,“ uviedla. Práve to nám podľa jej slov umožňujú obnoviteľné zdroje a energetické spoločenstvá – vďaka nim vieme byť odolnejší voči nečakaným udalostiam, ako sú výkyvy cien energií na svetových trhoch či napadnutie Ukrajiny Ruskom. „Môžu to byť naše slovenské obnoviteľné zdroje. Zelenou energiou poháňané energetické spoločenstvá navyše umožnia, aby peniaze neodcházali do zahraničia za drahé fosílne palivá, ale aby zostávali doma,“ myslí si Osvaldová.

16:47 Európsky parlament schválil reformu mechanizmu pozastavenia bezvízového styku s EÚ. Cieľom je uľahčiť odobratie práva na cestovanie bez víz do EÚ pre štáty, ktoré predstavujú bezpečnostné riziká alebo porušujú ľudské práva. Legislatívu ešte musí prijať Rada EÚ, vyjednávači EP a Rady EÚ sa na nej však už neformálne dohodli. TASR o tom informuje podľa tlačovej správy EP.

Mechanizmus umožňuje Európskej komisii znovu zaviesť vízovú povinnosť pre konkrétnu krajinu najprv dočasne a potom natrvalo, ak sa problémy nevyriešia. Konať môže buď na základe návrhu členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy.

V súčasnosti môžu do EÚ cestovať bez víz na krátkodobé pobyty do 90 dní štátni príslušníci 61 krajín. Dosiaľ bolo bezvízové cestovanie v schengenskom priestore zrušené len raz v prípade tichomorského Vanuatu.

Medzi dôvody pozastavenia bezvízového styku doteraz patrili hrozby pre vnútornú bezpečnosť, ako zvýšený počet závažných trestných činov spáchaných občanmi dotknutej krajiny, či výrazný nárast neúspešných žiadostí o azyl a zamietnutí vstupu.

Europoslancami schválená reforma pridáva nové dôvody: hybridné hrozby (štátom podporované využívanie migrácie); schémy občianstva pre investorov, tzv. zlaté pasy; neprispôsobenie sa vízovej politike EÚ, porušovanie Charty OSN a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a nedodržiavanie rozhodnutí medzinárodných súdov.

16:20 Ruský vodca Vladimir Putin „klamal“ Trumpovi o svojich úmysloch ukončiť vojnu na Ukrajinu. Povedal to v rozhovore pre web Euro News bývalý osobitný vyslanec USA pre Ukrajinu Kurt Volker.

Čítajte viac Putin oklamal Trumpa a ukázal ho ako slabého. Vojna sa pre neho stáva „osobnou záležitosťou“

15:42 Úrady v odľahlej ruskej Ťumenskej oblasti uviedli, že „zneškodnili“ neidentifikované drony, ktoré podľa správ z médií prileteli z Ukrajiny. V prípade potvrdenia týchto informácii by išlo o najhlbší útok Kyjeva v rámci ruského teritória, píše TASR podľa utorkovej správy agentúry AFP.

Ruské médiá uviedli, že bezpilotné lietadlá útočili na veľkú rafinériu v sibírskom regióne bohatom na ropu. „Tri drony boli zaznamenané a zneškodnené v areáli podniku v lokalite Antipino v Ťumenskej oblasti,“ uviedla regionálna vláda v pondelok neskoro večer. Nespresnila pôvod dronov, ani to, o aký podnik išlo.

Čítajte viac Historický a bezprecedentný moment: ukrajinské drony po prvýkrát útočili za Uralom

Rusko a Ukrajina na seba denne útočia stovkami dronov, no útoky do vzdialenosti viac ako 2000 kilometrov za frontovou líniou sú ojedinelé, pripomína AFP.

Kyjev zintenzívňuje odvetné útoky na ruskú energetickú a ropnú infraštruktúru a považuje to za legitímnu odpoveď na ofenzívu Moskvy. Ukrajinské údery už zapríčinili nedostatok paliva v niekoľkých ruských regiónoch a zvýšili ceny benzínu, píše AFP. Ukrajina sa snaží odrezať Moskvu od dôležitých príjmov z energetiky, prostredníctvom ktorých financuje ruskú armádu.

**12:58 Slovensko poskytne Ukrajine ženijnú a odmínovaciu podporu, ide o prvý balík vojenskej podpory od nástupu vlády Roberta Fica (Smer). S informáciami o podpore Ukrajiny zo strany Slovenska priniesli ukrajinské médiá, pre ktoré sa vyjadril minister obrany Robert Kaliňák (Smer) počas svojej návštevy v Kyjeve koncom minulého týždňa. Kaliňák počas svojho príhovoru na Medzinárodnom fóre obranného priemyslu v Kyjeve vyjadril potešenie, že spolu s ukrajinským ministrom obrany Denysom Šmyhaľom podpísali memorandum 14. balíka podpory, ktorý zahŕňa poskytnutie inžinierskej a protimínovej pomoci. S ukrajinským ministrom diskutovali aj o možných projektoch rozšírenia obrannej spolupráce.

Ukrajinský minister podľa portálu Európska pravda potvrdil, že Slovensko Ukrajine bezplatne dodá niekoľko slovenských odmínovačov Božena. Spolu by ich mohlo byť päť. Slovensko má súčasne na základe dohody poskytnúť Ukrajine aj ďalšie vybavene, napríklad pre zdravotnícke evakuácie. Šmyhaľ na sociálnej sieti Kaliňákovi poďakoval za pomoc, ktorá zachraňuje Ukrajincom životy. Napísal, že cítia podporu na ceste k dosiahnutiu spravodlivého mieru. Poďakoval sa slovenskej strane za balíčky pomoci, ktoré už SR poskytla a avizoval, že sa pracuje aj na 15. balíčku podpory.

Čítajte viac Otočka o 180 stupňov? Kaliňák oznámil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, prvý za Ficovej vlády

Kaliňák na fóre vyzdvihol spôsob, akým napreduje ukrajinský priemysel. Reagoval osobitne na slová ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o tom, že je Ukrajina schopná mesačne vyrobiť 40 samohybných húfnic Bohdana, čo je podľa Kaliňáka galaktické číslo. Kaliňák v rámci fóra venoval pozornosť aj medzinárodnej podpore Ukrajiny. Ukrajina podľa jeho slov potrebuje bezpečnostné záruky. Jednou z nich by bol podľa neho práve vstup do EÚ, čo Slovensko podporuje.

12:35 Európska únia hľadá spôsob, ako financovať obranu a rekonštrukciu Ukrajiny z aktív Ruskej centrálnej banky, ktoré boli po invázii na Ukrajine zmrazené na Západe. Podľa medzinárodného práva štátne aktíva nemožno zabaviť, Európska komisia ale krajinám EÚ predložila plán, ktorý podľa nej umožní využiť až 185 miliárd eur zo zmrazených aktív bez toho, aby boli skonfiškované. Na vojenskú a finančnú podporu Ukrajiny bude v nasledujúcich dvoch rokoch pravdepodobne potrebná čiastka rádovo v stovkách miliárd eur, uviedol nemenovaný vysoký úradník EÚ.

Európska komisia sa okolo plánu odvoláva okrem iného na rozhodnutie Európskej rady z októbra 2024, kde stojí, že „podľa právnych predpisov EÚ by ruské aktíva mali zostať zmrazené, kým Rusko neukončí svoju agresívnu vojnu proti Ukrajine a neuhradí jej škody spôsobené touto vojnou.“

Návrh použiť mrazené ruské aktíva v Európe na poskytnutie úveru Ukrajine neznamená ich zabavenie, zopakovala aj minulý týždeň na neformálnom summite v Kodani predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Hoci nápad komisie má v zásade politickú podporu, niektoré krajiny požadujú väčšiu jasnosť ohľadom právnych a fiškálnych rizík. Hlasno sa ozýva najmä Belgicko, ktoré je sídlom centrálneho depozitára cenných papierov Euroclear. Rovnako maďarský premiér Viktor Orbán sa nechal počuť, že nie sú zlodeji a nechcú siahať na cudzie peniaze.

Celý princíp je podľa nemenovaného komisného úradníka jednoduchý. Na začiatku ruskej vojny na Ukrajine držal Euroclear dlhopisy Ruskej centrálnej banky. Akonáhle tieto dlhopisy dosiahli splatnosť, výsledná hotovosť uviazla v Eurocleare kvôli sankciám EÚ proti Moskve. Euroclear pritom teraz túto hotovosť investuje do Európskej centrálnej banky. Zámer EK spočíva v tom, že by Euroclear namiesto toho investoval do bezkupónových dlhopisov vydaných Európskou komisiou so zárukami od vlád EÚ alebo neskôr z rozpočtu Únie.

EÚ by potom tieto prostriedky použila na poskytnutie takzvanej reparačnej pôžičky Ukrajine. Ukrajina by ju splatila až po obdržaní vojnových reparácií od Ruska v rámci mierovej dohody. Ukrajine by to umožnilo prostriedky minúť už teraz bez toho, aby musela čakať, kým Moskva zaplatí.

Európska komisia si teraz stále vyjasňuje všetky záležitosti s členskými štátmi, žiadny formálny návrh teda nie je na stole. Intenzívna debata sa očakáva aj na summite EÚ na konci októbra v Bruseli. Podľa zdrojov ČTK by exekútíva Únie mohla prísť s určitým návrhom, ako záležitosť riešiť, ešte do konca roka.

12:07 Štyria ľudia boli zabití pri ukrajinskom dronovom útoku v Ruskom okupovanej časti Chersonskej oblasti. Na platforme Telegram to dnes oznámil Moskvou dosadený gubernátor regiónu Vladimir Saldo.

Saldo podľa agentúry AFP obvinil Kyjev z úmyselného útoku na civilistov. Tvrdí, že štyria ľudia boli zabití na ceste medzi mestami Zavodivka a Hornostajivka pri útoku ukrajinského dronu „cieliaceho na civilné vozidlá“.

Ukrajina v posledných dvoch dňoch na Rusko vyslala veľké množstvo dronov. V pondelok Rusko hlásilo zachytenie viac ako 250 ukrajinských dronov, dnes zatiaľ 209. Ide o jedny z najväčších ukrajinských dronových útokov na Rusko od začiatku vojny, ktorú Moskva proti Ukrajine rozpútala vo februári roku 2022, napísala dnes AFP.

10:07 Rusko v utorok uviedlo, že Ukrajina druhú noc po sebe vyslala v rámci odvetnej reakcie nad jeho územie rozsiahlu vlnu bezpilotných lietadiel. Moskva oznámila, že tamojšia protivzdušná obrana zostrelila 184 dronov.

Väčšina dronov bola zachytená nad Kurskou a Belgorodskou oblasťou, uviedlo ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení.

V pondelok Rusko oznámilo, že zachytilo 251 dronov. AFP konštatuje, že išlo o jeden z najväčších odvetných útokov Kyjeva. Vyžiadali si dve obete na životoch a spôsobili výpadky elektrickej energie, pričom podľa miestnych úradov je v Belgorodskej oblasti stále bez elektriny približne 1000 obvyateľov.

Kyjev prisľúbil, že zintenzívni svoje útoky na ruskom území, najmä na ruskú ropnú infraštruktúru. Považuje to za legitímnu odpoveď na každodenné útoky Moskvy na ukrajinské mestá a energetickú sieť, ktoré niekoľkokrát pripravili o kúrenie a elektrinu milióny ľudí, píše AFP.

10:00 Mnohých ruských motoristov trápi čoraz viac nedostatok pohonných hmôt. Najviac sa to týka tých, čo žijú na okupovanom Kryme. Na tomto polostrove sa situácia zhoršila tak, že nedávno stanovený limit nákupu benzínu musela miestna vláda ešte znížiť. Chýbajúce palivá súvisia s pribúdajúcimi útokmi Ukrajincov proti rafinériám na ruskom území.

Čítajte viac Rusom chýba benzín, zachraňuje ich Lukašenko. Obráťte sa na Putina, po náletoch im poradil Zelenskyj

9:45 Ruská polícia vyšetruje smrť najnovšej prominentnej osobnosti, ktorá spadla z okna. Ako referuje web Daily Mail, šéf vydavateľstva Pravda, 87-ročný Viačeslav Leontiev, sa zrútil z výšky 21 metrov zo svojho domu v západnej časti Moskvy.

Čítajte viac Vydavateľ slávnych sovietskych novín Pravda zahynul. Vypadol z okna na siedmom poschodí

6:10 Očakáva sa, že vojenská a finančná podpora Ukrajiny si v nasledujúcich dvoch rokoch vyžiada trojcifernú sumu v miliardách, uviedla rakúska verejnoprávna stanica ORF. Ako v Bruseli uviedol predstaviteľ EÚ, Medzinárodný menový fond (MMF) odhaduje potrebu rozpočtovej podpory pre fungovanie štátu v rokoch 2026 a 2027 na 60 miliárd amerických dolárov (51 miliárd eur). Okrem toho by bolo pravdepodobne potrebných najmenej 80 miliárd eur na zbrane a muníciu na obranu proti Rusku.

Toto už zohľadňuje skutočnosť, že vojna v súčasnej podobe nemusí trvať celé dva roky. Ale aj v prípade prímeria bude na podporu ukrajinských ozbrojených síl stále potrebných približne 25 miliónov amerických dolárov (21 miliárd eur) ročne, dodáva ORF.

6:00 Americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že by chcel vedieť, čo Ukrajina plánuje urobiť s raketami Tomahawk vyrobenými v USA, skôr ako odsúhlasí ich dodávku Kyjevu, pretože nechce eskalovať ruskú vojnu proti Ukrajine. Uviedla to agentúra Reuters.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskij požiadal USA o predaj rakiet s plochou dráhou letu Tomahawk európskym krajinám, ktoré by ich potom poslali na Ukrajinu. Rakety Tomahawk majú dolet 2 500 km, čo by Moskvu zaradilo na dostel ukrajinského arzenálu, ak by ich Kyjev dostal.

Ruský prezident Vladimir Putin vo videoklipe zverejnenom v nedeľu povedal, že ak by Washington dodal Ukrajine rakety Tomahawk na diaľkové útoky hlboko v Rusku, viedlo by to k zničeniu vzťahov Moskvy s Washingtonom.

Čítajte viac Putin: Ak Washington dodá Ukrajine tomahawky, zničí to vzťahy USA a Ruska

Novinári v Bielom dome sa ho pýtali, či sa rozhodol v prípade dodávok Tomahawkov na Ukrajinu, Trump to nevylúčil a povedal, že v tejto veci „nejaké rozhodnutie urobil“.„Myslím si, že chcem zistiť, čo s nimi urobia,“ povedal. „Kam ich pošlú? Asi by som musel položiť túto otázku. Položil by som viaceré otázky. Nechcem tú vojnu eskalovať,“ dodal.