Štátom organizované pietne akcie k tejto tragickej udalosti sú naplánované na 16. októbra, keď sa skončí židovský sviatok Sukot. Spomienkové akcie však sprevádzal aj hnev – niektorí Izraelčania vláde vyčítajú, že nedokázala ľudí pred útokom ochrániť a že vtedajšie udalosti ani to, čo k nim viedlo, dosiaľ dostatočne nevyšetrila, napísal server The Times of Israel (ToI).
Večerný koncert v parku Jarkon v Tel Avive zorganizovalo hnutie Kumu, ktoré založili rodiny obetí, rukojemníkov a preživších útoku zo 7. októbra. Podujatie sa začalo minútou ticha, po ktorej na obrovskom pódiu, ktorému dominoval vrak obhoreného auta, vystúpili rôzni hudobníci a rečníci. Za nimi sa na veľkej obrazovke premietali fotografie a mená obetí. V rovnakom čase sa zišli aj stovky ľudí v centre Tel Avivu na námestí premenovanom na Námestie rukojemníkov.
Foto: TASR/AP, Leo Correa
Rad pietnych akcií sa uskutočnil už skoro ráno, o 6.29 h miestneho času – v momente, keď pred dvoma rokmi začal útok z Pásma Gazy na izraelské územie. Pri ňom palestínski ozbrojenci uniesli 251 ľudí a približne 1 200 povraždili, z toho viac ako 360 na hudobnom festivale Nova neďaleko hraníc s Pásmom Gazy. Na mieste, kde sú pomníky s fotografiami obetí a kvetmi, sa dnes zhromaždili desiatky ľudí.
Na obete teroristického útoku si dnes ráno prišli spomenúť aj obyvatelia kibucu Kfar Aza, kde 7. októbra 2023 asi 250 teroristov povraždilo 80 Izraelčanov a ďalších 19 ľudí uniesli do Gazy. Dvaja z nich sú v Pásme Gazy stále zadržiavaní. Obyvatelia kibucu vtedy zažili niekoľkohodinové utrpenie – zabarikádovanie či ukrývanie sa vo svojich domoch, kým k nim dorazila izraelská armáda na pomoc.
Príbuzní niektorých obetí sa dnes posťažovali, že od vlády stále nedostali odpovede na viaceré otázky. „Kde boli záchranné sily? Kde bol štát? Ako je možné, že tu naši blízki boli celé hodiny a nikto ich nezachránil?“ uviedli príbuzní obetí a unesených podľa verejnoprávnej stanice Kan.
Čítajte viac Kľúčové rokovania o Gaze: Hamas žiada Trumpove záruky, podmieňuje prímerie stiahnutím vojsk a výmenou rukojemníkov
Dnes ráno sa v okolí Pásma Gazy uskutočnila aj cyklistická akcia s názvom Jazda, aby sa všetci vrátili, ktorej sa zúčastnilo okolo 3 000 ľudí. „Dosť bolo vojny, dosť bolo truchlenia, vráťte ich (rukojemníkov) domov,“ uviedol podľa servera Ynet News organizátor podujatia Haim Jellin.
Niekoľko stoviek ľudí demonštrovalo aj pri domoch izraelských ministrov a poslancov, kde protestujúci opäť vyzývali vládu premiéra Benjamina Netanjahua, aby robila viac pre návrat rukojemníkov. Mnohí Izraelčania dlhodobo kritizujú Netanjahuovu vládu, že vo vojne v Gaze uprednostňuje zničenie Hamasu pred záchranou rukojemníkov. Netanjahu tvrdí, že len tvrdý nátlak môže Hamas prinútiť rukojemníkov prepustiť. Príbuzní unesených však považujú za cestu k ich návratu dohodu o prímerí, za ktorú od vlaňajška demonštrujú v uliciach.
„Našťastie máme (amerického) prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyvíja tlak na obe strany – Hamas aj Bibiho,“ citoval denník Haarec Boaza Zalmanoviča, ktorý demonštroval v Haife pred domom jedného z vládnych poslancov. Bibi je prezývka premiéra Netanjahua. V pondelok sa v Egypte začali nepriame rokovania o Trumpovom mierovom pláne pre Gazu, s ktorým predbežne súhlasil Netanjahu a čiastočne aj Hamas.
Čítajte viac Zadržaný slovenský aktivista je už doma. S ďalšími deportovanými ho z Izraela priviezol armádny špeciál
Niektoré izraelské médiá dnes uviedli, že Netanjahu si v pondelok v rozhovore s americkým komentátorom Benom Shapirom opäť poplietol počet rukojemníkov, ktorých Hamas stále drží v Gaze. „Čo sa začalo v Gaze, sa skončí prepustením 40 rukojemníkov – vlastne 46,“ povedal Netanjahu. V Pásme Gazy je pritom v zajatí ešte 48 rukojemníkov, hoci väčšina z nich je podľa všetkého už po smrti.
Izraelská armáda v odvete za útok Hamasu už 7. októbra 2023 začala masívne bombardovanie Pásma Gazy a neskôr aj pozemnú operáciu, pričom toto palestínske územie s asi dvoma miliónmi obyvateľov z veľkej časti zničila. Podľa tamojších úradov, ovládaných Hamasom, zahynulo vyše 67 000 Palestínčanov. Tieto údaje, ktoré OSN považuje za spoľahlivé, nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami, avšak podľa zahraničných mimovládnych organizácií bolo viac než 80 percent obetí civilistov. V posledných mesiacoch silnie aj kritika Izraela zo strany medzinárodného spoločenstva a čoraz viac politikov považuje ofenzívu v Gaze za neprimeranú odvetu. Niektorí hovoria o genocíde, čo izraelská vláda odmieta. Tento rok v auguste panel OSN vyhlásil, že v Gaze panuje hladomor, s čím Izrael tiež nesúhlasí.
Čítajte viac Palestínsky štát uznáva čoraz viac krajín. Izrael robí všetko, aby zabránil jeho vzniku
