„Myslím, že Hamas súhlasil s vecami, ktoré sú veľmi dôležité,“ zhodnotil Trump priebeh rokovaní pre televíziu CNN. Poprel pritom, že by sa izraelský premiér Benjamin Netanjahu staval odmietavo k jeho 20-bodovému mierovému plánu.
„Bol veľmi pozitívny, ale toto je dohoda, pri ktorej sa všetci neuveriteľne spojili… Naozaj si myslím, že sa nám podarí uzavrieť dohodu,“ dodal s nádejou.
Optimizmus neskrýval ani nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul, ktorý pred pár dňami navštívil Katar, Kuvajt a Egypt. Stretol sa i s katarskými šéfom diplomacie a s premiérom, ktorí sú v kontakte s Hamasom a pôsobia ako sprostredkovatelia pri mierových rokovaniach.
„Dúfam, že sa nám v priebehu budúceho týždňa podarí dosiahnuť počiatočnú dohodu, čo znamená prímerie, prepustenie rukojemníkov a humanitárnu pomoc pre Gazu,“ uviedol Wadephul pre nemecký denník Bild.
Masaker či slávny deň?
Mierové rokovania medzi predstaviteľmi Hamasu a Izraela pokračovali aj v utorok v egyptskom meste Šarm aš-Šajch. Podľa miestnych médií prebiehali „v pozitívnej atmosfére“, aj keď sa egyptskí a katarskí mediátori stretli s oboma delegáciami oddelene.
Očakáva sa, že rozhovory potrvajú ešte niekoľko dní, pričom ako mediátori pôsobia zástupcovia USA, Kataru, Egypta i Turecka.
Trumpov plán „večného mieru na Blízkom východe“, ktorý predstavil minulý týždeň, požaduje, aby Hamas zložil zbrane a prepustil všetkých rukojemníkov.
Izrael má na odplatu oslobodiť palestínskych väzňov a stiahnuť vojakov z Gazy. Ako informovala britská stanica BBC, vyjednávanie sa zatiaľ zameriava práve na výmenu rukojemníkov a väzňov.
Čítajte viac Pácha Izrael v Pásme Gazy genocídu? Expert na holokaust v tom má jasno
Obe strany prejavili ochotu rokovať o jednotlivých bodoch prímeria, no Hamas uviedol, že s Trumpovým návrhom súhlasí len čiastočne. Na niekoľko kľúčových požiadaviek, ako je odzbrojenie svojich bojovníkov a súhlas s tým, že v budúcnosti nebude hrať nijakú úlohu pri správe územia, vôbec nereagoval.
Zatiaľ preto nie jasné, aký postoj zaujme k ďalším bodom mierového plánu vrátane časového harmonogramu pre postupný odsun izraelských vojakov z okupovaného územia, prevzatia jeho správy do rúk palestínskych úradov či vytvorenia Medzinárodných stabilizačných síl, ktoré by mali pomôcť pri zabezpečení poriadku v regióne.
Aké priepastné sú rozdiely vo vnímaní vzájomného konfliktu, sa ukázalo aj včera pri výročí udalostí zo 7. októbra 2023. Bojovníci Hamasu a ďalších islamských skupín vtedy nečakane vtrhli na územie židovského štátu, kde potom vraždili, mučili, plienili a znásilňovali.
Čítajte viac Ako robí Izrael z palestínskych detí teroristov. Na Západnom brehu Jordánu zúri násilie a pomsta
Veľký masaker spáchali na hudobnom festivale Nova na juhu krajiny, kde zablokovali únikové cesty a zabili stovky prevažne mladých návštevníkov, ktorí sa pokúšali utiecť. Strieľali na nich z guľometov i protitankových zbraní.
Zaútočili aj na izraelské komunity blízko hraníc vrátane troch kibucov. V obci Nir Oz zavraždili alebo uniesli každého štvrtého obyvateľa. Počas hodinového útoku tam strieľali na obyvateľov a ich domy ničili granátmi.
Teroristi v ten deň v Izraeli zavraždili takmer 1 200 ľudí a 251 odvliekli ako rukojemníkov do Pásma Gazy. Väčšinu z nich už prepustili, 48 stále nevydali – predpokladá sa, že asi 20 z nich je stále nažive.
Čítajte viac Izrael má problém. Mladí Židia utekajú z krajiny
Zatiaľ čo v Izraeli smutné výročie masakry využili ako spomienku na obete, Hamas 7. október videl ako dôvod na oslavu. Udalosť spred dvoch rokov označil za „slávny deň úspechu“. Ako uviedol portál Times of Israel, podľa teroristickej organizácie bol ten útok „významným zlomom“ v regióne.
„Dva roky po ňom nepriateľ stále pokračuje vo svojej barbarskej vojne proti neochvejnému palestínskemu ľudu a v masakroch nevinných civilistov, kým svet mlčí a arabské krajiny ich bezprecedentným spôsobom opúšťajú,“ vyhlásil Hamas v stanovisku, kde si pripomenul aj padlých teroristických vodcov Ismaila Haníju, Jahjú Sinvára, Sáliha Arúrího a Muhammada Dáifa.
Zničená krajina i obyvatelia
V odvete za masaker izraelská armáda zaútočila na Pásmo Gazy a vojnový konflikt trvá dodnes. Podľa miestnych úradov v ňom zahynulo už vyše 67-tisíc Palestínčanov, z toho 18-tisíc detí.
Počet zranených sa tam vyšplhal na viac ako 169-tisíc, UNICEF odhaduje, že tri- až štyritisíc palestínskych detí prišlo o jednu alebo viac končatín.
Keďže Izrael zablokoval prísun humanitárnej pomoci, na okupovanom území vypukol hladomor, ktorému podľahlo zhruba 460 ľudí, z toho 154 detí. Takmer každé štvrté dieťa v Pásme Gazy navyše trpí na akútnu podvýživu a každé piate sa narodí predčasne alebo s nedostatočnou hmotnosťou.
Čítajte viac Palestínsky štát uznáva čoraz viac krajín. Izrael robí všetko, aby zabránil jeho vzniku
Svedectvá z oblasti hovoria o tom, že izraelskí vojaci strieľali aj do ľudí, ktorí si prišli po jedlo rozdávané organizáciou Gaza Humanitarian Foundation, podporovanou Izraelom a USA.
Podľa palestínskeho ministerstva zdravotníctva (v rukách Hamasu) pri tom zabili vyše 2 600 ľudí a 19-tisíc zranili. Tel Aviv poprel, že by k takým činom dochádzalo, hoci to potvrdili viacerí medzinárodní pracovníci a dokonca aj izraelské noviny Haaretz.
Ako upozornila arabská televízia Al Džazíra, izraelské útoky sa nevyhýbali ani budovám s červeným krížom. Za posledné dva roky vraj poškodili najmenej 125 zdravotníckych zariadení vrátane 34 nemocníc, pričom zomrelo vyše 1 700 zdravotníckych a humanitárnych pracovníkov.
Aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uviedla, že od októbra 2023 zdokumentovala viac ako 790 útokov na zdravotnícke zariadenia, čo je v rozpore s medzinárodným právom.
OSN tiež eviduje, že izraelská armáda zničila až 92 percent všetkých obytných budov v Pásme Gazy, celé štvrte zrovnala so zemou a asi 1,9 milióna obyvateľov muselo opustiť svoj domov.
Podľa hodnotenia Svetovej banky sa fyzické škody spôsobené izraelským bombardovaním odhadujú na 55 miliárd dolárov, čo zahŕňa zničené domy, školy, nemocnice či verejnú infraštruktúru v Pásme Gazy. A to sú údaje z februára, pričom ničenie v oblasti naďalej pokračuje.
Izrael okrem toho asi 10-tisíc Palestínčanov zadržiava vo väzniciach na svojom území, z čoho je podľa Al Džazíry až 450 detí a 87 žien.
Čítajte viac Židom vstup zakázaný! Vracajú sa v Nemecku do čias nacizmu?
Pásmo Gazy je tiež nebezpečným miestom pre novinárov a ich spolupracovníkov – za dva roky ich tam zahynulo takmer 300.
Neľudské podmienky, akým sú civilisti v tejto enkláve vystavení, viedli popredných odborníkov, OSN a mimovládne organizácie (vrátane niektorých izraelských) k záveru, že v Pásme Gazy dochádza ku genocíde, čo Tel Aviv odmieta.
Pokiaľ ide o straty na jeho strane, okrem obetí zo 7. októbra 2023 zaznamenala izraelská armáda najmenej 913 mŕtvych a vyše 20-tisíc zranených vojakov.
