Diskutuje sa o tom, či vláda Donalda Trumpa dodá Ukrajine strely s plochou dráhou letu Tomahawk. Akú výhodu by mohol tento zbraňový systém poskytnúť Ukrajine?
USA v skutočnosti nemôžu okamžite poslať rakety Tomahawk na Ukrajinu, pretože Kyjev pre ne nemá vhodné odpaľovacie platformy. Najprv by teda bolo potrebné vyriešiť tieto technické problémy, ktorých je viac. Druhou otázkou je, aké množstvo rakiet by boli Spojené štáty ochotné dodať Ukrajine. Rozprával som sa so svojimi zdrojmi v USA a vyzerá to tak, že zásoby týchto striel nie sú veľké. Najmä v Pentagone vidíme jasný trend minimálne spomaliť dodávky takýchto zbraňových systémov na Ukrajinu, ktoré by sa potenciálne dali v prípade väčšieho konfliktu použiť na odstrašenie Číny alebo boj s ňou vo východnej Ázii. Úprimne povedané, som hlboko skeptický, či sa strely Tomahawk niekedy objavia vo východnej Európe. Nemyslím si ani to, že by tieto rakety pre Ukrajinu predstavovali veľký prínos v porovnaní s tým, čo už Kyjev robí, pokiaľ ide o útoky hlboko na území nepriateľa. Tomahawky by určite v mnohých ohľadoch zvýšili tlak na Rusko, ale je potrebné zvážiť dve veci. Po prvé, opäť pripomeniem množstvo rakiet, ktoré by Kyjev mohol dostať. Po druhé, čo by to urobilo s tým, ako Rusko celkovo vníma úlohu Spojených štátov vo vojne. A to, čo si musíme vždy uvedomiť, je jadrový rozmer celej veci. Považujem za veľmi nepravdepodobné, že by Spojené štáty urobili niečo, čo by mohlo ohroziť integritu ruského jadrového odstrašenia. Neverím, že USA sú naozaj ochotné hlbšie sa zapojiť do vojny na Ukrajine.
Prečo si to myslíte?
Dodaním rakiet Tomahawk by sa to určite stalo. Ale som hlboko presvedčený, že napriek tomu, čo niekedy vidíte v správach, chce Amerika v skutočnosti túto vojnu odovzdať Európe, ktorá má za ňu platiť a prevziať na seba riziká. Celý príbeh o Tomahawkoch interpretujem v prvom rade ako vyjednávaciu taktiku Spojených štátov. Jej súčasťou sú úniky informácií do tlače, že Amerika môže byť ochotná poskytnúť Ukrajine nielen rakety, ale aj spravodajské informácie týkajúce sa útokov na ruskom území. Myslím si, že sa to deje len preto, aby Washington dostal Moskvu k rokovaciemu stolu. Z môjho pohľadu to tiež vyjadruje frustráciu prezidenta Donalda Trumpa zo šéfa Kremľa Vladimira Putina, že sa mu nepodarilo dosiahnuť žiadny pokrok v rokovaniach alebo aspoň dohodnúť sa na dočasnom prímerí. Nie som si istý, či sa o pár týždňov ešte vôbec budeme rozprávať o raketách Tomahawk.
Čítajte viac Umyje si Trump ruky nad ruskou vojnou proti Ukrajine?
Ak je to súčasť rokovacej taktiky, mohla by fungovať?
Je to možné. Pri rokovaniach z pozície sily sa s Rusmi dajú dosiahnuť oveľa lepšie výsledky. Je to akési pravidlo, ktoré platí už mnoho rokov aj desaťročí, hoci ani tento prístup nie je správne preháňať. Potenciálne by bolo možné posilniť rokovaciu pozíciu USA. Na to by sme však museli byť dôslední, čo je hlavný problém. Nestačí len vypustiť nejakú informáciu do sveta. Trumpova vláda by musela aj niečo urobiť. Putin sa nebude len tak nečinne prizerať a čakať na to, čo USA spravia. Možno sa mýlim, ale pokladám diskusiu o raketách Tomahawk za hypotetickú a, ako som spomenul, o pár týždňov už podľa mňa nebude na stole.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Ako by ste teda opísali súčasný prístup Trumpovej vlády k Ukrajine? Myslíte si, že šéf Bieleho domu naozaj vníma vojnu aspoň čiastočne inak v porovnaní so začiatkom svojho mandátu, keď pravidelne káral ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského?
Podľa mňa Trump celkovo o vojne veľmi nerozmýšľa. Má iné starosti. A preto je nejasné, či svoj postoj naozaj v niečom zmenil. V krátkosti by som povedal, že ani nie. Najmä však chcem zdôrazniť, že hlavná chyba, ktorú v Európe robíme, je, že sa neustále snažíme vyhodnotiť, čo si Trump o niečom myslí alebo nemyslí. A to znamená, že si nerobíme vlastné domáce úlohy. Potrebujeme si ujasniť – a hovoril som to už mnohokrát – čo pre nás Ukrajina naozaj znamená. Je skutočne súčasťou európskej bezpečnostnej architektúry alebo nie? Sme ochotní ju integrovať alebo sa z nej stane akýsi večný hraničný štát medzi Ruskom a zvyškom Európy? Bude z Ukrajiny nejaká verzia Izraela, ktorú budeme my, teda NATO a EÚ, vyzbrojovať aj americkými zbraňami, ktoré budeme platiť? A čo sme naozaj ochotní riskovať, pokiaľ ide o udržanie suverénnej a nezávislej Ukrajiny?
Obávam sa, že sme ešte nenašli odpovede na tieto základné otázky a stále čakáme na signál od Trumpovej vlády. Usilujeme sa získať podporu Spojených štátov a sme ochotní urobiť čokoľvek, len aby sme nemuseli konať ako nezávislý strategický aktér. Len to zvýrazňuje našu závislosť od USA a zároveň to maskuje hlboké nezhody, ktoré v Európe máme v súvislosti s Ukrajinou a jej miestom v akejkoľvek budúcej bezpečnostnej architektúre nadviazanej na NATO a EÚ. Takže si myslím, že si najprv musíme urobiť domácu úlohu my. Čo sa nestane, ak sa neustále budeme pýtať, či sa zmenil Trumpov prístup k Ukrajine.
Prezident Zelenskyj a veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny generál Olexander Syrskyj uviedli, že ruská jarná a letná ofenzíva nesplnila svoje ciele. Súhlasíte s tým?
Mám problém s tým, ako sa to definuje. Nevidím niečo, čo sa dá nazvať letnou ruskou ofenzívou. Vnímam pokračovanie útočných operácií, ktoré sa začali niekedy v marci a budú pokračovať do jesene. Formulácia, že Rusi spustili rozsiahlu ofenzívu, ktorá zlyhala, je podľa mňa zavádzajúca. Je jasné, že tempo operácií sa v niektorých smeroch spomalilo. Za posledných pár týždňov sme však boli aj svedkami šikovnej ukrajinskej informačnej kampane, takže nemáme veľmi dobrý obraz o tom, čo sa deje na bojisku. Situácia je v mnohých sektoroch frontu stále kritická, ale je nepravdepodobné, že by sa Rusom podaril operačný prelom. Ukrajinské sily sú stále v ťažkej pozícii, ale myslím si, že sa im darí oveľa lepšie, ako som predpokladal len pred pár mesiacmi. No nebezpečenstvo stále trvá a blíži sa zima. Počas nej bude dôležitejšie niečo iné než to, čo sa deje na fronte.
Čo bude potrebné sledovať?
Počas zimných mesiacov bude oveľa dôležitejšie to, ako bude Rusom fungovať strategická letecká útočná kampaň proti ukrajinskej kritickej infraštruktúre. Uvidíme, ako to ovplyvní ukrajinský obranný priemysel, odhodlanie Ukrajincov, ale tiež vnímanie Západu, či Kyjev dokáže pokračovať v boji. Mimo diania na bojisku bude potrebné zvážiť viacero kľúčových faktorov. Ako som vravel, v najbližších mesiacoch neočakávam rozsiahlejšie ruské operačné prelomy. A okupanti určite nedosiahli svoje ciele. To je isté. Pokrovsk je stále v ukrajinských rukách a rovnako aj všetky ostatné väčšie mestá, na ktoré sa agresor zameral. Okupanti v tomto nedosiahli žiadny pokrok, čo je mimochodom tiež dôvod, prečo sa zvyšuje počet hybridných vojnových operácií Rusov v Európe. Myslím si, že to má priamy súvis s nedostatočnými úspechmi Moskvy na fronte. Preto Rusko spustilo ďalšie hybridné operácie proti krajinám, ktoré aktívne podporujú Ukrajinu, ako sú Estónsko, Dánsko či Poľsko.
Čítajte viac Rusko sa tlačí na NATO, do Estónska poslal Putin migy. Začne ich aliancia zostreľovať?
Spomenuli ste, že ukrajinské jednotky sú pri obrane územia úspešnejšie, ako ste očakávali. Prečo je to tak?
Moje hodnotenie pred pár mesiacmi vychádzalo z toho, že Ukrajinci začali v dronovej vojne strácať výhody. Obával som sa, že Rusko bude oveľa úspešnejšie pri využívaní bezpilotných strojov vo vybraných smeroch postupu na bojisku. Keby sa to stalo, mohlo by to viesť k systematickejšiemu kolapsu ukrajinského obranného systému, ktorý je v podstate postavený na dronovej prevahe. Takto Kyjev kompenzuje nedostatok ľudí a zbraní. Mal som obavy, že by sa tento systém mohol zrútiť. Zatiaľ sa to nenaplnilo. Ukrajinci v dronovej vojne stratili výhodu v niektorých bojových smeroch, ale zdá sa mi, že boli schopní nasadiť viac stíhacích bezpilotných strojov a zlepšili svoju organizáciu obrany. Uvidíme, či im to vydrží. Je jasné, že Rusi sa v posledných mesiacoch určite pri využívaní dronov zlepšili. Ale okupanti majú problém s kvalitou pechoty a celkovo pozemných síl, ktorá dramaticky klesla pre straty, nedostatok výcviku a podobne. Nielen Ukrajinci sú vyčerpaní. Platí to aj pre Rusov.
A čo ukrajinské útoky na ruské ropné rafinérie a energetické zdroje? Ako hodnotíte túto kampaň?
Je úspešnejšia ako v minulosti. Určite vyvíja ďalší tlak na ruský systém. Je to dobré na účely informačnej vojny? Samozrejme. Je to do určitej miery zlé pre ruskú ekonomiku? Určite. Škodí to Rusku? Áno. Škodí to Rusku do takej miery, že to spomalí bojové operácie na Ukrajine? Nemyslím si to. Aspoň zatiaľ nie.
