O prípadnej prezidentskej kandidatúre 52-ročného generála sa špekuluje už dlhé mesiace. Zalužnyj, ktorý bol do februára 2024 vrchný veliteľ ozbrojených síl, sa doteraz opakovane vyhýba odpovedi o svojom možnom prestupe z diplomacie do domácej politiky. Dôvod je pochopiteľný: zjavne by považoval za nerozumné a necitlivé rozprávať o jeho ambíciách, pokiaľ Ukrajina krváca, keď čelí ruskej invázii.
Najnovšie sa o Zalužnom hovorí v súvislosti s informáciami, ktoré zverejnil server Intelligence (sídlo redakcie má v Paríži): „Niektorým predstaviteľom blízkym Zalužnému boli ponúknuté miesta na jeho parlamentnej kandidátnej listine aj napriek tomu, že sa ešte nerozhodol, či bude kandidovať na prezidenta." Intelligence sa odvoláva na svoje nemenované zdroje. Ťažko povedať, či je na tom niečo pravdy. Podľa niekdajšieho vrchného veliteľa ozbrojených síl určite nie.
Zalužnyj poprel, že by sa popri práci veľvyslanca v Londýne ešte potajmo venoval politike v Kyjeve: „Neuznávam myšlienku usporiadať voľby počas vojny. Každý, kto dostane ponuku údajne v mojom mene, aby sa zapojil do akéhokoľvek procesu, musí to oznámiť orgánom činným v trestnom konaní. Nevytváram nijakú centrálu strany a nemám ani žiadne väzby na nejakú politickú silu," zdôraznil na sociálnej sieti X. Pripomeňme, že počas vojnového stavu, ktorý na Ukrajine platí od 24. februára 2022, sa podľa ústavy nemôžu konať prezidentské voľby.
Bez ohľadu na to, odkiaľ Intelligence Online čerpal informácie, Zalužnyj, ktorý v Londýne pôsobí od marca 2024, sa nemôže čudovať, že jeho meno sa opakovane dostáva do médií v spojitosti s voľbami hlavy štátu. Veľa Ukrajincov by si totiž želalo, aby nahradil na čele štátu Volodymyra Zelenského. Výrazná popularita Zalužného vedie k tomu, že sa zakaždým v prieskumoch verejnej mienky objaví ako potenciálny prezidentský kandidát.
Istotne nebudeme ďaleko od pravdy, keď poznamenáme, že Zelenskyj, ktorý plánuje uchádzať sa o svoje znovuzvolenie, môže cítiť nervozitu. Britský denník Guardian nedávno napísal, že v Londýne navštívil Zalužného vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, aby ho odradil od prípadného samostatného vstupu do domácej politiky. Údajne ho presviedčal, aby sa po skončení vojny pridal do tímu Zelenského. Ktovie, ten by si možno vedel predstaviť Zalužného ako ideálneho lídra vládnucej strany Sluha národa v parlamentných voľbách. Výmenou za to, že by Zelenskyj v ňom nemal jednoznačne najsilnejšieho protikandidáta v prezidentských voľbách.
A čo vyplýva z prieskumov verejnej mienky? Najnovší, ktorý sa týka aj Zalužného, uskutočnilo Stredisko pre sociálny a marketingový výskum. V rebríčku dôveryhodnosti sa ocitol na prvom mieste (44,5 %). Za ním bol šéf tajnej služby Kyrylo Budanov (30,8 %) a až tretí skončil Zelenskyj (25 %). Anketári sa pýtali aj na to, koho by respondenti podporili v prezidentských voľbách. Z väčšieho počtu mien dopadol najlepšie Zelenskyj (21,2 %), druhý bol Zalužnyj (19,4 %). Takto by vyzeralo výsledky prvého kola volieb, čiže do finále by postúpili prezident a generál v diplomatickej službe. V druhom kole by však suverénne zvíťazil Zalužnyj so ziskom 63,7 % získaných hlasov. Znamená to, že Zelenského by podporila len niečo viac ako tretina voličov.
Veľmi dobre z pohľadu Zalužného vyzneli aj výsledky prieskumu, ktorý vykonala agentúra Rating. Oslovení Ukrajinci by síce v prvom kole vo väčšom počte hlasovali za Zelenského (31 %), Zalužnyj by získal 25 % hlasov, ale čo generála mohlo zvlášť potešiť, boli odpovede na otázku, či si respondenti želajú, aby sa v najbližších parlamentných voľbách objavili nové politické strany. Až 74 % opýtaných by ich privítalo. A keby Zalužnyj založil vlastnú stranu, tá by mala 22 % voličov (naopak, politické zoskupenie Zelenského by za ňou zaostalo so ziskom 14 % hlasov). Objednávka strany Zalužného teda evidentne existuje v ukrajinskej spoločnosti.
Všetky prieskumy však treba brať s veľkou rezervou s výhľadom do budúcnosti. Popularita Zelenského sa môže výrazne zmeniť po skončení vojny: smerom nahor alebo nadol podľa toho, ako Ukrajinci budú vnímať situáciu po definitívnom zastavení bojov. A dnes nikto nedokáže čo i len odhadnúť, či ich uspokoja podmienky ukončenia vojnového šialenstva, respektíve podoba reálnych hraníc, v ktorých sa Ukrajina bude nachádzať.