1 324.deň: Systematický útok na Rusko. Ukrajina úspešne nasadila kombináciu svojich zbraní "Neptun" a "Flamingo"

Čítajte viac 1 323. deň: Hlboko vo vnútrozemí Ruska horí kľúčový vojenský podnik. Zelenskyj: Okupanti dostali nový rozkaz

21:56 Vysokopostavení ruskí predstavitelia v priebehu jedného dňa vydali protichodné vyhlásenia o tom, či sa „impulz“ pre mierovú dohodu na Ukrajine po samite Putina a Trumpa na Aljaške vytratil alebo nie. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov povedal, že impulz sa vyčerpal. „Žiaľ, treba konštatovať, že silný impulz z Anchorage v prospech dohôd sa vďaka úsiliu odporcov a zástancov ‚vojny do posledného Ukrajinca‘, predovšetkým medzi Európanmi, do značnej miery vyčerpal,“ povedal Riabkov.

Putinov poradca Jurij Ušakov však uviedol, že spolupráca medzi USA a Ruskom založená na dohodách zo summitu na Aljaške stále prebieha. „Akékoľvek vyhlásenia, že impulz z Anchorage slabne alebo sa vyčerpal, sú úplne nepravdivé,“ tvrdí Ušakov.

Kontakty medzi ruskými a americkými zástupcami podľa neho prebiehajú „na základe dohôd a porozumení sformulovaných bezprostredne pred a počas stretnutia na Aljaške“.

19:50 Slovensko a Maďarsko využívajúc svoje právo veta bránia tomu, aby sa z Európskej únie stala vojnová mašinéria, ako by si to priala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a ďalší lídri, ktorí riadia EÚ. Podľa servera nepszava.hu to uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu RT.

Čítajte viac Lavrov nazval lídrov EÚ „führermi“. Slovensko a Maďarsko chváli za obranu práva veta

19:02 Srbsko poskytlo ruskej pohraničnej Kurskej oblasti finančnú humanitárnu pomoc 472 miliónov rubľov (takmer šesť miliónov dolárov), oznámilo vo štvrtok podľa agentúry TASS ruské ministerstvo zahraničných vecí. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev sa medzitým za pomoc v boji proti Ukrajincom v oblasti na západe Ruska poďakoval aj Severnej Kórei (KĽDR), ktorá tam vyslala svojich vojakov, píše TASR.

Ukrajinské sily prvýkrát vtrhli na územie Ruska začiatkom vlaňajšieho augusta. V Kurskej oblasti obsadili stovky štvorcových kilometrov a desiatky obcí vrátane mestečka Sudža. Rusi však Ukrajincov postupne vytlačili za pomoci severokórejských jednotiek, ktorých nasadenie v Rusku v apríli po niekoľkých mesiacoch prvýkrát potvrdila Moskva a neskôr aj Pchjongjang.

Súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Medvedev sa poďakoval za pomoc KĽDR, kam vo štvrtok pricestoval ako vedúci ruskej delegácie a líder vládnucej strany Jednotné Rusko pri príležitosti 80. výročia založenia vládnucej Kórejskej strany práce. Ruský exprezident ocenil Pchongjang za podporu „špeciálnej vojenskej operácie“, pričom použil termín, ktorým Moskva oficiálne označuje svoju inváziu na Ukrajinu.

Čítajte viac KĽDR oslavuje 80 rokov vládnucej strany. Expert: Príležitosť na posilnenie trojosi

„Naši vojaci bojovali bok po boku za oslobodenie Kurskej oblasti. Tento čin navždy zostane v našich srdciach,“ povedal Medvedev vo videu zverejnenom na sieti Telegram.

KĽDR podľa odhadov ukrajinských a juhokórejských tajných služieb vyslala do Ruska celkovo 14 000 až 15 000 vojakov. Bez obrnených vozidiel a skúseností v bojoch s dronmi zaznamenali ťažké straty, rýchlo sa však adaptovali, napísala agentúra Reuters. Podľa Soulu ich v Rusku padlo približne 4 700.

18:15 Kyjev amerického prezidenta Donalda Trumpa nominuje na Nobelovu cenu za mier, ak Ukrajine pošle rakety Tomahawk a pomôže vyjednať prímerie s Ruskom, uviedol vo štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje podľa správy portálu Politico.

„Plán na ukončenie vojny nebude jednoduchý, no je to rozhodne cesta vpred. Ak Trump dá svetu, a najmä ukrajinskému ľudu, šancu na také prímerie, potom áno, mal by byť nominovaný na Nobelovu cenu za mier,“ povedal Zelenskyj. „V mene Ukrajiny ho nominujeme,“ dodal. Šéf Bieleho domu sa usiluje získať toto prestížne ocenenie a tvrdí, že už ukončil sedem konfliktov.

Zelenskyj pre novinárov povedal, že rakety Tomahawk by pomohli Rusku „vytriezvieť a priviesť ho k rokovaciemu stolu“. Rakety dokážu letieť až do vzdialenosti 1500 kilometrov a Ukrajine by umožnili zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území. Prezident pripomenul, že Kyjev o rakety požiadal už minulú vládu USA, ktorá však žiadosť odmietla.

„Počas nášho posledného stretnutia som nepočul ‚nie‘. Počul som ale, že budeme naďalej pracovať na technickej úrovni a že sa táto možnosť zváži,“ povedal Zelenskyj novinárom v Kyjeve o stretnutí s Trumpom popri všeobecnej rozprave Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, ktorá sa konala koncom septembra.

Trump v pondelok vyhlásil, že už sa „do istej miery“ rozhodol, či Ukrajine pošle rakety Tomahawk, no žiadal objasnenie ich využitia. Ak by k tomu došlo, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí v stredu varovala pred eskaláciou vojny a poškodením vzťahov USA a Ruska, píše Politico.

16:30 Od septembra sa vedie diskusia o tom, či Spojené štáty nakoniec dodajú Ukrajine rakety dlhého doletu Tomahawk. Experti tvrdia, že tieto zbrane, ak ich Ukrajina dostane, jej umožnia zasiahnuť vojenské ciele hlboko na ruskom území a zvýšia tlak na ruského vodcu Vladimira Putina. Tým by Kyjev získal silnejšiu pozíciu v budúcich mierových rokovaniach.

Čítajte viac Tomahawk - raketa, ktorá mení dynamiku. Mohla by zásadne zmeniť aj priebeh vojny na Ukrajine?

15:35 Ukrajina vo štvrtok oznámila, že nariadila evakuáciu detí a ich zákonných zástupcov z miest a dedín v okolí mesta Kramatosk na východnom fronte. Došlo k tomu pre intenzívnenie ruských dronových útokov, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„V dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie v istých oblastiach mesta Kramatorsk bola vyhlásená povinná evakuácia detí a rodín,“ oznámila mestská rada na sociálnych sieťach.

„Obyvatelia týchto sídiel, najmä rodiny s deťmi, ktoré tu, nanešťastie, stále zotrvávajú, musia okamžite opustiť oblasť v sprievode predstaviteľov evakuačných služieb,“ doplnila. Medzi evakuovanými oblasťami sú viaceré lokality Kramatorsku.

14:24 Európsky parlament prijal rezolúciu, v ktorej vyzýva na jednotnú a koordinovanú reakciu Európskej únie na hybridné hrozby a provokácie zo strany Ruska. Dokument odsudzuje „bezohľadné a eskalačné konanie“ Moskvy, vrátane narušení vzdušného priestoru Poľska, Estónska, Lotyšska, Litvy a Rumunska, ako aj útokov dronmi na kritickú infraštruktúru v Dánsku, Švédsku a Nórsku. Informuje agentúra UNIAN.

Poslanci Európskeho parlamentu považujú tieto činy za súčasť „systematickej vojenskej a hybridnej vojny Ruska proti EÚ“ a vyzývajú členské štáty, aby reagovali spoločne – napríklad vytvorením mechanizmu na rýchle zostreľovanie vzdušných hrozieb.

Čítajte viac Aliancia sa prebúdza, NATO pripravuje tvrdú odpoveď Putinovi. Začali sa dôležité rokovania

Europarlament podporil myšlienku „dronovej steny“ a iniciatívu „Východný strážca“, pričom podporuje akúkoľvek iniciatívu, ktorá umožní EÚ a jej členským štátom prijímať koordinované, jednotné a primerané opatrenia proti všetkým narušeniam ich vzdušného priestoru – vrátane zostreľovania vzdušných hrozieb. Poslanci zdôrazňujú potrebu posilniť civilno-vojenskú koordináciu a vybaviť úrady modernými systémami na boj proti dronom na kritických objektoch – letiskách, elektrárňach, dopravných uzloch.

V rezolúcii sa uvádza: „EÚ musí prejaviť rozhodnosť a vyslať signál, že každá tretia krajina, ktorá sa pokúsi narušiť suverenitu členského štátu, sa okamžite stretne s odvetou.“

Poslanci tiež vyzývajú Radu a Komisiu, aby zvýšili účinnosť a dopad sankcií proti Rusku, s cieľom definitívne podkopať schopnosť krajiny pokračovať vo svojej brutálnej agresívnej vojne proti Ukrajine. Represívne opatrenia by sa mali rozšíriť na všetky štáty, ktoré podporujú konanie Ruska – ako Bielorusko, Irán a Severná Kórea – a tiež podporujú sankcie voči čínskym firmám, ktoré dodávajú dvojúčelové technológie a vojenské produkty potrebné na výrobu dronov a rakiet.

13:27 Predseda hnutia ANO Andrej Babiš si vo štvrtok napoludnie telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Vyjadril mu podporu a želanie, aby vojna čo najskôr skončila, uviedol na sieti X. Budúci rok by mohol navštíviť Ukrajinu.

Čítajte viac Babiš telefonoval so Zelenským, vyjadril mu podporu. Plánuje cestu na Ukrajinu

13:11 Ruské útoky v posledných dňoch zničili na Ukrajine viac ako polovicu jej domácej produkcie zemného plynu. To pravdepodobne vládu v Kyjeve donúti, aby vynaložila 1,9 miliardy eur za dovoz paliva, aby krajina prežila blížiacu sa zimu. Napísala to dnes agentúra Bloomberg. Ukrajina sa od februára 2022 bráni ruskej vojenskej invázii a v poslednom čase sa snaží útočiť aj na energetickú infraštruktúru v Rusku.

Kyjev začiatkom tohto týždňa svojim spojencom oznámil, že masívna ruská paľba zameraná na Charkovskú a Poltavskú oblasť 3. októbra zničila zhruba 60 percent ukrajinskej produkcie plynu, píše Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené so záležitosťou. Zdroje chceli zostať v anonymite, pretože rokovania sú súkromné.

Ukrajinská plynárenská infraštruktúra bola pred začiatkom vojny schopná uspokojovať domáci dopyt. Od začiatku tohto roka je ale vystavená čoraz intenzívnejším raketovým a dronovým útokom. Ak budú útoky pokračovať, Ukrajina očakáva, že do konca marca budúceho roka bude musieť nakúpiť zhruba 4,4 miliardy metrov kubických plynu, čo bude stáť takmer dve miliardy eur, uvádzajú ľudia oboznámení s podrobnosťami. To zodpovedá takmer 20 percentám ročnej spotreby Ukrajiny.

Kyjev od začiatku útokov naliehavo žiada svojich partnerov zo skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7 o vybavenie pre opravu svojho energetického systému. Ukrajina tiež dlhodobo žiada o viaceré systémy protivzdušnej obrany, ktoré by pomohli chrániť energetickú infraštruktúru. Zároveň sa usiluje o finančnú podporu na úhradu dovozu plynu.

„Rusko urobí čokoľvek, aby nám zabránilo v ťažbe nášho plynu,“ povedal v pondelok novinárom v Kyjeve ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. "Urobia všetko. Bude ťažké toto všetko ochrániť. Úlohou je mať peniaze na dovoz plynu, aby ľudia mali plyn.“ dodal.

Plyn je nevyhnutný na vykurovanie predovšetkým v zimných mesiacoch, keď býva na Ukrajine veľmi chladno. Domácnosti sú tam pri vykurovaní takmer výlučne závislé od tohto paliva. Rusko od invázie každú zimu cieli na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, aby narušilo morálku civilného obyvateľstva.

Ukrajina zatiaľ tento rok nakúpila od zahraničných dodávateľov 4,58 miliardy metrov kubických plynu, z toho 3,67 miliardy od konca minulej vykurovacej sezóny. Kyjev síce odhadoval, že do konca tohto roka bude potrebné doviezť 5,8 miliardy metrov kubických, no začiatkom tohto týždňa spojencom oznámil, že to kvôli ruským útokom bude možno viac, uviedli zdroje.

Zvýšené dodávky plynu na Ukrajinu z Európskej únie by v regióne mohli viesť k zhoršeniu podmienok na trhu. Tieto obavy už na začiatku týždňa prispeli v Európe k rastu cien plynu. Zásoby plynu v EÚ sú ešte stále nižšie, ako sú dlhodobé priemery, čo región robí zraniteľným voči potenciálnemu narušeniu dodávok. Chladná zima by mohla rýchlo vyčerpať zásoby a ešte viac rozkolísať ceny, čo by pre spotrebiteľov znamenalo ďalší problém.

Zelenskyj dnes novinárom v Kyjeve povedal, že Ukrajina sa bude v prvom rade snažiť spoliehať na väčšiu domácu ťažbu. Ak ale dôjde k „silnému útoku na všetku plynárenskú infraštruktúru“, uchýli sa k dovozu a bude vedieť, kde nájsť potrebné peniaze, tvrdí Zelenskyj. Presné množstvo plynu, ktoré Ukrajina potrebuje, bude závisieť od množstva faktorov, vrátane rýchlosti opráv poškodených zariadení a dopadu prípadných budúcich leteckých úderov, uviedla v utorok ministerka energetiky Svitlana Hrynčuková.

Ukrajinská národná energetická spoločnosť Naftohaz sa odmietla k situácii vyjadriť, ale jej generálny riaditeľ Serhij Koreckyj v príspevku na sieti LinkedIn uviedol, že rokoval so zástupcami G7 a že hovoril tiež s ľuďmi z Medzinárodného menového fondu (MMF) a s ďalšími partnermi. Rokovania so zástupcami G7 označil za produktívne. „Naši partneri úplne chápu zložitosť situácie,“ napísal.

Kľúčovým rizikom pre Kyjev je, že sa škody na domácej produkcii môžu zhoršiť, keďže Ukrajina aj Rusko naďalej stupňujú vzájomné údery na energetickú infraštruktúru toho druhého. Ukrajina sa tiež zamerala na ruské rafinérie v snahe obmedziť obrovské príjmy, ktoré Moskva získava z vývozu energií a potom ich využíva na financovanie vojnového ťaženia.

12:33 Kontakty medzi Ruskom a Spojenými štátmi ohľadom urovnania vojny na Ukrajine v rámci istanbulských rokovaní sa výrazne zbrzdili. Povedal to vo štvrtok podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR.

„Je to v prvom rade spojené s tým, že v súčasnosti došlo k vážnej prestávke v procese dialógu, v procese vývoja istanbulských rokovaní,“ povedal Peskov v reakcii na stredajšie vyjadrenia námestníka ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova, že silný impulz, ktorý v auguste vygenerovali lídri Ruska a USA na svojom stretnutí v Anchorage na Aljaške, sa do značnej miery vyčerpal.

Šéf Kremľa Vladimir Putin a americký prezident Donald Trump rokovali na aljašskej vojenskej základni Elmendorf–Richardson 15. augusta. Ich stretnutie trvalo necelé tri hodiny a skončilo bez dohody o prímerí na Ukrajine či konkrétnych záväzkov.

Trump po rokovaní uviedol, že „mnohé body boli prerokované a niektoré čiastočne dohodnuté“, no pripustil, že k úplnej dohode sa zatiaľ nedospelo. Putin hovoril o porozumení medzi oboma stranami a navrhol pokračovanie dialógu v Moskve. Ukrajina, ktorá sa už viac než tri roky bráni ruskej invázii, na schôdzku pozvaná nebola.

12:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil pozitívne posuny vďaka použitiu niektorých ukrajinských rakiet, dronov a dron-rakiet s dlhým doletom na útoky hlboko na území Ruska. Prezident o tom informoval počas stretnutia s novinármi, ako uviedla agentúra UNIAN.

Zelenskyj vyzdvihol viaceré domáce systémy a ich efektivitu pri zasahovaní ruských cieľov.

Podľa prezidenta vďaka použitiu rakety-dronu „Palianytsia“ začali Ozbrojené sily Ukrajiny zasahovať desiatky vojenských skladov na ruskom území. Tento posun komentoval slovami: „Je to pozitívne, pretože predtým išlo o ojedinelé prípady, teraz už hovoríme o systematickom pôsobení.“

Čítajte viac Putinova nočná mora sa stala realitou. Z Kyjeva vyrástol svetový líder v jednej veci. NATO sa ide učiť od Ukrajincov

Ďalší „pozitívny výsledok“ prinieslo použitie rakety-dronu „Ruta“, ktorým sa „po prvý raz podarilo zasiahnuť námornú plošinu vo vzdialenosti viac než 250 km“. Za „najväčší úspech ‚Lutyj‘, Fire Point“ označil prezident hromadné nasadenie až 300 kusov, čo bola podľa neho vážna operácia. Zároveň zdôraznil, že si „uvedomuje, že Ust-Luga, Primorsk sú dosiahnuteľné, pričom to, čo sa udialo, je skutočne veľký úspech“.

Zelenskyj v rozhovore upozornil aj na dopad ukrajinských útokov na Rusko. Uviedol, že podľa ukrajinských údajov dosahuje nedostatok benzínu v Rusku „až 20 % oproti potrebám“, pričom dodal, že „Odhady sa líšia – od 13 do 20 %, ale potvrdené je, že nedostatok je výrazný. Podľa nás je to dnes až 20 %“.

Okrem toho informoval o použití kombinácie dvoch systémov: „A za posledný týždeň sme použili kombináciu ‚Neptun‘ a ‚Flamingo‘.“ Prezident dodal, že „máme prvé citeľné výsledky práve tejto našej výzbroje,“ hoci nešlo o „masové nasadenie tejto dvojice“.

Tajná ukrajinská továreň na výrobu dronov

Fotogaléria 9 fotiek

+6

Zelenskyj ubezpečil, že „domáce drony, dron-rakety a niektoré rakety neustále zlepšujú“. Dodal, že s rastúcim nasadením a výrobou „vidíme aj problémy“ a že „je to otázka času, kedy dosiahneme ešte vyššiu úroveň. Bohužiaľ, čas je veľmi drahý“.

11:41 Až doživotie hrozí úradníkovi z archívu varšavskej radnice, ktorého poľské úrady obvinili zo špionáže pre Rusko. Archivár päť rokov odovzdával ruskej civilnej rozviedke materiály, ktoré mohli uškodiť Poľsku, napísal dnes denník Gazeta Wyborcza na svojom webe.

Archivára Tomasza L. – poľské zákony nedovoľujú uviesť plné meno obvineného – zadržala poľská kontrarozviedka ABW v marci 2022, krátko po ruskej invázii na Ukrajinu. Tomasz L. bol odvtedy vo väzbe. Po trojročnom vyšetrovaní dnes prokuratúra oznámila odoslanie obžaloby na súd vo Varšave.

Obvinený sa nepriznal, jeho motívy úrady neoznámili.

58-ročný úradník skopíroval stovky služobných dokumentov a formulárov. Svojmu riadiacemu dôstojníkovi, ktorý pôsobil ako diplomat na ruskom veľvyslanectve a bol už vyhostenom, podľa vyšetrovateľov poskytol aj ďalšie údaje, ktoré mohli rozviedke pomôcť pri budovaní falošnej totožnosti tzv. nelegálov, teda špiónov dlhodobo pôsobiacich v cudzej krajine pod falošnou identitou.

Škody, ktoré nenápadný archivár mohol spôsobiť, sa dajú ťažko odhadnúť, pre Rusov bol neoceniteľný, napísal denník Rzeczpospolita. K odhaleniu ruského špeha na radnici pomohol izraelský sledovací program Pegasus, ktorý Poľsko zakúpilo za predchádzajúcej vlády teraz opozičné strany Právo a spravodlivosť (PiS).

10:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj obvinil Rusko, že útokmi na energetickú sieť a železničnú infraštruktúru, ktoré sa v posledných týždňoch zintenzívnili, chce na Ukrajine „zasiať chaos“. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP, píše TASR.

„Úlohou Ruska je vytvárať chaos a vyvíjať psychologický tlak na obyvateľstvo prostredníctvom útokov na energetické zariadenia a železnice,“ vyhlásil Zelenskyj v stredu v Kyjeve pred novinármi, medzi ktorými bol aj spravodajca AFP.

AFP doplnila, že nedávne útoky ruskej armády sú podobné tým, aké Rusko podnikalo v zime v rokoch 2022, 2023 a 2024, keď po nich bez elektriny a kúrenia zostali dlhodobo milióny Ukrajincov.

Zelenskyj v rozhovore s novinármi uviedol, že ruské útoky v tomto roku už vystavili ukrajinskú plynárenskú infraštruktúru „silnému tlaku“ a že ďalšie by mohli Ukrajinu prinútiť krajinu zvýšiť dovoz plynu.

Aj Ukrajina však nedávno zintenzívnila svoje útoky dronmi a raketami na ruskom území. Táto operácia podľa Zelenského prináša očakávané výsledky – okrem iného viedla aj zvýšeniu cien pohonných hmôt v Rusku a znížila ich zásoby v Rusku o 20 percent. Zelenskyj dodal, že existujú dôkazy o tom, že Rusko preto zvýšilo dovoz pohonných látok z Číny a Bieloruska.

Nedávno Ukrajina zasiahla aj elektráreň v pohraničnej Belgorodskej oblasti na západe európskej časti Ruska, čo spôsobilo výpadky v dodávkach elektriny.

9:55 „Hlavná chyba, ktorú v Európe robíme, je, že sa neustále snažíme vyhodnotiť, čo si americký prezident Donald Trump o niečom myslí alebo nemyslí. A to znamená, že si nerobíme vlastné domáce úlohy. Potrebujeme si ujasniť, čo sme naozaj ochotní riskovať, pokiaľ ide o udržanie suverénnej a nezávislej Ukrajiny,“ povedal pre Pravdu vojenský analytik Franz-Stefan Gady, ktorý pravidelne komentuje dianie na bojisku pre svetové médiá, ako sú Financial Times, CNN či New York Times.

9:47 Útoky ruskej armády si za posledných 24 hodín na Ukrajine vyžiadali životy najmenej piatich civilistov a ďalších 19 zranených. Cieľom týchto útokov boli aj obývané oblasti a kritická infraštruktúra.

Podľa zvodky generálneho štábu ukrajinskej armády zo štvrtka rána Rusko v noci vypustilo na ukrajinské územie 112 dronov vrátane útočných dronov Geraň a návnadových dronov Gerbera. Svoje ciele zasiahlo 22 útočných dronov, 87 ich bolo zostrelených. Útok na Ukrajinu pokračoval aj v ranných hodinách, uviedla stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), píše TASR.

RFE/RL dodala, že počas útoku v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny sa ruská armáda zamerala na prístavné mesto Čornomorsk, odkiaľ úrady hlásia poškodenie prístavnej a energetickej infraštruktúry.

9:43 Korobkovskij závod na spracovanie plynu je najväčším podnikom na spracovanie plynu v Južnom federálnom okruhu Ruskej federácie. Zlá situácia je v Kosťantynivke, tiež na Lymanskom a Siverskom smere.

Čítajte viac Po útoku ukrajinských dronov horí plynový závod Lukoilu vo Volgogradskej oblasti

5:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom večernom príhovore uviedol, že Ukrajina dosahuje badateľné výsledky pri dlhodobých sankciách proti Rusku. Spomenul tiež nedostatok paliva v Rusku.

"Podľa našich údajov sa nedostatok paliva v Rusku – konkrétne benzínu – už blíži k 20 percentám. Začali teraz využívať zásoby nafty, ktoré si odkladali na horšie časy.

„Putinovi bolo mnohokrát ponúknuté ukončenie vojny alebo aspoň zastavenie paľby. Odmietol všetky návrhy – naše, americké. Je teda spravodlivé, aby Rusko znášalo všetky náklady na vojnu,“ dodal ukrajinský prezident.

Vo vojne na Ukrajine sa pred zimou zosilňujú útoky na energetiku. Rusko pri nočnom útoku v stredu vážne poškodilo jednu z ukrajinských tepelných elektrární. S odvolaním sa na ukrajinské úrady to napísala agentúra AP, ktorá zároveň upozornila, že Rusko sa od začiatku svojej invázie každý rok s prichádzajúcou zimou snaží ochromiť ukrajinskú energetickú sieť v nádeji, že naruší morálku obyvateľov napadnutej krajiny a tiež jej vojenskú výrobu. Podľa denníka The Wall Street Journal (WSJ) v poslednom čase zintenzívnili útoky oboch strán na energetiku nepriateľa.

Pri ruskom útoku na ukrajinskú elektráreň utrpeli zranenia dvaja pracovníci, cituje AP ukrajinskú energetickú spoločnosť DTEK. Firma podrobnosti neposkytla, neuviedla ani informácie o umiestnení elektrárne. Ukrajinské úrady zverejňujú len málo podrobností o ruských útokoch na svoju energetickú sieť, aby neprezradili nepriateľovi spravodajské informácie, podotkla AP.

Server Ukrajinska pravda píše s odvolaním sa na spoločnosť Ukrenerho, že v stredu ráno sa kvôli ruským útokom ocitli bez dodávok elektriny spotrebitelia vo viacerých regiónoch, napríklad v Černihivskej oblasti. V inej správe portál cituje šéfa Ukrenerho Vitalija Zajčenka, ktorý na stretnutí s veľvyslancami skupiny G7 povedal, že ruská armáda v posledných týždňoch zmenila taktiku a na miesto rozsiahlych útokov na ukrajinský energetický systém ako celok teraz podniká údery na jeho prvky v určitých regiónoch.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým uviedol, že krajina bude pripravená na všetky výzvy vyplývajúce z ruských útokov na energetický sektor, ale je ťažké predpovedať, čo presne v tomto ohľade očakávať, píše Ukrajinska pravda. Zajčenko podľa nej oznámil, že Ukrajinci na väčšine rozvodní vybudovali ochranné prvky. Ukrajina tiež spustila sieť batérií, aby zmiernila výpadky elektriny kvôli ruským útokom na energetické objekty, píše ukrajinský portál.

O sieti masívnych batérií, ktoré sú umiestnené na prísne utajovaných miestach, aby sa vyhli ruským útokom, písal pred niekoľkými dňami americký denník The Wall Street Journal (WSJ), ktorý zverejnil fotografie zariadenia a označil ich za novú stratégiu Ukrajiny pre udržanie dodávok elektriny v zimnom období.

Ukrajinská energetická sieť prežila tri zimy ruského bombardovania, počas ktorých energetici opravovali rozvodne pod paľbou a civilisti trávili dni v chlade a tme, zatiaľ čo sa Moskva snažila nahlodať ich odhodlanosť, pripomína WSJ. Niektoré zariadenia sú však nezvratne poškodené a pre štvrtú vojnovú zimu podľa amerického denníka dodávatelia energií vkladajú nádej do siete masívnych batérií navrhnutých v Spojených štátoch.

Batériové parky s kapacitou 200 megawattov dokážu dodať energiu na približne dve hodiny pre zhruba 600 000 domácností, čo zodpovedá zásobovaniu mesta s veľkosťou Washingtonu, píše WSJ. Systémy sú podľa neho navrhnuté tak, aby pomohli zalepiť medzery v dodávkach elektriny a regulovať ich. Program v hodnote 140 miliónov dolárov bol dokončený v auguste a do elektrickej siete v Kyjeve a Dnepropetrovskej oblasti bolo pridaných šesť batériových systémov, ktoré dodávajú energiu, ak iný zdroj, napríklad tepelná elektráreň, vypadne z prevádzky, dodal WSJ.

Budovanie alternatívnych zdrojov energie – ako sú veterné alebo solárne elekrárne – je podľa WSJ pre Ukrajinu otázkou obrany. Obnoviteľné zdroje síce úplne nenahradia elektrinu z jadrových alebo tepelných elektrární, ale ich prítomnosť prináša do systému diverzifikáciu. Navyše fungujú nezávisle, čo je výhoda vo vojnovej zóne, pretože ak je zasiahnutá jedna veterná turbína, ostatní môžu ďalej fungovať, na rozdiel od tepelnej elektrárne, ktorá sa po zásahu zastaví celá, dodáva WSJ.

Niektoré médiá v poslednom čase upozorňujú, že pred blížiacou sa zimou zintenzivňujú útoky na energetické zariadenia, a to v prípade oboch strán. Ukrajina v posledných mesiacoch čoraz častejšie cieli svoje dronové a iné údery na ruský ropný priemysel. Deklarovaným cieľom je prerušiť zásobovanie ruskej armády palivom a sťažiť Moskve financovanie vojny prostredníctvom vývozu ropných produktov

Odvetné útoky Ukrajiny na ruské rafinérie v uplynulých mesiacoch spôsobili nedostatok pohonných látok vo viacerých ruských regiónoch a zvýšili ceny benzínu, napísala agentúra AFP. Podľa WSJ ukrajinské útoky pripravili Rusko o najmenej 15 percent jeho rafinérskych kapacít. Ruské úrady tiež v posledných dňoch informovali o výpadkoch v dodávkach elektriny v niektorých regiónoch ako je Belgorodská oblasť alebo v okupovanej časti ukrajinskej Záporožskej oblasti.