Ocenenie odovzdajú dnes. V histórii nobelovku za mier získali štyria prezidenti USA: Theodore Roosevelt (1906), Woodrow Wilson (1919), Jimmy Carter (2002) a Barack Obama (2009). Okrem Cartera ju všetci dostali počas mandátu v Bielom dome.
Trump chce byť ako Obama
Je úplne jasné, že Trump po Nobelovej cene dychtivo túži. Očividne hlavne preto, aby sa vyrovnal svojim predchodcom, najmä Obamovi.
„Už pred mnohými rokmi si Trump zaumienil, že získa Nobelovu cenu za mier. Ťahá sa to odvtedy, čo ju získal jeho predchodca, prezident Obama, a odvtedy sa sťažuje, že je nespravodlivé, že on ju nemá. A často hovorí o tom, ako už v prvom roku svojho druhého prezidentského obdobia zastavil viaceré vojny, hoci je to tvrdenie, ktoré mnohí spochybňujú,“ povedal pre Pravdu Dimitris Tsarouhas, riaditeľ výskumu v Centre pre Európsku úniu a transatlantické štúdie na Virginia Tech univerzite.
Trump si však v snahe dosiahnuť na ocenenie strieľa vlastné góly. Jeho šanca by určite vzrástla, keby stále nezdôrazňoval, že si nobelovku zaslúži a že to bude urážka, ak ju nedostane. Problémom je aj autokratický štýl jeho vlády vrátane vysielania vojakov do amerických miest a vyhrážok politickým oponentom, že by mali skončiť vo väzení. A Trumpovi by tiež pomohlo, keby naozaj vedel, aké konflikty zastavil.
„Vyriešili sme vojny, o ktorých sa nedalo vyjednávať ani sa nedali ukončiť. Pomyslite si, že sme napríklad vyriešili Aberbajdžan a Albánsko. Trvalo to roky. Nikdy sa to nedalo urovnať,“ povedal Trump v septembri počas návštevy Veľkej Británie. Samozrejme, Aberbajdžan je Azerbajdžan, to mal republikánsky prezident asi len problém s výslovnosťou. Ale ako sa mu podarilo vymeniť Arménsko za Albánsko? Je možné, že Trump rozmýšľal nad Srbskom a Kosovom, kde žijú Albánci.
Nevyspytateľný vládca Oválnej pracovne si v očiach nórskeho Nobelovho výboru určite nepolepšil ani nátlakom, o ktorom informovala agentúra Bloomberg. „Donald Trump vedie verejne aj v zákulisí agresívnu lobistickú kampaň, ktorá sa v posledných dňoch pred oznámením víťaza zrejme ešte zintenzívnila. Nórsko medzitým zadržiava dych. Jeden vysokopostavený predstaviteľ vlády, ktorý sa vyjadril pod podmienkou anonymity, zavtipkoval, že zvažuje, že si na 10. októbra, keď cenu oznámia, dá od lekára vypísať deň práceneschopnosti,“ napísal Bloomberg s tým, že lobovanie za kandidátov nie je nič nové, ale Trumpov drzý a bombastický štýl podľa expertov koliduje s hlboko zakorenenou kultúrou severských krajín, ktorá sa vyhýba sebapropagácii.
Prístup celebritného miliardára dokonca viedol k úvahám, že by mohol Oslo nejako potrestať, ak nobelovku nedostane. No aj tak je extrémne nepravdepodobné, že Trump dnes ocenenie získa. Nič na tom nemení ani fakt, že v Gaze by sa aj vďaka úsiliu Američanov mala skončiť vojna Izraela s Hamasom.
Čítajte viac Analytik: Pochybujem, že Trump pošle Kyjevu Tomahawky. Neverím, že sa USA chcú viac zapojiť do vojny
Latka je položená vysoko
Hoci je to určite Trumpov úspech, o tohtoročnej nobelovke sa rozhodovalo už skôr. A okrem toho sa len ukáže, či zastavenie bojov v Pásme Gazy povedie k nejakému trvalejšiemu riešeniu izraelsko-palestínskeho konfliktu.
„Latka toho, či si niekto zaslúži Nobelovu cenu za mier, je položená vysoko. Zvyčajne sa berú do úvahy dôsledné snahy budovať dialóg a zmierenie. Pri Trumpovi je to komplikované. On to čiastočne robí tak, že si iba podáva s ľuďmi ruky a vyrába titulky v médiách. Jeho podporovatelia poukazujú na to, čo dokázal na Blízkom východe, ale kritici vnímajú jeho prístup skôr ako transakčný. Ak však nejako naozaj pomôže ukončiť vojnu v Gaze, bude ťažké to ignorovať a svet možno Trumpovi odpustí jeho teatrálnosť. Aj mier, ktorý sa podarilo dosiahnuť z nesprávnych dôvodov, zachraňuje životy. História má tendenciu odmeňovať výsledky, nie motívy,“ reagoval pre Pravdu profesor globálnej politiky Emilian Kavalski z univerzity vo fínskom Tampere.
Čítajte viac Umyje si Trump ruky nad ruskou vojnou proti Ukrajine?
Podobne to vidí aj odborník na históriu americkej zahraničnej politiky Kurk Dorsey. „V súčasnosti si určite nezaslúži cenu za mier, a to aj napriek jeho smiešnym tvrdeniam, že urovnal viaceré vojny, z ktorých jednu alebo dve vie aj vymenovať. Ak sa však Trumpovi podarí presadiť v jeho rozsiahlom blízkovýchodnom mierovom pláne viacero krokov, mohol by v roku 2026 získať nobelovku. Nedávno som to povedal aj svojim študentom. Keď sa jeho plán stane skutočnosťou, ocenenie si zaslúži. Ale zároveň nad tým trochu pochybujem vzhľadom na násilie, ktoré Trump spustil v súvislosti s Venezuelou, a chaos, ktorý rozpútal v amerických mestách,“ uviedol pre Pravdu Dorsey, ktorý pôsobí ako profesor a šéf Katedry histórie na Newhampshirskej univerzite.
A pridáva sa aj Tsarouhas: „Ak prezident Trump ukončí blízkovýchodný konflikt trvalo udržateľným mierom tak, že presvedčí Izrael o potrebe existencie dvoch štátov a zabezpečí, aby terorizmus v regióne nemal miesto, jeho nárok na Nobelovu cenu za mier bude určite legitímny. Úplne inou otázkou je to, či je to realistické,“ pripomenul expert.
