Machadová patrí medzi popredné politické osobnosti vo Venezuele, upozorňuje na porušovanie ľudských práv vo svojej krajine a zaoberá sa obranou demokracie a právneho štátu. Je spoluzakladateľkou venezuelskej dobrovoľníckej občianskej organizácie Súmate bojujúcej za občianske práva.
Výbor vyzdvihol skutočnosť, že 58-ročná Machadová sa stala zjednocujúcou postavou v kedysi rozdelenej politickej opozícii vo Venezuele. Napriek tomu, že sa musela v uplynulom období pred štátnymi orgánmi skrývať, rozhodla sa zostať v krajine, čo je voľba, ktorá podľa Nobelovho výboru inšpirovala milióny ľudí.
Vlani dostala Cenu Václava Havla za ľudské práva, ktorú od roku 2013 udeľuje Parlamentné zhromaždenie Rady Európy spolu s Knižnicou Václava Havla a Nadáciou Charty 77.
María Corina Machadová má už vyše desať rokov zákaz opustiť svoju rodnú Venezuelu. V októbri 2023 zvíťazila v opozičných primárkach na kandidátku do prezidentských volieb, ktoré sa mali konať v polovici roka 2024. Avšak medzičasom najvyšší súd potvrdil predchádzajúce rozhodnutie volebných orgánov, že Machadová sa nesmie uchádzať o žiadnu volenú funkciu nasledujúcich 15 rokov za aktívnu podporu Juana Guaidóa, ktorý podľa opozície zvíťazil v prezidentských voľbách z roku 2018.
Po tom, čo rozsudok znemožnil Machadovej kandidovať, navrhla za svoju náhradníčku Corinu Yorisovú. Tú však úrady do volieb nezaregistrovali a napokon kandidoval Edmundo González Urrutia. V sporných voľbách oficiálne zvíťazil úradujúci líder krajiny Nicolás Maduro a opozičný kandidát dva mesiace po voľbách ušiel do Španielska. Spojené štáty, Európa a väčšina štátov Latinskej Ameriky odmietli uznať víťazstvo Madura a žiadali zverejnenie volebných záznamov, ktoré podľa venezuelskej opozície dokazujú, že ich kandidát ho porazil.
Machadová v posledných mesiacoch veľmi obmedzila svoje aktivity na verejnosti a so svojimi priaznivcami aj so svetom komunikuje najmä prostredníctvom sociálnej siete. Médiá informovali o jej verejnom vystúpení vo Venezuele naposledy v januári tohto roka. Pri tej príležitosti bola podľa svojho tímu krátko zadržaná. Podľa niektorých médií teraz žije v ilegalite. Keď vlani dostala od Európskeho parlamentu Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, prevzala ju jej dcéra Ana Corina Sosaová.
Čítajte viac Dostane Trump Nobelovu cenu za mier? Agresívne loboval a šancu má, ale nie tento rok
Nórsky Nobelov výbor ocenil Venezuelčanku po opakovaných verejných vyhláseniach amerického prezidenta Donalda Trumpa, že si Nobelovu cenu za mier zaslúži on, čo odôvodňoval svojimi úspechmi pri ukončovaní vojen vo svete. Mnohí experti však vopred odhadovali, že sa to nestane, pretože podľa niektorých názorov Trump rozkladá medzinárodný svetový poriadok, ktorý si Nobelov výbor cení.
Výbor tento rok dostal 338 nominácií, z ktorých 244 sú jednotlivci a 94 organizácie. V minulom roku, keď Nobelovu cenu za mier získala japonská organizácia Nihon Hidankjó usilujúca sa o svet bez jadrových zbraní, to bolo o 52 nominácií menej.
K Nobelovej cene prislúcha aj finančná odmena vo výške 11 miliónov švédskych korún (jeden milión eur). Nobelovu cenu mieru oznamujú v Osle, kým všetky ostatné v Štokholme.
V pondelok vyhlásil švédsky Karolínsky inštitút tohtoročnú Nobelovu cenu za fyziológiu a lekárstvo. Ocenenie získali Američania Mary E. Brunkowová a Fred Ramsdell a Japonec Šimon Sakaguči za objavy v oblasti imunológie týkajúce sa takzvanej periférnej tolerancie. V utorok akadémia oznámila, že Nobelovu cenu za fyziku tento rok dostane Brit John Clarke, Francúz Michel H. Devoret a Američan John M. Martinis za výskum kvantovej mechaniky. V stredu potom akadémia oznámila, že laureátmi Nobelovej ceny za chémiu sa stali Japonec Susumu Kitagawa, britský vedec pôsobiaci v Austrálii Richard Robson a Američan Omar M. Yaghi. Ocenenie získali za výskum metalo-organických sietí. Vo štvrtok akadémia vybrala ako laureáta ceny za literatúru maďarského spisovateľa Lászlóa Krasznahorkaia.
Vyhlasovanie sa skončí v pondelok 13. októbra oznámením Nobelovej ceny za ekonómiu. Laureáti si ceny oficiálne prevezmú na ceremónii v Štokholme 10. decembra, teda na výročie smrti švédskeho vedca a zakladateľa ocenenia Alfreda Nobela.
