Česko je týždeň po voľbách a líder ANO Andrej Babiš hovoril, že už predstaví vládu. Nakoniec sa to podľa všetkého nestane. Prečo sa s tým však Babiš tak ponáhľal? A bolo to vôbec realistické, že by v podstate len pár dní po voľbách mal vytvorenú vládu?
Neviem, či tu trochu eslovíčkárime. Pretože Babiš niekedy hovoril o vláde, inokedy iba o pôdoryse pre ňu. Pre Babiša je však typické, že chce veci vyriešiť rýchlo. Zodpovedá to štýlu, akým sa stavia k problémom. Nakoniec sa však ukázalo, že v tejto chvíli nie je kompletný ani pôdorys vlády a že to asi predsa len nepôjde tak úplne hladko. Na druhej strane je pravda, že zatiaľ povolebné rokovania pokračujú rýchlejšie, než kedykoľvek v minulosti. V zásade vidíme nadštandardné tempo.
Vyplýva to z toho, že ANO, Motoristi a SPD majú k sebe politicky blízko?
Nie. Vychádza to z Babišovej mentality. A myslím si, že ďalšie politické subjekty – ako sa hovorí – príliš netlačia na pílu.
Babiš však strany, s ktorými rokuje, aj pomerne ostro kritizoval. Pokáral Motoristov aj SPD s tým, že im odkázal, aby vyjednávania verejne nekomentovali, dokonca povedal, že hovoria úplné nezmysly. Prekvapil vás takýto Babišov prístup?
Neprekvapil. Domnievam sa, že to veľmi presne zodpovedá štýlu práce Andreja Babiša. Pokiaľ sa to dá, chce mať pod kontrolou aj komunikáciu a nechce, aby niekto oznamoval niečo, čo z jeho pohľadu ešte nie je úplne dohodnuté. Je to úplne typický Babiš. Ako keby som ho pred sebou videl.
Motoristi majú záujem o ministerstvo zahraničných vecí, ktoré by vraj mohol dostať ich čestný šéf Filip Turek. Ale zdá sa, že prezident Petr Pavel by mohol mať s jeho nomináciou problém, respektíve sa hlave štátu nepáči Jan Zahradil, ku ktorému má Turek blízko. Čo by to pre Česko znamenalo, keby rezort diplomacie získali Motoristi a okrem toho by obranu obsadili okamurovci, hoci sa rieši aj to, že nakoniec si ju vezme ANO?
Začal by som svoju odpoveď tým, čo ste v otázke spomenuli na konci. Ak ministerstvo obrany obsadí nejaký nominant SPD, tak, ako sa to hovorí v politických kruhoch už od volieb, mal by to byť odborník. Teraz sa objavilo meno jedného z generálov. (Okrem iného sa špekuluje o generálporučíkovi Jaromírovi Zůnovi, ktorý pôsobil ako prvý zástupca veliteľa generálneho štábu, pozn. red.) Či je to naozaj nominant SPD alebo nie, to si netrúfam posudzovať. Ale vzhľadom na to, že je to človek s previerkou pracujúci na generálnom štábe, by z bezpečnostného hľadiska nemal predstavovať ani najmenší problém. Iná otázka je, či má byť ministrom obrany v liberálnej demokracii vojak. Moja osobná preferencia by to nebola, ale nemôžem povedať, že tá konkrétna osoba má za sebou niečo, čo by jej bránilo vykonávať túto funkciu.
A čo Motoristi a Turek ako minister zahraničia?
Motoristov pred vstupom do vlády varoval ich blízky spolupracovník či ich guru, bývalý prezident Václav Klaus. Nebudem ho presne citovať, ale v podstate im odkázal, že by sa najprv mali vo vrcholovej politike porozhliadať. Hovorilo sa, že by vo vláde mali dostať tri kreslá, možno to budú aj štyri. Ale stále sme v rovine špekulácií vrátane toho, že Boris Štastný z Motoristov by sa mal stať ministrom bez portefeuille. Babiš pritom pôvodne vôbec nechcel, aby vznikla takáto pozícia. Čo sa týka Filipa Turka, ten, samozrejme, nemá vôbec žiadne skúsenosti s diplomaciou. Za sebou má iba relatívne krátke pôsobenie v Európskom parlamente, do ktorého sa dostal vlani. Je otázne, či tento politik patrí na ministerstvo zahraničných vecí. Na druhej strane Babiš niekoľkokrát deklaroval, že zahraničnú politiku vníma ako jednu zo svojich osobných priorít. Nie je teda úplne vylúčené, že by v takomto modeli bol minister zahraničných vecí viac-menej ceremoniálnou figúrou a akýmsi manažérom úradu diplomacie. Nebude však tvorcom českej zahraničnej politiky. V tom prípade by asi viac záležalo na manažérskych schopnostiach Turka ako na tom, či má alebo nemá schopnosti riadiť diplomaciu.
Už som spomenul prezidenta Pavla. Ako on zapadá do formovania vlády? Už pred voľbami prezident jasne hovoril, že v kabinete nechce vidieť ľudí, ktorí spochybňujú Európsku úniu či NATO. Teraz vraví, že je aj dôležité dodržiavať demokratické princípy či nezávislosť verejnoprávnych médií. Buduje si takto Pavel nejakú pozíciu smerom k budúcej vláde a ako by si to mal Babiš vyhodnotiť?
Český právny alebo ústavný systém vymedzuje pre prezidenta naozaj pomerne malé právomoci, čo sa týka zostavovania vlády a jej programu. Hlava štátu si však očividne aj v rámci toho obmedzeného manévrovacieho priestoru chce uplatniť svoje politické preferencie a myslím si, že to zatiaľ robí obratne a dobre. Prezidentov hlavný reálny nástroj, ktorým sa dá ovplyvniť skladanie vlády, je poverenie konkrétnej osoby jej zostavením. Pavel preto rokuje s Babišom a podľa môjho názoru mu dal najavo, že od neho očakáva, že sa s ním dokážu zhodnúť na prioritách nového kabinetu a na osobnostiach, ktoré majú byť jeho súčasťou. Je v tom možno až taká skrytá hrozba, že skladanie vlády by nemuselo byť také hladké, ako to spočiatku podľa výsledkov volieb vyzeralo. Podľa mňa však z mentality Pavla a Babiša vyplýva aj to, že budú schopní sa dohodnúť. Ani jeden z nich nechce mať toho druhého za vysloveného nepriateľa. Vidieť to tiež na tom, že Babiš je ochotný brať do úvahy napríklad stanovisko ekologických organizácií a vedcov, ktoré kritizujú Petra Macinka ako potenciálneho ministra životného prostredia. (Šéf Motoristov verejne popiera, že by klimatické zmeny spôsobila ľudská činnosť, pozn. red.). Líder ANO sa zatiaľ nesnaží nejakých ľudí do vlády pretlačiť nasilu a správa sa pragmaticky. Babiš v tomto procese určite uplatňuje nielen svoje politické skúsenosti, ale aj tie z obchodného podnikania.