1 327. deň: Rusko zvyšuje výrobu tankov, podľa ISW predstavuje pre NATO dlhodobú hrozbu. Po vojne mu zostane významná bojová sila

Čítajte viac 1 326. deň: Za útoky na energetiku chystá Zelenskyj odvetu. Estónsky minister očakáva ďalšie provokácie zo strany Ruska

16:32 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu opäť telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Rozhovor sa podľa Zelenského tentokrát zameral na otázky posilňovania nielen ukrajinskej protivzdušnej obrany, ale aj schopností zasahovať ciele na veľkú vzdialenosť. Druhý telefonát v priebehu dvoch dní sa uskutočnil v kontexte žiadosti Ukrajiny o rakety Tomahawk, informuje TASR.

Zelenskyj oba telefonáty označil za produktívne. V sobotu hovorili okrem iného o možnostiach posilnenia protivzdušnej obrany Ukrajiny a konkrétnych dohodách, ktoré by to mali zabezpečiť. Na stole sú podľa neho solídne nápady.

„Prebrali sme všetky aspekty situácie: obranu života v našej krajine, posilnenie našich schopností – v oblasti protivzdušnej obrany, odolnosti a schopností na veľké vzdialenosti,“ uviedol Zelenskyj v nedeľňajšom príspevku na sieti X.

14:23 Možné dodanie amerických rakiet Tomahawk na Ukrajinu je pre Rusko zdrojom vážneho znepokojenia, povedal v nedeľu podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Tieto strely, o ktoré má Kyjev záujem, by však neho situáciu na bojisku nezmenili. Upozornil tiež, že vojna na Ukrajine dospela do dramatického bodu, keď dochádza k eskalácii napätia zo všetkých strán. Informuje o tom TASR s odvolaním sa na agentúru Reuters.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu informoval o telefonáte so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. V priebehu zhruba 30 minút hovorili okrem iného o možnostiach posilnenia ukrajinskej protivzdušnej obrany a konkrétnych dohodách, ktoré by to mali zabezpečiť. Spravodajský server Axios s odvolaním sa na svoje zdroje uviedol, že lídri diskutovali aj o možnosti dodania rakiet Tomahawk.

„Otázka rakiet Tomahawk je pre nás zdrojom vážneho znepokojenia a (ruský prezident Vladimir) Putin sa k tomu už vyjadril,“ povedal Peskov v rozhovore s reportérom ruskej štátnej televízie Pavlom Zarubinom. „Teraz nastáva naozaj veľmi dramatický moment, keďže napätie eskaluje zo všetkých strán,“ dodal.

Hovorca Kremľa tak reagoval na nedávne vyhlásenia veľvyslanca USA pri NATO Matthewa Whitakera, že Spojené štáty disponujú mocnými zbraňami, ktoré by v budúcnosti mohli poskytnúť Ukrajine. Nešpecifikoval, o aký typ zbrane ide, avšak jeho vyjadrenie zaznelo na pozadí žiadosti Ukrajiny práve o rakety Tomahawk.

13:32 Spojené štáty poskytovaním spravodajských informácií už niekoľko mesiacov pomáhajú Ukrajine pri útokoch na ruskú energetickú infraštruktúru, informoval v nedeľu denník Financial Times. Predstavitelia, na ktorých sa britské noviny odvolávajú, tvrdia, že ide o koordinovanú snahu oslabiť ekonomiku Ruska a prinútiť prezidenta Vladimira Putina zasadnúť za rokovací stôl, píše TASR.

Podľa ukrajinských a amerických zdrojov citovaných FT pomáhajú americké spravodajské služby Kyjevu pri plánovaní trasy, nadmorskej výšky, načasovaní a rozhodovaní o operáciách, čím umožňujú ukrajinským útočným dronom s dlhým dosahom a jednosmerným letom vyhnúť sa ruskej protivzdušnej obrane.

Ukrajina si podľa niektorých zdrojov FT najskôr vyberie ciele svojich úderov a USA jej až potom poskytnú spravodajské informácie o ich slabinách. O poskytnutie podobnej podpory Kyjevu Washington údajne požiadal aj spojencov z NATO. Nemenovaní predstavitelia uviedli, že Spojené štáty sú úzko zapojené do všetkých fáz plánovania a že v niektorých prípadoch sami stanovili Ukrajincom ciele, ktoré majú uprednostniť.

12:46 Kuba v sobotu odmietla tvrdenia Spojených štátov, že sa podieľa na vojenskom konflikte na Ukrajine alebo že tam vyslala svojich vojakov. Kubánske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že „odmieta nepravdivé obvinenia, ktoré vláda USA šíri o údajnej účasti Kuby na vojenskom konflikte na Ukrajine“.

Podľa vyhlásenia bolo od septembra 2023 odsúdených 26 Kubáncov na tresty od piatich do štrnástich rokov za činnosť žoldnierov, keď sa objavili správy o kubánskych občanoch vyslaných na front na Ukrajine.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí pre AFP uviedol, že USA majú informácie o kubánskych občanoch bojujúcich po boku ruských jednotiek v konflikte. „Kubánsky režim zlyhal v ochrane svojich občanov, ktorí skončili ako figúrky v rusko-ukrajinskej vojne,“ povedal.

10:06 Estónsko v piatok večer dočasne uzavrelo cestu, ktorá vedie cez výbežok ruského územia zasahujúce do jeho vnútrozemia, pretože jeho pohraničná stráž tam zaznamenala zvýšenú aktivitu Rusov. Informuje o tom portál verejnoprávnej stanice ERR.

Výbežok ruského územia s rozlohou asi 115 hektárov sa nazýva Saatská bota a zhruba v kilometrovom úseku cez neho vedie cesta spájajúca estónske dediny Lutepää a Sesniki, po ktorej môžu občania Estónska jazdiť bez osobitného povolenia za podmienky, že nezastavia.

Estónska pohraničná stráž uviedla, že v piatok na ruskej strane sledovala výrazne vyššiu aktivitu ako zvyčajne. Pozdĺž hranice sa podľa nej pohybovali rôzne ozbrojené skupiny a ich členovia na sebe nemali uniformy ruských pohraničníkov. V jednej chvíli sa títo ľudia postavili do radu cez cestu. Estónsko preto komunikáciu dočasne uzavrelo, aby zabránilo možným provokáciám, incidentom a zabezpečilo bezpečnosť svojich občanov, uviedla pohraničná stráž. V sobotu potom zverejnila video, na ktorom na ceste pozostáva skupina siedmich mužov v maskáčoch so zbraňami cez rameno a maskami na tvári.

8:49 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas sobotňajšieho telefonátu vyzval Donalda Trumpa, aby sprostredkoval mier na Ukrajine podobne ako na Blízkom východe. „Ak sa dá zastaviť vojna v jednom regióne, potom sa dajú zastaviť aj iné vojny, vrátane ruskej vojny,“ uviedol Zelenskyj na Facebooku a vyzval Trumpa, aby vyvíjal tlak na Rusko, nech vstúpi do rokovaní.

Telefonát prišiel deň po tom, čo Rusko spustilo rozsiahly útok na ukrajinskú energetickú sieť, ktorý spôsobil výpadky elektriny v častiach Kyjeva a ďalších deviatich regiónoch. Diplomatické snahy o ukončenie ruskej invázie na Ukrajinu v posledných mesiacoch spomalili, čiastočne pre globálnu pozornosť venovanú dvojročnej vojne Izraela s militantnou palestínskou skupinou Hamas.

Trump, ktorý v stredu oznámil prvú fázu prímeria medzi Izraelom a Hamasom, sa v auguste stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, no nepodarilo sa mu dosiahnuť mierovú dohodu.

8:15 Maďarský premiér Viktor Orbán v sobotu oznámil, že sa začala podpisová akcia proti údajným vojnovým plánom Bruselu. Tento politik, ktorý ako jeden z mála európskych lídrov napriek ruskej invázii na Ukrajinu udržiava dobré vzťahy s Moskvou, v príspevku na facebooku napísal, že Európu čaká „horúca jeseň a smeruje k vojne“.

Prostredníctvom podpisovej akcie je podľa Orbána potrebné ukázať, že ľudia v Maďarsku nechcú vojnu. Na nedávnom neformálnom summite EÚ v Kodani Brusel predstavil svoje vojnové plány, na základe ktorých má Európa platiť, Ukrajinci bojovať a Rusko sa nakoniec vyčerpá, uviedol maďarský premiér. Orbán tvrdí, že v Kodani dal jasne najavo, že niečo také nechce. Napísal tiež, že odvtedy odporcovia Maďarska proti nemu začali kampaň. Pripomenul napríklad investíciu viacerých európskych médií, podľa ktorej Maďarsko v minulosti využívalo svoje tajné služby na to, aby získavali informácie v únijných inštitúciách a hľadalo v nich za tým účelom spolupracovníkov.

„V Dánsku som sa vyjadril jasne: toto nechceme. Odvtedy začali kampaň proti Maďarsku. Arzenál je obrovský. Obvinenia zo špionáže, škandály, falošné správy a právne triky. V Bruseli išli proti nám a zmobilizovali aj svojich domácich predstaviteľov,“ uviedol Orbán.

Agentúra APA píše, že podľa portálu Nyugati Fény kritického k vláde sa treba pýtať, či vôbec existujú ľudia, ktorí by si želali vojnu. Novú Orbánovu podpisovú akciu treba chápať ako súčasť volebnej kampane jeho národnokonzervatívnej strany Fidesz a ako snahu mobilizovať voličov pred parlamentnými voľbami chystanými na jar budúceho roka, uvádza.

8:00 Ruský obranný priemysel dlhodobo vyvíja úsilie o zvýšenie výroby tankov T-90 a obnovenie ruských predvojnových tankových zásob, čo naznačuje, že Rusko má v úmysle predstavovať dlhodobú vojenskú hrozbu pre Severoatlantickú alianciu (NATO), tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Ukrajinská spravodajská organizácia Frontelligence Insight, ktorá sa zaoberá spravodajstvom z otvorených zdrojov (OSINT), zverejnila 11. októbra interné dokumenty hlavného ruského výrobcu tankov, spoločnosti Uralvagonzavod (UVZ), ktoré odhaľujú, že UVZ má v úmysle do roku 2028 zvýšiť výrobu tankov T-90 o 80 percent v porovnaní s úrovňami z roku 2024 a spustiť výrobu nového variantu T-90M2. ISW nevie dokumenty nezávisle overiť, ale naznačujú, že UVZ má v úmysle vyrobiť celkovo 1 118 nových a modernizovaných tankov T-90M a T-90M2 v rokoch 2027 až 2029.

Hoci sú výrobné ciele T-90, ako sú opísané v uniknutých dokumentoch, ambiciózne čísla, ktoré ruský priemysel nemusí splniť, plány napriek tomu naznačujú, že Rusko sa snaží o prezbrojenie a vytvára podmienky, ktoré predstavujú významnú dlhodobú vojenskú hrozbu pre NATO aj po skončení súčasnej vojny na Ukrajine, píše ISW. Frontelligence odhadla, že ciele UVZ modernizovať ruskú obrnenú flotilu s viac ako 2 000 tankami T-90M, T-90M2 a T-72B3M v rokoch 2026 až 2036, okrem tankov a obrnených vozidiel, ktoré Rusko vyrobilo v rokoch 2024 a 2025, postačujú na úplné doplnenie ruskej tankovej flotily pre ďalšiu rozsiahlu vojnu.

Nedávne údaje z otvorených zdrojov naznačujú, že Rusko tiež zvyšuje mieru modernizácie tankov T-72, pravdepodobne na krátkodobé použitie na bojisku na Ukrajine alebo na obnovenie svojich tankových rezerv, ktoré by v strednodobom horizonte ohrozili NATO, podotýka ďalej ISW. Ruské sily stále používajú tanky na postup na bojisku počas zriedkavých mechanizovaných útokov, keď je ukrajinská obrana proti dronom oslabená, čo naznačuje, že tanky zostávajú a za vhodných taktických podmienok zostanú relevantnou zbraňou na bojisku.

Rusko by mohlo predstavovať významnú hrozbu pre NATO oveľa skôr ako v roku 2036 a bez toho, aby muselo nevyhnutne obnoviť svoju tankovú flotilu, dodáva inštitút.

ISW tvrdí, že prebiehajúce sabotážne a prieskumné aktivity dronov zo strany Ruska proti vojenským základniam a kritickej infraštruktúre v Európe naznačujú, že Rusko už vstúpilo do „fázy nula“, teda fázy vytvárania informačných a psychologických podmienok vo svojej kampani na prípravu na možnú vojnu medzi NATO a Ruskom v budúcnosti.

Ruské úsilie o generovanie síl a hlásené snahy o vytvorenie strategickej rezervy ľudských zdrojov – ktoré by sa Rusko mohlo rozhodnúť použiť na Ukrajine alebo v budúcej pozemnej vojne proti NATO – naznačujú, že Rusko si dokáže udržať a obnoviť svoju ľudskú silu napriek neustále vysokým stratám z prebiehajúcej vojny na Ukrajine.

Rusko bude mať pravdepodobne k dispozícii významnú bojovú silu v priebehu niekoľkých mesiacov po skončení aktívnych bojov na Ukrajine, ktorú bude môcť rýchlo nasadiť na východnom krídle NATO. Rusko vyvíja koncepty operácií a taktiky vedenia vojny, ktoré mu umožňujú viesť rozsiahle bojové operácie bez použitia masy tankov alebo obrnených vozidiel a zároveň efektívne bránia protivníkov využiť obrnené vozidlá, uvádza ISW.

Rusko v súčasnosti získava značné skúsenosti v modernom boji v neustále sa meniacom prostredí, ktoré sa vyznačuje extrémne krátkym inovačným cyklom, a zároveň toleruje vysoko vyčerpávajúcu vojnu vedenú pechotou na Ukrajine – akej sa Európa nezúčastnila od 40. rokov 20. storočia, uvádza ISW. NATO a jeho spojenci sa musia pripraviť na odstrašenie a v prípade potreby na porazenie hrozieb, ktoré Rusko pravdepodobne predstaví bezprostredne po skončení aktívnych bojov na Ukrajine, ale aj v budúcnosti, tvrdí americký inštitút.

7:55 Ruské drony v noci na nedeľu zasiahli budovu školy v meste Čuhujiv na juhovýchod od Charkova. Píšu o tom ukrajinské spravodajské servery s odvolaním sa na miestne úrady. Ruské ministerstvo obrany informovalo o zneškodnení dronov v regiónoch susediacich s Ukrajinou.

Asi hodinu po polnoci miestneho času (polnoc SELČ) reportéri verejnoprávnej stanice Suspilne z Čuhujiva a jeho okolia hlásili sériu výbuchov. „Ruské drony zaútočili na jednu zo škôl v Čuhujive, budova utrpela značné škody. Poškodený je tiež neďaleký obytný dom,“ uviedla starostka Halyna Minajevová. Jedna žena podľa nej mala akútnu stresovú reakciu.

Rusko opakuje, že na Ukrajine na civilné objekty neútočí, tvrdí, že zasahuje vojenské ciele alebo ukrajinský obranný priemysel. Každodenné hlásenie ukrajinských úradov hovoria o opaku. Napríklad v sobotu mestská rada v Kramatorsku v Doneckej oblasti na východe napadnutej krajiny informovala o tom, že dva ruské drony zasiahli tamojšiu strednú školu.

V nedeľu ráno úrady v Doneckej oblasti podľa RBK Ukrajina oznámili, že Rusi znovu zaútočili na energetickú infraštruktúru v regióne a boli kvôli tomu prerušené dodávky elektrického prúdu. Ukrajinské dráhy Ukrzaliznycia upozornili, že rad spojov bol kvôli výpadku zrušený.

Ukrajinská armáda podniká útoky v Rusku, ktorých cieľom je podľa Kyjeva znížiť bojaschopnosť nepriateľa. Ruské ministerstvo obrany v nedeľu ráno informovalo o zostrelení 32 ukrajinských dronov, po 15 nad územím Brjanskej a Belgorodskej oblasti a dvoch nad Smolenskou oblasťou. Telegramový kanál Astra píše, že obyvatelia dediny Vygoniči v Brjanskej oblasti v noci na nedeľu informovali o veľkom množstve výbuchov. Cieľom útoku sa stala zrejme elektrická stanica. Explózie sa ozývali tiež v Smolensku. Či na mieste vznikli nejaké škody, nie je jasné.