„Som za to, aby sme urobili to, na čom sme sa dohodli v koaličnej zmluve, teda aby to zatiaľ bolo dobrovoľné. Predpokladám však, že to nezostane len pri dobrovoľnosti,“ vyhlásil Merz pred pár dňami v televíznej diskusii ARD s Caren Miosgovou.
„Som za to, aby sme v Nemecku zaviedli povinný rok všeobecnej služby pre spoločnosť,“ spresnil kancelár, ktorý je šéfom kresťanských demokratov (CDU).
Ešte ráznejšie sa vyjadril predseda ich sesterskej strany Kresťansko-sociálnej únie (CSU), bavorský premiér Markus Söder. „Brannej povinnosti sa nemožno vyhnúť… Čím skôr príde, tým lepšie,“ zhrnul pre noviny Bild am Sonntag.
Obavy z ruskej rozpínavosti
Uvedené výroky vyvolali rozruch. Politici, experti aj médiá odvtedy rozoberajú, či je obnovenie základnej vojenskej služby naozaj vhodným riešením, alebo je lepšie prijímať do armády len tých, čo si uniformu oblečú dobrovoľne.
Presadenie Merzovho zámeru by si navyše vyžiadalo zmenu ústavy, na čo by v Spolkovom sneme potreboval dvojtretinovú väčšinu. A to je zatiaľ nereálne.
Čítajte viac Úder pre Trumpa. Nemecko dáva rekordné sumy na zbrojenie, o dodávky z USA však nestojí
Postoj kresťanských demokratov spôsobil i spory vo vláde. V koaličnej zmluve, ktorú CDU/CSU a SPD podpísali ešte v apríli, sa totiž zhodli, že zavedú vojenskú službu podľa tzv. švédskeho modelu.
To znamená povinné odvody pre mužov, ale brancov by si Bundeswehr vyberal z dobrovoľníkov na základe dotazníka. Dobrovoľne by sa mohli prihlásiť aj ženy.
Tento spôsob obhajuje minister obrany Boris Pistorius z SPD, inak najobľúbenejší nemecký politik. Pripustil síce, že keby Bundeswehr v budúcnosti nemal dosť dobrovoľníkov, museli by rozhodnúť o povinnej vojenskej službe, no v najbližších rokoch to vraj nebude nutné.
Podporil ho aj generálny tajomník SPD Tim Klüssendorf. „V koalícii sme sa dohodli na jasnej ceste. Nová vojenská služba bude dobrovoľná. Bodka,“ poznamenal pre časopis Stern s tým, že roznecovanie diskusií o tejto téme len zneisťuje mladých ľudí.
Čítajte viac Silní len na papieri. Polovica nemeckých vojakov nie je schopná boja, varujú experti
Podľa Södera je Pistoriusov návrh vojenskej služby „nemastný-neslaný“. „Polovičaté veci už nestačia… Dobrovoľnosť môže byť iba prvým krokom. V časoch veľkého ohrozenia potrebujeme viac ako dotazníkovú armádu,“ vysvetlil pre noviny Bild am Sonntag.
Predseda bavorskej vlády pripomenul hrozbu zo strany Ruska, ktorú po jeho agresii proti Ukrajine pociťuje už i západná Európa.
„Žiaľ, bezpečnosť Nemecka je vážne ohrozená. Každý deň váhania ju oslabuje. Preto sa musíme vyzbrojiť a masívne rozšíriť Bundeswehr. Nielen peniazmi, technológiami a zbraňami, ale aj dostatočným personálom,“ priblížil Söder.
To, že sa nestačí spoliehať na dobrovoľnosť, zdôraznil aj splnomocnenec Bundestagu pre vojenské záležitosti Henning Otte z CDU.
Ako povedal pre Bild am Sonntag, má vážne pochybnosti o koncepte, ktorý predložil rezort obrany. „Vyčkať najprv rok či dva, ako sa veci vyvinú, je luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť,“ upozornil.
Rozpor s ústavou
O pôvodnom návrhu vojenskej služby mal Bundestag v prvom čítaní hlasovať už uplynulý týždeň, napokon však rokovanie o tomto bode odložil. Dôvodom boli práve nezhody na znení zákona a výhrady CDU/CSU.
Pistorius za to koaličných partnerov podrobil ostrej kritike, lebo zdržujú zákon, ktorý by mal platiť už od začiatku budúceho roka. „Môže to oddialiť zavedenie novej vojenskej služby a tým oneskoriť aj evidenciu brancov,“ zdôvodnil pre denník Handelsblatt.
Mladí Nemci museli rukovať alebo nastúpiť do civilnej služby až do júla 2011, potom sa Bundeswehr zmenil na profesionálnu armádu. Druhá vláda Angely Merkelovej však všeobecnú brannú povinnosť nezrušila, len pozastavila.
Jej obnovenie by preto nebolo zložité, príslušný článok v ústave zostal. V Spolkovom sneme by na to stačila nadpolovičná väčšina hlasov.
Čítajte viac Nemecko chce byť vojenskou veľmocou. Zatiaľ by neubránilo ani seba, varujú experti
Problémom je, že kresťanskí demokrati presadzujú, aby povinná vojenská služba platila i pre ženy, čo ústava vyslovene zakazuje. V Bundeswehri dnes síce slúži zhruba 25-tisíc vojačiek, no do armády vstúpili dobrovoľne.
Ak by to chcel štát prikázať, nezaobišlo by sa to bez zmeny ústavy, ktorú možno dosiahnuť len s dvojtretinovou väčšinou v Bundestagu.
Z reakcií ostatných politických subjektov vyplýva, že by takú reformu nepodporili. Opozičná strana Ľavica (Linke) je síce za to, aby mali ženy rovnaké práva a možnosti ako muži, no rozšírenie povinností nátlakom zo strany štátu neschvaľuje.
„V žiadnom prípade nebudeme za povinnú vojenskú službu pre obe pohlavia,“ ubezpečil novinárov spolupredseda Ľavice Jan van Aken. Dobrovoľnému prístupu dávajú prednosť tiež poslanci opozičnej strany Zelených.
S krajne pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD) všetky demokratické strany odmietajú spolupracovať, no aj tento subjekt podporuje iba brannú povinnosť pre mužov.
Čítajte viac Nemci by mali opäť rukovať. Odvody budú povinné, ale služba dobrovoľná
Chýba 80-tisíc vojakov
Zavedenie povinnej vojenskej služby neschvaľujú ani organizácie v sociálnej oblasti, ktoré by museli prijať mužov a ženy na civilnú službu.
Právo odmietnuť slúžiť so zbraňou je totiž zakotvené v ústave a táto forma v Nemecku fungovala už v minulosti – v roku 2010 si tam „civilku“ vybralo až 60 percent brancov. (Civilná služba ako náhrada za službu v armáde platila pred rokmi aj na Slovensku.)
Zdravotnícke, cirkevné a dobročinné inštitúcie argumentujú, že solidaritu nemožno prikazovať, a keby štát do toho mladých ľudí nútil, iba by ich odradil. Mohlo by ich to znechutiť a demotivovať.
Čítajte viac Voliť nemôžu, ale slúžiť v armáde áno. Bundeswehr prijíma tisíce mladistvých
„Kto si ich chce získať, ten ich musí presvedčiť. Spoločenská zodpovednosť sa nedá vynútiť. Vzniká, keď sa mladí pre službu rozhodnú dobrovoľne a z vnútorného presvedčenia,“ citoval portál Correctiv.org stanovisko Paritného zväzu pre blaho občanov, ktorý združuje vyše 10-tisíc organizácií a asi 39-tisíc sociálnych zariadení v Nemecku.
Prieskumy verejnej mienky pritom ukazujú, že sa Pistoriusov plán dobrovoľnej služby môže osvedčiť. Podľa ankety agentúry Forsa je až 16 percent všetkých opýtaných vo veku od 14 do 29 rokov ochotných narukovať do armády, pri mladých mužoch je to dokonca až 30 percent, čo by postačovalo. Predpokladom však je, aby pre nich služba v Bundeswehri bola atraktívnejšia.
V nemeckej armáde v súčasnosti slúži približne 183-tisíc vojakov. NATO odhaduje, že by sa ich počet mal zvýšiť až na 260-tisíc, aby boli schopní odolať prípadnému ruskému útoku.
Ak by sa zaviedla povinná vojenská služba, každý rok by bolo možné odviesť – do aktívnej či civilnej služby – asi 350-tisíc mladých mužov a zhruba rovnaké množstvo žien.
