1328. deň: Rusko bombardovalo Charkov

Čítajte viac 1 327. deň: Rusko zvyšuje výrobu tankov, podľa ISW predstavuje pre NATO dlhodobú hrozbu. Po vojne mu zostane významná bojová sila

23:16 Terčom ruského útoku sa dnes stalo tiež východoukrajinské mesto Kosťantinivka v Doneckej oblasti, kde zahynuli dvaja ľudia a ďalší traja utrpeli zranenia.

Náčelník vojenskej správy Kosťantinivky Serhij Horbunov dnes večer informoval o ruských dronových útokoch v meste. „Pri jednom incidente zasiahol nepriateľský dron auto, v ktorom išli miestni obyvatelia. Následkom explózie zahynuli na mieste dvaja ľudia,“ citoval Horbunova server Ukrajinska pravda. Pri ďalšom dronovom údere utrpel zranenia jeden civilista, ktorého následne ošetrili zdravotníci v Kramatorsku.

22:55 Ruské ozbrojené sily dnes večer bombardovali Charkov na severovýchode Ukrajiny. Bomby zasiahli zdravotnícke zariadenie. Zatiaľ sa vie o štyroch zranených, informujú ukrajinské médiá s odvolaním sa na starostu Ihora Terechova. V jednej zo štvrtí mesta vypukol veľký požiar.

Druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, ktoré leží len niekoľko desiatok kilometrov od hraníc s Ruskom, čelí útokom pravidelne. Ukrajina sa s pomocou Západu bráni štvrtým rokom ruskej agresii.

21:15 Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová v pondelok oznámila, že EÚ začala financovať osobitný tribunál na stíhanie ruského prezidenta Vladimira Putina a ďalších vysokopostavených ruských predstaviteľov za zločiny agresie proti Ukrajine. Zároveň vyzvala ostatné krajiny, aby na tribunál tiež prispeli.

„Zriadili sme tento osobitný tribunál pre zločiny agresie a teraz mu poskytujeme aj finančné prostriedky,“ povedala Kallasová počas tlačovej konferencie v Kyjeve po boku ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

„Vyzývame aj ostatné členské štáty, krajiny a ďalšie zúčastnené strany, aby tiež prispeli svojimi financiami, aby mohol (tribunál) začať naplno fungovať – pretože bez vyvodenia zodpovednosti nie je možné dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier,“ dodala.

Na otázku o amerických raketách Tomahawk – o ktorých americký prezident Donald Trump povedal, že by ich mohol Kyjevu dodať, ak Moskva neukončí vojnu na Ukrajine – Kallasová odpovedala, že je na Kyjeve, aby rozhodol, či ich na svoju obranu potrebuje. „Nie je na nás, aby sme o tom rozhodovali, ale na Ukrajine, aby povedala, čo skutočne potrebuje,“ uviedla.

19:15 Obrana Ukrajiny pred ruskými dronmi a obnova zasiahnutej energetiky patrili k hlavným otázkam na dnešnej porade ukrajinského vrchného velenia, informoval prezident Volodymyr Zelenskyj. Zmienil sa o vytvorení nových vrtuľníkových jednotiek a o potrebe ďalších zbraní pre boj s ruskými bezpilotnými lietadlami, ktoré každú noc napádajú ukrajinské mestá a energetické objekty.

„Najťažšia situácia je v obciach pri frontovej línii a blízko hraníc s Ruskom, kde ruské drony a rakety prilietajú v najkratšom čase a poplachy a ostreľovanie pokračujú takmer neustále,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti telegram.

"Stanovili sme, ako rozšíriť schopnosti vojenského letectva pri obrane pred dronmi. Budú vytvorené ďalšie vrtuľníkové skupiny. Spolupracujeme s partnermi na tom, aby sme Ukrajine zabezpečili potrebnejšie typy lietadiel. Objavili sa správy o spolupráci s firmami, ktoré vyrábajú stíhacie drony. Sú potrebné maximálne objemy výroby, "uviedol.

18:40 Americký prezident Donald Trump sa chystá v piatok privítať v Bielom dome svoj ukrajinský náprotivok Volodymyra Zelenského, napísal na sociálnej sieti X kyjevský spravodajca denníka Financial Times (FT) s odvolaním sa na tri informované zdroje. O očakávanom piatkovom stretnutí Trumpa a Zelenského informoval na X tiež washingtonský spravodajca serveru Axios, rovnako s odvolaním sa na nemenované zdroje.

Trump a Zelenskyj si cez uplynulý víkend dvakrát telefonovali, diskutovali o predaji striel s plochou dráhou letu Tomahawk a o tom, ako ukončiť vojnu s Ruskom, pripomenul spravodajca FT. Upozornil tiež, že vo Washingtone ukrajinská delegácia začína týždeň rokovaní s americkými náprotivkami.

Zelenskyj už skôr označil dodávku striel tomahawk, ktorých sa Rusko obáva, za prostriedok, ako prinútiť Moskvu k ukončeniu vojny, ktorú pred viac ako tromi rokmi rozpútala. V telefonáte s Trumpom naliehal tiež na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany, chrániacej krajinu pred silnejúcimi ruskými útokmi na ukrajinskú energetiku pred nastávajúcou zimou.

Podrobnosti prípadnej piatkovej schôdzky prezidentov zatiaľ nie sú známe, poznamenal server Ukrajinska pravda a pripomenul, že Trump a Zelenskyj sa naposledy stretli minulý mesiac, na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

16:53 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok uviedol, že dohoda o ukončení vojny v palestínskom Pásme Gazy prináša nádej aj na dosiahnutie mierového urovnania na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

„Na Ukrajine vítame úsilie, ktoré viedlo k dnešnému výsledku na Blízkom východe. Rukojemníci boli prepustení a vojna v Gaze sa končí. Je to skutočne mimoriadna udalosť,“ konštatoval ukrajinský prezident.

Zelenskyj ocenil odhodlanie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré podľa neho prispelo k uzavretiu dohody. Zároveň sa poďakoval krajinám a osobnostiam, ktoré podľa neho „majú skutočný vplyv“ a pomohli pri sprostredkovaní mieru.

„Pracujeme na tom, aby aj pre Ukrajinu nastal deň mieru,“ dodal Zelenskyj s tým, že „ruská agresia zostáva posledným globálnym zdrojom destabilizácie“.

15:22 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes privítal prímerie v Pásme Gazy, ktoré bolo dosiahnuté po dvoch rokoch bojov za sprostredkovanie amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa Zelenského to dáva nádej na mier aj Ukrajine, ktorá sa štvrtým rokom bráni ruskej agresii. Aj v tejto vojne sa americký prezident snaží hrať úlohu sprostredkovateľa medzi Kyjevom a Moskvou, poznamenala agentúra AFP.

„Keď je dosiahnutý mier v jednej časti sveta, prináša to väčšiu nádej na mier v ďalších regiónoch, kde je život stále v ohrození,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X.

„Pracujeme na tom, aby deň mieru nastal aj pre Ukrajinu. Ruská agresia zostáva posledným globálnym zdrojom destabilizácie. Ak bolo dosiahnuté prímerie a mier pre Blízky východ, vedenie a odhodlanie globálnych aktérov môže určite fungovať aj pre nás, na Ukrajine, v Európe,“ dodal.

14:25 Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová v Kyjeve oznámila príspevok vo výške desať miliónov eur na vznik osobitného tribunálu pre zločin agresie voči Ukrajine. Ďalších šesť miliónov eur pôjde na podporu ukrajinských detí, ktoré boli odvlečené do Ruska, a preživších sexuálneho násilia. Vyplýva to z vyjadrení Kallasovej na sieti X. Ukrajina sa už štvrtým rokom bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.

Kallasová uviedla, že do Kyjeva pricestovala rokovať o finančnej a vojenskej podpore napadnutej krajiny, bezpečnosti ukrajinského energetického sektora a o tom, ako Rusko pohnať k zodpovednosti za vojnové zločiny. „Dôkazy o ruských vojnových zločinoch na Ukrajine sú zrejmé. Nepotrestané zločiny len povzbudzujú k novým zverstvám. Dnes poskytujeme prvých desať miliónov eur špeciálnemu tribunálu,“ napísala v neskoršom príspevku.

Európska únia už skôr podporila vznik osobitného tribunálu pre zločin agresie voči Ukrajine, ktorý vznikne v rámci Rady Európy. Vojna, ktorú v roku 2022 začalo Rusko vojenskou inváziou, si podľa dostupných informácií vyžiadala státisíce životov. Ruskí vojaci sa v nej podľa Kyjeva a Západu dopustili radu vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Moskva páchanie vojnových zločinov na Ukrajine popiera. Medzinárodný trestný súd (ICC) medzitým vydal zatykače na ruského prezidenta Vladimira Putina a ďalších ruských činiteľov.

„Ruskí lídri sú zodpovední za túto vojnu a neboli by žiadne vojnové zločiny, keby nebol zločin agresie,“ uviedla Kallasová na tlačovej konferencii so svojím ukrajinským náprotivkom Andrijom Sybihou. „Medzi jedny z najtemnejších kapitol ruskej vojny patria nútené deportácie detí a znásilňovanie,“ pokračovala diplomatka, ktorá oznámila tiež finančný príspevok na poskytovanie pomoci a starostlivosti obetiam a preživším.

Kallasová tiež vyhlásila, že Európska únia tento rok poskytuje Ukrajine rekordnú úroveň vojenskej podpory, a spomenula dve miliardy eur na drony. Pripomenula ruské vzdušné útoky na Ukrajinu vrátane úderov na energetickú infraštruktúru. „Európska únia už mobilizovala 800 miliónov eur na podporu Ukrajiny v zime. Pracujeme na ďalších 100 miliónoch eur na generátory, prístrešky a vybavenie pre chladné počasie,“ dodala.

14:01 Vysokopostavení ukrajinskí predstavitelia sú na ceste do Washingtonu na obranné rokovania s americkými činiteľmi, oznámil v pondelok úrad ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.

Vyjadrenie prichádza v čase, keď Rusko zintenzívňuje svoje útoky na energetickú infraštruktúru na Ukrajine a Washington zvažuje dodanie rakiet s dlhým doletom pre Kyjev.

Ukrajinský tím, ktorého súčasťou je aj premiérka Julija Svyrydenková, bude v USA diskutovať o „posilnení našej protivzdušnej obrany a útočných schopnostiach“, ako aj o „zvýšení (energetickej) odolnosti pred zimou,“ uviedol na sociálnych sieťach šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

13:30 Poľská prokuratúra podala obžalobu na manželov s ruským občianstvom pre špionáž v prospech ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). Podľa hovorcu generálnej prokuratúry Przemyslawa Nowaka zhromažďovali a chceli odovzdať Rusku informácie, ktoré mohli poškodiť záujmy Poľska. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa informácií prokuratúry.

Podľa vyšetrovania obžalovaný Igor R. od februára do augusta 2022 zhromažďoval a odovzdával údaje o ruských opozičných aktivistoch žijúcich v Poľsku, ako aj o osobách a inštitúciách, ktoré im pomáhali. Informácie odovzdal svojej manželke Irine R. na šifrovanom nosiči, ktorý mala doručiť FSB na území Ruska. V krajine sa následne pokúsila nadviazať kontakt s predstaviteľmi tejto služby a zaslať šifrované dáta prostredníctvom zásielkovej služby.

Okrem toho mal obžalovaný júli 2024 v spolupráci s dvoma občanmi Ukrajiny a ďalším Rusom zabezpečiť odoslanie balíka ktorý obsahoval nitroglycerín, vojenské elektrické rozbušky, iniciačné zariadenie, kovovú termosku s kumulatívnou vložkou a vrecko s hliníkovým práškom.

12:37 Rusko je podľa českého prezidenta Petra Pavla zásadnou hrozbou pre slobodu a bezpečnosť v Európe, ktorú sa snaží krok za krokom zničiť. Povedal to v pondelok v prejave na konferencii Forum 2000. Podotkol, že bez ohľadu na to, aké bude zloženie budúcej českej vlády, je dôležité posilňovať základy demokratickej občianskej spoločnosti, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

„Rusko dnes predstavuje zásadnú hrozbu pre európsku slobodu, bezpečnosť a demokraciu. Usiluje sa o rozklad demokratického systému a chce zničiť Európu krok za krokom. Snaží sa oslabiť a rozdeliť transatlantickú komunitu,“ zdôraznil český prezident.

Úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa dosiahnuť na Ukrajine mier podľa Pavla ukazuje, či sa ruský prezident Vladimir Putin skutočne o mierové riešenie usiluje. „Odpoveď, že nie, nikoho neprekvapila… (Rusko) namiesto toho zdvojnásobilo svoju cynickú vojenskú kampaň a používa teror, aby rozložilo morálku Ukrajincov,“ podotkol. Nedávne narušenie vzdušného priestoru Estónska a Poľska podľa Pavla ukazuje, že sa Kremeľ nezdráha riskovať čoraz viac.

Vo vojne, ktorú Rusko proti Ukrajine vedie, sa podľa prezidenta ČR nebojuje len zbraňami na bojisku, ale aj klamaním a rozširovaním strachu a dezinformácií v spoločnosti. Rusko sa podľa jeho slov snaží rozosievať nedôveru, šíriť lži o Európe a jej spojencoch či inštitúciách. Najlepšou ochranou proti rozkolom v spoločnosti a hybridným hrozbám sú preto podľa Pavla jednak slobodné médiá, ale aj nezávislé univerzity, veda, nezávislá justícia či živá občianska spoločnosť založená na princípoch demokracie.

12:24 Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová v pondelok v reakcii na sériu narušení vzdušného priestoru členských krajín EÚ vyhlásila, že Rusko „sa zahráva s vojnou“. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

NATO posilnilo svoju obranu pozdĺž východných hraníc obviňujúc Moskvu z testovania protivzdušnej obrany Aliancie, keď narušila vzdušný priestor členských štátov dronmi a lietadlami.

„Zakaždým, keď ruské drony alebo lietadlá narušia náš vzdušný priestor, existuje tu riziko eskalácie, či už cielenej alebo nie. Rusko sa zahráva s vojnou,“ povedala Kallasová počas návštevy Ukrajiny, pričom zdôraznila potrebu posilniť obranné možnosti Únie. „Aby sme zabránili vojne, musíme premeniť ekonomickú silu Európy na vojenskú odstrašujúcu silu,“ zdôraznila.

Kallasová v pondelok ráno pricestovala do Kyjeva na rokovania o finančnej a vojenskej podpore Ukrajiny, najmä jej energetickej infraštruktúry, keďže Rusko pred zimou obnovilo útoky na elektrárne. Ukrajina v pondelok oznámila, že obmedzí spotrebu energie v najmenej siedmich oblastiach krajiny v reakcii na útoky. „Nepriateľ chce ovplyvniť náladu a morálku nášho obyvateľstva,“ povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha počas spoločnej tlačovej konferencie s Kallasovou. „Je to obzvlášť cynické pred nástupom zimy,“ dodal.

10:47 Dvaja ľudia zahynuli pri ruskom dronovom útoku v ukrajinskej Záporožskej oblasti. Informoval o tom dnes náčelník tamojšej vojenskej správy Ivan Fedorov.

„Ruský dron zasiahol civilné auto. 53-ročný muž zomrel na mieste, päťdesiatročná manželka podľahla zraneniam,“ napísal Fedorov na telegrame s tým, že útok sa odohral v obci Preobraženka neďaleko Orachivu.

V oblasti momentálne vedie protiútok ukrajinská armáda. Prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že ukrajinské jednotky pri Orachive postúpili o tri kilometre.

10:25 Ukrajinskí vojaci, ktorí pôsobia v tyle, zarábajú mesačne 20-tisíc hrivien. Určite by chceli vidieť viac peňazí, pretože v prepočte to vychádza menej ako 500 eur. Samozrejme, že tí, čo plnia bojové úlohy, dostávajú oveľa väčšie mzdy: „Poberajú od 100-tisíc do 200-tisíc hrivien," ozrejmil server Znaj. Dočkajú sa ostatní príslušníci ozbrojených síl vyšších príjmov?

Čítajte viac Zelenskyj by rád zvýšil platy vojakov. Vláda však na ne vyčlenila menej peňazí ako v tomto roku

10:17 Ukrajinské ministerstvo energetiky uviedlo, že v dôsledku ruských útokov nastali výpadky dodávok elektriny v najmenej siedmich oblastiach krajiny na severe, východe a juhu krajiny.

„Kvôli zložitej situácii v jednotnej energetickej sústave Ukrajiny, spôsobenej predchádzajúcimi ruskými útokmi, museli byť ráno núdzovo zavedené odstávky elektriny v Charkovskej, Sumskej, Poltavskej, Doneckej, Dnepropetrovskej, Záporožskej (pre priemyselných odberateľov) a čiastočne v Kirovohradskej oblasti,“ napísalo na Telegrame ministerstvo.

„Núdzové odstávky budú zrušené po stabilizácii situácie v energetickej sústave,“ dodal úrad s tým, že spotrebitelia by mali s elektrinou šetriť, a to najmä v čase rannej a večernej špičky.

Rusko podľa ministerstva najnovšie zaútočilo na energetickú infraštruktúru v Černihivskej a Doneckej oblasti, pričom v prvom z uvedených regiónov boli zavedené plánované hodinové odstávky.

9:46 Ruské ministerstvo obrany poprelo informácie o tom, že sa pri brehoch Francúzska pre poruchu núdzovo vynorila ruská ponorka. Uviedla to dnes agentúra Interfax.

Námorné veliteľstvo NATO minulý týždeň uviedlo, že francúzska fregata zaznamenala vynovenú ruskú ponorku pri pobreží Bretónska. Pri plavbe cez Severné more následne plavidlo sprevádzalo britské a holandské námorníctvo.

„Informácie, ktoré šíria niektoré médiá o údajnej poruche a následnom núdzovom vynorení diesel-elektrickej ponorky Novorossijsk pri pobreží Francúzska, nezodpovedajú skutočnosti,“ citoval Interfax zo správy tlačovej služby ruskej Čiernomorskej flotily.

Podľa nej posádka vykonáva plánovaný presun po tom, ako ponorka splnila úlohy v Stredozemnom mori. „V súlade s medzinárodnými pravidlami námornej dopravy sa priechod Lamanšským prielivom vykonáva výlučne v nadvodnej polohe,“ dodáva vyjadrenie flotily.

Čítajte viac Blamáž Moskvy na mori: pri Gibraltári sa vynorila ruská ponorka, prezradil ju únik paliva. Hrozila katastrofa

8:11 Ukrajinský dronový útok v noci na pondelok zasiahol rozsiahly ropný sklad v meste Feodosija na Ruskom anektovanom Krymskom polostrove a spôsobil tam požiar. O incidente informoval Moskvou dosadený gubernátor Sergej Aksionov.

Zatiaľ neboli hlásené žiadne obete. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že počas noci zneškodnilo 103 ukrajinských dronov nad viacerými oblasťami, pričom viac ako 40 z nich bolo zostrelených nad Krymom.

Rovnaký sklad bol poškodený aj pri ukrajinskom útoku minulý rok. Kyjev opakovane útočí na palivové zariadenia za frontovou líniou v snahe narušiť ruské zásobovacie reťazce. Rusko zároveň pokračuje v útokoch dronmi a raketami na ukrajinské územie. (tasr, dpa)

6:10 Americký prezident Donald Trump vraj možno povie šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi, že ak vojna neskončí, mohol by brániacej sa Ukrajine poskytnúť navádzané strely Tomahawk s plochou drahou letu. Podľa agentúry Reuters o tom Trump informoval novinárov na palube prezidentského špeciálu Air Force One, ktorým zamieril do Izraela.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu už skôr oznámil, že s Trumpom telefonicky hovoril, a to druhýkrát počas dvoch dní. Kremeľ vyjadril „vážne znepokojenie“ nad správami, že Zelenskyj s Trumpom hovoril o možných dodávkach striel s plochou dráhou letu Tomahawk.

Trump sa podľa svojho vyjadrenia snaží zabezpečiť, aby Ukrajina na žiadosť ukrajinského prezidenta dostávala nové dodávky zbraní. „Chceli by mať rakety Tomahawk. To je krok vpred,“ dodal americký prezident.

„Práve som hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, druhýkrát počas dvoch dní, a dnes to bol tiež veľmi produktívny rozhovor. Včera sme sa dohodli na súbore tém pre dnešok a prebrali sme všetky aspekty situácie: ochranu životov v našej krajine a posilnenie našich schopností ako v protivzdušnej obrane, tak v odolnosti a v schopnostiach dlhého doletu. Prebrali sme veľa detailov o energetike,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti.

O posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany hovoril Zelenskyj aj v sobotňajšom telefonáte s Trumpom. Podľa serveru Axios prezidenti diskutovali o možnosti, že by Ukrajina získala americké strely Tomahawk, ktoré by jej umožnili podnikať údery hlboko v ruskom tyle. Ukrajinci tvrdia, že dodávky Tomahawkov by pomohli prinútiť ruského prezidenta Putina zasadnúť k rokovaciemu stolu. Či padlo nejaké konečné rozhodnutie v tejto veci, ale zdroje Axiosu neuviedli.

Zatiaľ čo Trump zvažuje, či Tomahawky Kyjevu poskytne, Zelenskyj v nedeľu v televízii Fox News vyhlásil, že Ukrajina by použila tieto strely iba proti vojenským cieľom a nezaútočila by na civilistov v Rusku, napísala agentúra Reuters.

Kremeľ pripustil, že možnosť dodávok Tomahawkov Ukrajine budí v Rusku „vážne znepokojenie“, napísal server RBK. Hovorca Dmitrij Peskov síce v ruskej televízii zopakoval skoršie Putinove slová, že ani Tomahawky nezmenia situáciu na bojisku, ale reči ohľadom možných dodávok podľa Peskova predstavujú „veľmi dramatický moment z hľadiska zvyšovania napätia zo všetkých strán“. Varoval, že „zaoceánski experti“ by mali mať na zreteli, že v prípade odpálenia tomahawku z Ukrajiny by sa Rusko mohlo domnievať, že strela vyznačujúca sa vysokým doletom je vybavená jadrovou zbraňou.

"Vidíme a počúvame, že sa Rusko bojí, že by nám Američania mohli dať Tomahawky. Je to signál, že tento druh tlaku môže fungovať pre mier, "zdôraznil Zelenskyj. Vo svojom prejave tiež ohlásil postup ukrajinských vojakov pri protiútokoch pri Dobropillja v Doneckej oblasti a pri Orichove v Záporožskej oblasti.

O posilnenie protivzdušnej obrany Zelenskyj telefonicky požiadal tiež francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. „Rusko využíva skutočnosť, že maximálna pozornosť je v tomto okamihu venovaná Blízkemu východu a domácim problémom v každej krajine. Ruské údery sa stali odpornejšími. Diskutovali sme o tom, ako tomu čeliť,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti.

Ukrajinský prezident tiež informoval, že Rusko minulý týždeň proti Ukrajine vyslalo viac ako 3100 dronov, 92 rakiet a striel a asi 1360 leteckých bômb. „Rusko pokračuje vo svojom vzdušnom terore proti našim mestám a obciam a zintenzívňuje útoky na náš energetický sektor. Rusi každý deň zabíjajú našich ľudí,“ napísal Zelenskyj na Telegrame a dodal, že ruská bomba, ktorá v sobotu zasiahla kostol v Kosťantinivke, zabila aj dieťa. Preto nemožno dovoliť žiadne uvoľnenie tlaku na Moskvu, zdôraznil Zelenskyj a vyzval k ďalším sankciám, clám a postihu kupcov ruskej ropy, ktorí financujú ruskú vojnu.