„To ukáže až čas. Fakt je, že jedinou existujúcou dohodou je prímerie, ktoré nemá presne stanovený časový limit. Jeho zmyslom je, že Hamas prepustil rukojemníkov držaných v Gaze a Izrael dá slobodu väzneným Palestínčanom. V tejto chvíli však neexistuje žiadna dohoda o tom, ako bude vyzerať druhá fáza 20-bodového zverejneného plánu pre Gazu, Izrael a Palestínčanov. Netušíme, na základe čoho presne a ako by mal tento projekt fungovať v praxi. Prímerie v Gaze sa môže kedykoľvek zrútiť, len čo budú prepustení všetci izraelskí rukojemníci,“ reagoval pre Pravdu James Dorsey, odborník na Blízky východ z Národnej univerzity v Singapure.
Poďakovanie Trumpovi a jeho prejav
Trump dnes priletel do Izraela práve vo chvíli, keď Hamas začal prepúšťať rukojemníkov, ktorých uniesol pri útoku na židovský štát 7. októbra 2023. Celkovo vtedy palestínski teroristi zadržali 251 ľudí. Niektorých postupne prepustili, no viacerí zomreli. Nakoniec zostalo v Gaze 48 rukojemníkov, z nich 20 živých, ktorí sa po dvoch rokoch mohli konečne zvítať so svojimi blízkymi.
Izrael podľa dohody pustí na slobodu 250 väzňov s doživotným trestom a 1 700 obyvateľov Gazy, ktorých zadržal po 7. októbri 2023, vrátane všetkých žien a detí.
Trumpa v Izraeli čakalo vrelé privítanie a štátne vyznamenanie. Na Námestí rukojemníkov sa v Tel Avive stretli desaťtisíce ľudí, aby oslávili prepustenie unesených.
„Opäť môžeme dýchať. Náš Matan je doma. Náš milovaný chlapec sa nám vrátil po dvoch ťažkých rokoch a sme naňho veľmi hrdí. Obrovské, historické a večné poďakovanie patrí prezidentovi Spojených štátov a jeho tímu. S odhodlaním a vytrvalosťou pracovali na záchrane a návrate našich blízkych. Radosť v našej rodine sa mieša so smútkom za zavraždenými a za tými, ktorí sa nevrátili živí,“ citoval denník Guardian z vyhlásenia rodiny Matana Angresta, 22-ročného izraelského vojaka, ktorého Hamas pred dvoma rokmi zajal.
„Po viac ako 700 dlhých, bolestivých a mučivých dňoch Omri konečne dostane od svojich detí Roniho a Almy liečivé objatie. Chceme sa z celého srdca poďakovať izraelskému ľudu za to, že stál pri nás v najťažších hodinách a v dňoch, keď sa tento okamih zdal vzdialeným a nemožným želaním. Dnes nie je tento moment naším osobným víťazstvom, ale víťazstvom všetkého ľudu. Chceme tiež vyjadriť hlbokú vďaku bezpečnostným silám a hrdinským vojakom. Sme na začiatku zložitej a náročnej, no zároveň dojímavej cesty zotavenia,“ uviedla blízka rodina ďalšieho prepusteného, 48-ročného Omriho Mirana, ktorého pred očami manželky a dvoch detí uniesli z kibucu Nahal Oz.
Teroristi z Hamasu pred dvoma rokmi zabili takmer 1 200 ľudí, z ktorých väčšina boli civilisti. Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC) roku 2024 vydal zatykač na vrcholných predstaviteľov radikálneho islamistického hnutia.
Čítajte viac Trump na mierovom summite o Gaze: Dosiahli sme nemožné, ostatné pôjde ľahšie
Po útoku Hamasu nasledovala izraelská odveta proti teroristickej organizácii. Vojna v Pásme Gazy si podľa odhadov vyžiadala vyše 70-tisíc obetí. Izrael za to čelí obvineniam z vojnových zločinov a dokonca z genocídy. Vláda premiéra Benjamina Netanjahua takéto tvrdenia odmieta, pokladá ich za nepodložené a vraj sú súčasťou antisemitskej kampane proti židovskému štátu. Na predsedu vlády a bývalého ministra obrany Joava Galanta však ICC tiež vydal zatykače.
Netanjahu v izraelskom parlamente – Knesete – vyhlásil, že je oddaný mieru. Poďakoval Trumpovi a tvrdí, že dohoda naplnila všetko, čo chcela jeho krajina dosiahnuť.
„Otvárajú sa dvere k historickému rozšíreniu mieru v našom regióne a mimo neho. Spoločne, pán prezident, tento mier dosiahneme,“ povedal Netanjahu v prejave Trumpovi.
„Toto nie je len koniec vojny. Toto je koniec veku teroru a smrti a začiatok veku viery, nádeje a Boha. Je to začiatok veľkej zhody a trvalej harmónie pre Izrael a všetky národy toho, čo sa čoskoro stane skutočne nádherným regiónom. Veľmi silno v to verím. Toto je historický úsvit nového Blízkeho východu,“ uviedol americký prezident s tým, že chce dosiahnuť aj mier s Iránom a Palestínčanom odkázal, aby zo svojich radov vypudili zlé sily.
Čítajte viac Dostane Trump Nobelovu cenu za mier? Agresívne loboval a šancu má, ale nie tento rok
„Toto je ich šanca navždy sa odvrátiť od cesty teroru a násilia – bolo to extrémne – a vyhnať zlé sily nenávisti, ktoré sú medzi nimi. Myslím si, že sa to stane. Za posledné dva mesiace som stretol ľudí, ktorí chcú, aby sa to stalo. A po obrovskej smrti, bolesti a utrpení je teraz čas sústrediť sa na budovanie svojho ľudu namiesto toho, aby sa snažili zničiť Izrael,“ vyzval Palestínčanov Trump. Nebol by to však Trump, keby zostal len pri vznešených slovách o mieri. V Knesete požiadal prezidenta Jicchaka Herzoga o milosť pre premiéra Netanjahua, ktorý čelí obvineniam z korupcie.
„Tento muž je dobrý človek. Mám nápad. Pán prezident, prečo mu neudelíte milosť? To v prejave nebolo, ako si asi viete predstaviť, ale mám rád tohto pána a zdá sa mi, že to dáva veľký zmysel. Či sa nám to páči, alebo nie, toto bol jeden z najväčších prezidentov (šéf Bieleho domu sa takto vyjadril, ukazujúc na Netanjahua, pozn. red.) vojnového obdobia a – cigary a šampanské – koho to všetko do pekla zaujíma?“ zdôraznil vládca Oválnej pracovne.
Ako pripomenula televízia BBC, prokurátori Netanjahua obviňujú z prijímania drahých darov – vrátane cigár a ružového šampanského – výmenou za presadzovanie osobných záujmov.
Čítajte viac Zaútočí Trump na Venezuelu? Analytik vysvetlil, čo by USA želali Madurovi
Čo bude ďalej?
Napriek eufórii a radosti z toho, že sa skončilo zabíjanie, Dorsey varuje pred prílišným optimizmom. Uvidí sa, ako bude vyzerať stiahnutie izraelských síl z Pásma Gazy, ktoré by nakoniec okolo neho mali vytvoriť bezpečnostný koridor. Otázkou tiež je, či a za akých podmienok bude chcieť Hamas zložiť zbrane. Ani jedna strana však momentálne nemá skutočný dôvod prímerie porušiť, pretože by to Trumpa určite nahnevalo.
Existujúci plán má 20 bodov a tri fázy. Prvá sa týka výmeny rukojemníkov a väzňov a humanitárnej pomoci pre Gazu. V rámci druhej majú byť okrem iného zničené zbrane Hamasu a palestínske územie by z bezpečnostného hľadiska dočasne mali pod kontrolou stabilizačné zahraničné jednotky. Tretia fáza má riešiť fungovanie Pásma Gazy, čo zahŕňa vytvorenie Rady mieru pod vedením Trumpa a za účasti britského expremiéra Tonyho Blaira a prechodnej vlády zloženej z apolitických Palestínčanov.
„Myslím si, že nikomu sa existujúci návrh nepáči. Alebo poviem to inak – nikomu sa nepáčia niektoré jeho aspekty. To platí pre Hamas, pre Izrael aj pre arabské a moslimské štáty. Momentálne však je Trumpov plán jediná vec, ktorá je na stole. A bola to jediná možnosť, ako aspoň dočasne zastaviť boje a umožniť prísun pomoci Palestínčanom,“ konštatoval Dorsey.
Čítajte viac Nobelovu cenu za mier mal dostať Trump, zvíťazila však politika, zlostia sa v Bielom dome
Podľa experta sa Hamasu nepáči bezpečnostný koridor pre Pásmo Gazy ani rozsah izraelskej prítomnosti. Nie je spokojný ani s tým, že o budúcej existencii Palestínskeho štátu sa hovorí veľmi vágne. Dorsey si myslí, že Izrael, minimálne so súčasným vedením, nechce prechod do druhej fázy mierového plánu. Odborník tvrdí, že sa dá špekulovať, že Netanjahu doteraz neskončil vojnu, ale teraz bol nútený prijať dohodu a môže využiť prepustenie rukojemníkov, aby získal podporu pre predčasné voľby a prezentoval to ako úspech. Ale ešte sú tu arabské štáty, ktoré potrebujú dôveryhodnú cestu smerom k vytvoreniu Palestínskeho štátu, aby sa do procesu zapojili a vyhli sa obvineniam, že len podporujú izraelskú politiku.
„To, čo je pravda, je, že všetci súhlasili s týmto návrhom z dvoch dôvodov. Po prvé, bola to jediná možnosť. Po druhé, nechceli sa dostať do konfliktu s Trumpom,“ ozrejmil Dorsey. Americký prezident by si teda mal uvedomiť, že konflikt na Blízkom východe teraz leží na jeho pleciach. A ak chce získať Nobelovu cenu za mier, po ktorej tak túži, musí tomuto regiónu venovať pozornosť. Možno potom bude mať americký prezident šancu, aby ocenenie získal na budúci rok, keďže mu minulý týždeň uniklo.
„Trump sa zaujíma v prvom rade o seba. Jeho medzinárodná politika nie je o spolupráci a rokovaniach, ale o tlaku a hrozbách. Uvidíme, či bude nakoniec úspešná. V posledných rokoch však Nobelovu cenu za mier udelili aj so zámerom povzbudiť zmenu a pozitívny vývoj v budúcnosti, nie ako odmenu za minulé úspechy. Ak cena pre Trumpa pomôže zvýšiť medzinárodný tlak na podporu mieru na Ukrajine, v Gaze a na ďalších miestach, možno to nie je taký zlý nápad,“ povedal pre Pravdu Michael Kolkmann, politológ a expert na americkú politiku z Univerzity Martina Luthera v Halle.
Po návšteve Izraela zamieril Trump do egyptského letoviska Šarm aš-Šajch na mierový summit s arabskými a moslimskými štátmi vrátane prezidenta Palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása. V poslednej chvíli pozvali aj premiéra Netanjahua, ale ten sa nakoniec ospravedlnil.
