1 329. deň: Syrskyj: Ukrajinci pri Pokrovsku zatlačili Rusov o 1,6 kilometra. Koľko rakiet Tomahawk môžu USA poslať Kyjevu?

Čítajte viac 1328. deň: Rusko bombardovalo Charkov

22:02 Ukrajinské útočné jednotky pri meste Pokrovsk Doneckej oblasti za ostatných 24 hodín zatlačili ruských vojakov až o 1,6 kilometra. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, uviedol to na Facebooku hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj.

„Naši vojaci počas uplynulého dňa vykonali v Pokrovskom okrese Doneckej oblasti pátracie a čistiace operácie na ploche 3,4 kilometra štvorcového. Útočné jednotky postúpili na určitých frontoch až o 1,6 kilometra," vyjadril sa Syrskyj.

Hlavný veliteľ ukrajinskej armády dodal, že od začiatku protiofenzívnej operácie v oblasti mesta Dobropilľa neďaleko Pokrovska bolo od ruskej okupácie oslobodených celkovo 182 kilometrov štvorcových ukrajinského územia.

Mesto Pokrovsk leží približne 70 kilometrov severozápadne od Donecka. Ruská armáda tam sústreďuje svoje hlavné útočné operácie už od marca.

22:00 Vojenská pomoc európskych krajín Ukrajine v lete prudko klesla, a to napriek nedávnej iniciatíve NATO, v rámci ktorej členské štáty nakupovali americké zbrane a dodávali ich Kyjevu. Uviedol to v utorok Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku.

Európske krajiny v júli a auguste poslali alebo vyčlenili na vojenskú pomoc Ukrajine spolu 3,3 miliardy eur, čo zodpovedá priemeru 1,65 miliardy eur mesačne.

Ide o 57-percentný pokles v porovnaní s obdobím od januára do júna tohto roka, keď európske krajiny vyčlenili v priemere 3,85 miliardy eur mesačne.

Vojenská pomoc zo všetkých krajín klesla v rovnakom období o 43 percent, hoci Kanada na konci augusta oznámila veľký balík pomoci.

Európske krajiny vrátane Veľkej Británie dodali alebo vyčlenili na vojenskú pomoc Ukrajine od začiatku vojny vo februári 2022 do konca augusta 2025 celkovo 83 miliárd eur. Spojené štáty v tom istom období vyčlenili 64,6 miliardy eur.

21:55 Americký prezident Donald Trump dnes opäť kritizoval Španielsko za to, že sa nezaviazalo zvýšiť výdavky na obranu na päť percent hrubého domáceho produktu (HDP) ako ostatné členské krajiny Severoatlantickej aliancie. V Bielom dome povedal, že je s Madridom veľmi nespokojný a spomenul aj možnosť hospodárskeho potrestania.

Na razantnom zvýšení výdavkov na obranu sa koncom júna dohodol summit NATO, na ktorom sa spojenci uzniesli, že do roku 2035 budú dávať päť percent hrubého domáceho produktu (HDP) na obranné výdavky a na výdavky s obranou súvisiace.

Španielsky premiér Pedro Sánchez však vyhlásil, že jeho krajina je schopná plniť požiadavky NATO s výdavkami vo výške 2,1 percenta HDP. Vlani na obranu dala len 1,28 percenta HDP, najmenej zo všetkých spojencov.

Trump už po summite NATO pohrozil, že Spojené štáty budú presadzovať voči Španielsku prísnejšie podmienky pri rokovaní o obchodných dohodách. Dnes hovoril v podobnom duchu a spomenul napríklad clá. Povedal tiež, že postoj Španielska je voči NATO neuctivý.

21:45 Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho v utorok oznámila, že v dôsledku poškodenia siete po ruských útokoch prerušila dodávky elektriny v ôsmich oblastiach krajiny.

„Vzhľadom na zložitú situáciu v energetickom systéme spôsobenú predchádzajúcimi ruskými útokmi – v Sumskej, Charkovskej, Poltavskej, Dnepropetrovskej oblasti a čiastočne aj v Kirovohradskej, Kyjevskej a Čerkaskej oblasti – boli zavedené núdzové odstávky,“ uviedla spoločnosť Ukrenerho vo svojom vyhlásení.

Hlavný súkromný prevádzkovateľ siete DTEK neskôr na platforme Telegram oznámil, že plánované výpadky elektrickej energie pre Kyjev boli zrušené.

S blížiacou sa zimou Rusko zintenzívnilo svoje útoky na energetickú infraštruktúru a železničnú sieť Ukrajiny, čo vyvolalo obavy, že milióny ľudí by v tomto období mohli zostať bez elektriny, píše AFP.

Minulý týždeň zaznamenali výpadky elektrickej energie vo viacerých oblastiach Ukrajiny vrátane hlavného mesta.

Ukrajina na údery reaguje útokmi na ruské ropné rafinérie. Od začiatku augusta podnikla viac než 30 náletov dronmi na takéto zariadenia, čo spôsobilo prudký nárast cien benzínu v Rusku.

16:48 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes zbavil občianstva nemenovaneé osoby, ktoré podľa tajnej služby SBU majú aj ruské občianstvo. Oznámili to ukrajinské médiá, podľa ktorých sa Zelenského opatrenie týka aj existujúceho starostu prístavného mesta Odesa Hennadija Truchanova, ktorý na jeho čele stojí od roku 2014. Ten by bez ukrajinského občianstva nemohol zostať na čele dôležitého mesta na juhu krajiny. Truchanov ešte v nedeľu ako provokáciu odmietol opakovane zaznievajúce obvinenia, že má ruské občianstvo.

"Šéf SBU Vasyl Maljuk informoval o boji proti ruským agentúrnym sieťam a kolaborantom v frontových, pohraničných oblastiach a na juhu našej krajiny. Potvrdilo sa tiež, že niektoré osoby majú ruské občianstvo – voči nim boli prijaté príslušné rozhodnutia. Dekrét som podpísal, "napísal Zelenskyj na sociálnej sieti bez toho, aby spresnil, koho sa jeho nariadenie týka. Dekrét doteraz nebol zverejnený, napísala agentúra Unian.

V ukrajinskej televízii s odvolaním sa na nemenovaný zdroj zo štátnych úradov zaznelo, že Zelenskyj zbavil ukrajinského občianstva starostu Odesy Truchanova, niekdajšieho poslanca z proruskej opozície Oleha Carjova, ktorý bol v neprítomnosti odsúdený na 12 rokov za kolaboráciu s Rusmi, a tanečníka Serhija (Sergeja) Polunina, uviedli ukrajinské médiá.

Viac ako 25-tisíc osôb za menej ako 24 hodín podpísalo petíciu, žiadajúcu prezidenta, aby Truchanovovi zrušil ukrajinské občianstvo, napísal server Ukrajinska pravda. Pripomenul, že novinári opakovane o starostovi uvádzali, že má ruský pas. Sám Truchanov to ale kategoricky popieral, dodal server.

15:20 Rusko sa na prekonanie palivovej krízy vydalo inou cestou ako Ukrajina. Spôsob, aký si zvolila Moskva, podľa ukrajinského experta Andrija Zakrevského nikam nevedie. V rozhovore pre web Espreso TV uviedol, že v Rusku jednoducho začne jazdiť menej áut, čo povedie k zníženiu mobility a ekonomickej aktivity.

Čítajte viac Palivová kríza v Rusku: expert tvrdí, že riešenia Moskvy nikam nevedú a krajina sa vracia do čias Sovietskeho zväzu

13:55 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že víta snahu amerického prezidenta Donalda Trumpa dosiahnuť teraz mier na Ukrajine. Chce tiež, aby Trump využil svoj vplyv na Kyjev a prinútil ho usilovať sa o mierovú dohodu. Uviedla to dnes ruská štátna agentúra TASS. Snahy Spojených štátov o ukončenie vojny podporil tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Vojnu, ktorú začalo Rusko svojou rozsiahlou inváziou na Ukrajinu pred bezmála štyrmi rokmi, sa Trump snaží ukončiť dlhodobo. Ukrajina opakovane súhlasila s americkým návrhom na bezpodmienečné prímerie, Rusko ale zastaviť boje odmietlo.

V pondelok Trump v prejave v izraelskom parlamente pri príležitosti vyhlásenia dohody o prímerí v Pásme Gazy uviedol, že jeho mierotvorné úsilie neskončilo a že ďalším cieľom je prinútiť Rusko, aby ukončilo svoju vojnu proti Ukrajine.

„Nepochybne vítame takéto zámery a potvrdenie politickej vôle, aby to všetko prispelo k nájdeniu mierových ciest,“ uviedol Peskov s odvolaním sa na deklarovaný zámer Trumpa zamerať sa teraz na ukončenie rusko-ukrajinskej vojny.

„Ruská strana zostáva otvorená a pripravená na mierový dialóg a dúfame, že vplyv Spojených štátov a diplomatické schopnosti vyslancov prezidenta Trumpa pomôžu povzbudiť ukrajinskú stranu k väčšej aktivite a ochote zapojiť sa do mierového procesu,“ dodal hovorca.

Snahy USA o ukončenie vojny dnes podporil tiež ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý sa má v piatok stretnúť s Trumpom vo Washingtone. „Teraz, keď vojna na Blízkom východe mieri ku koncu, je dôležité neprísť o impulz pri presadzovaní mieru. Aj vojna v Európe môže byť ukončená, a k tomu je zásadné vedenie tak Spojených štátov, ako aj ďalších partnerov,“ napísal Zelenskyj na X. Vyzval, aby Rusko bolo zbavené prostriedkov, ktoré mu umožňujú pokračovať vo vojne. „To môže byť najspoľahlivejším základom pre mier v našom regióne,“ dodal.

13:50 Bývalý veliteľ Pozemných síl USA v Európe, generál Ben Hodges, varoval, že potenciálny konflikt medzi Ruskom a NATO by sa zásadne líšil od súčasnej vojny na Ukrajine.

Čítajte viac Generál USA varuje: Ak Rusko zaútočí na NATO, Kaliningrad a Sevastopoľ sa zmenia na popol v prvých hodinách

13:25 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) dnes nariadil Rusku zaplatiť vyše 253 miliónov eur Gruzínsku za porušovanie práv občanov pri prechode demarkačnej línie medzi územím kontrolovaným Gruzínskom a separatistickými regiónmi podporovanými Ruskom – Abcházskom a Južným Osetskom – po vojne v roku 2008. Verdikt je predovšetkým symbolický, keďže Moskva rozsudky ESĽP neuznáva.

Podľa súdu Rusko porušilo práva približne 29-tisíc obyvateľov, ktorým priznal finančné odškodnenie. Prevažná časť sa týka nezákonných obmedzení, ktoré etnickým Gruzíncom znemožňovali prístup k ich domovom, pôde a rodinným príslušníkom. Časť poškodených má navyše nárok na odškodnenie za znemožnenie vzdelávania v gruzínskom jazyku, ďalší potom za „nezákonné zadržanie“ po prekročení demarkačnej línie.

12:45 Ruské sily zasiahli humanitárny konvoj OSN v Chersonskej oblasti na Ukrajine, ktorú čiastočne spravuje Moskva, uviedli v utorok ukrajinské úrady. Podľa ich vyjadrení nedošlo k stratám na životoch, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Čítajte viac Rusi zasiahli humanitárny konvoj OSN: biele kamióny skončili v plameňoch pri Chersone, hlási Kyjev

12:05 Americký prezident Donald Trump prijme 17. októbra vo Washingtone ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby rokovali o tom, ako prinútiť vodcu Kremľa Vladimira Putina sadnúť si za rokovací stôl, a to aj prostredníctvom možnosti dodania amerických riadených striel Tomahawk Kyjevu.

Stretnutie bude pre Zelenského tretie v Bielom dome, odkedy sa Trump vrátil do funkcie prezidenta. Podľa zdrojov oboznámených s rokovaniami „Trump zvažuje možnosť predaja nešpecifikovaného počtu rakiet dlhého doletu Tomahawk Ukrajine, ale chce získať viac informácií o tom, ako ich Kyjev plánuje použiť“, píše Financial Times.

Experti sa domnievajú, že aj keby USA súhlasili s odovzdaním tohto typu zbraní, podarí sa vyčleniť len obmedzené množstvo rakiet Tomahawk – od 20 do 50, čo „nezmení dynamiku vojny kardinálne“. Napriek tomu môžu skutočne doplniť údery ukrajinských dronov a rakiet dlhého doletu vo veľkých komplexných salvách, píše FT

Už od konca leta americké spravodajské služby ticho pomáhali Ukrajine pri úderoch dronmi a raketami na ruské energetické zariadenia vo veľkej hĺbke.

Rakety dlhého doletu, ktoré by umožnili ukrajinským silám zasiahnuť ciele až po Moskvu, boli jednou z tém, ktoré Trump a Zelenskyj prediskutovali počas niekoľkých telefonických rozhovorov cez víkend. Diskutovali aj o možnosti, že spojenci v NATO by kúpili Tomahawk pre Ukrajinu, a o spôsoboch ukončenia rozsiahlej vojny Ruska.

Televízia CNBC predtým zhodnotila, že tieto rakety by mohli zmeniť situáciu na Ukrajine. Konkrétne, to by mohlo prinútiť Rusko, aby si predsa len sadlo za rokovací stôl.

Čítajte viac Analytik: Pochybujem, že Trump pošle Kyjevu Tomahawky. Neverím, že sa USA chcú viac zapojiť do vojny

10:00 Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 96 dronmi, z ktorých 69 zneškodnila protivzdušná obrana, informovalo ráno ukrajinské letectvo na telegrame. Dodalo, že eviduje zásahy 27 bezpilotných strojov na siedmich miestach. V čase hlásenia podľa neho niekoľko nepriateľských strojov zostávalo vo vzduchu. Ruské ministerstvo obrany ráno oznámilo nočné zostrelenie 40 ukrajinských bezpilotných lietadiel nad piatimi ruskými regiónmi, anektovaným ukrajinským polostrovom Krym a Čiernym morom.

Moskva zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu ukrajinského vzdušného útoku, ale iba o zostrelených dronoch. Ruský rezort obrany nehlási ani prípadné škody. Ani ukrajinské letectvo nespresnilo, na ktorých miestach eviduje spomínané zásahy bezpilotných lietadiel.

Server Ukrajinska pravda dnes ráno napísal, že po ruskom útoku na ukrajinskú kritickú infraštruktúru sa ocitlo päť obcí v Kirovohradskej oblasti bez dodávok elektrického prúdu. Web sa odvoláva na vyjadrenie oblastného šéfa Andrija Rajkovača, ktorý podrobnosti k objektom kritickej infraštruktúry neposkytol. Útok sa podľa predbežných informácií zaobišiel bez obetí alebo zranených.

V inej správe ten istý spravodajský web uvádza, že v pondelok večer Rusi zaútočili leteckými bombami na mesto Charkov, pričom v jednej časti vypukol požiar a bolo poškodené zdravotnícke zariadenie. Boli tam štyria zranení, dodal web odkazujúci sa na miestnych činiteľov. Niektoré časti mesta sa tiež ocitli bez elektriny.

Stanica BBC vo svojej ruskojazyčnej verzii dnes ráno napísala, že v pondelok podľa šéfa správy Charkovskej oblasti Oleha Synehubovho ruské útoky zranili v regióne šesť desiatok ľudí, medzi nich započítal tiež pacientov nemocnice, ktorí utrpeli akútnu stresovú reakciu na ruský úder.

9:25 Spojené štáty americké aktívne pomáhajú Ukrajine s úspešnými útokmi na ruskú ropnú infraštruktúru. Podľa denníka The Financial Times, ktorý sa odvoláva na americké a ukrajinské zdroje, Washington odovzdáva Kyjevu potrebné dáta o cieľoch i o tom, kadiaľ majú drony letieť.

Čítajte viac Americké oči, ukrajinské ruky: USA sa podieľajú na deštrukcii ruských rafinérií. Trump osobne odobril údery, tvrdí FT

6:55 Rusko v pondelok podniklo útok na ukrajinské mesto Charkov pomocou navádzaných bômb. Úder zranil najmenej štyroch ľudí a takmer 30-tisíc ďalších sa ocitlo bez elektriny, uviedli podľa agentúry Reuters miestni predstavitelia.

Primátor druhého najväčšieho ukrajinského mesta Ihor Terechov pre miestnu televíziu povedal, že tri bomby poškodili nemocnicu, odkiaľ museli niektorých pacientov previezť na iné oddelenia, a zasiahli elektrické vedenie.

„Útoky sú zvyčajne zamerané na energetické ciele – výrobu, prenos a rozvod energie. Cieľom je vyradiť z prevádzky sieť na prenos energie,“ uviedol Terechov. V dôsledku bombardovania podľa neho utrpeli zranenia štyri osoby, väčšinu z nich zasiahlo sklo z rozbitých okien.

Ruské sily v posledných týždňoch podľa Reuters opakovane útočia na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a plynárenský priemysel. Masívny útok na Kyjev a ďalšie ukrajinské mestá minulý týždeň dočasne odrezal od elektriny viac ako milión domácností a podnikov, narušené bolo aj zásobovanie vodou.

Rusi v pondelok vykonali aj dronový útok na ukrajinské mesto Kosťantynivka v Doneckej oblasti a pripravili tak o život dvoch ľudí, ktorí sa v tom čase viezli vo svojom aute, oznámil na sieti Facebook šéf vojenskej mestskej správy Serhij Horbunov. Ďalší útok dronom spôsobil zranenia aj jednému civilistovi. (reuters, tasr)

6:05 Americký prezident Donald Trump potvrdil, že sa v piatok v Bielom dome stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Trump to podľa agentúry AFP povedal novinárom na palube lietadla Air Force One, s ktorým sa vracia z Blízkeho východu do Spojených štátov. Zelenskyj o stretnutí informoval v pondelok s tým, že s hlavou USA chce rokovať hlavne o posilnení ukrajinskej protivzdušnej obrany a o dodávkach zbraní dlhého doletu, ktoré majú byť „zamerané na vyvíjanie tlaku na Rusko v záujme mieru“.

„V piatok budem mať tiež možnosť prísť do Washingtonu a stretnúť sa s prezidentom Trumpom. Verím, že preberieme sériu krokov, ktoré mám v úmysle navrhnúť. Som prezidentovi Trumpovi vďačný za náš dialóg a jeho podporu. Uskutoční sa aj niekoľko ďalších dôležitých stretnutí – s obrannými spoločnosťami a možno aj so senátormi a členmi Kongresu. Stretneme sa aj s energetickými spoločnosťami. Je to nevyhnutné – bol to návrh prezidenta Trumpa – a stretnem sa s týmito spoločnosťami, pretože existujú naliehavé potreby spojené s rôznymi formátmi útokov, nielen s útokmi, ktoré Rusko už vykonalo. V každom prípade musíme byť pripravení. Takže to bude užitočné,“ uviedol Zelenskyj.

Ešte pred Zelenským odcestovala do Spojených štátov ukrajinská delegácia, premiérka Julija Svirydenková, vedúci prezidentskej kancelárie Andrij Jermak, tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov a niekoľko zástupcov diplomatického sektora. Podľa Zelenského majú na programe niekoľko stretnutí.

Ukrajina, ktorá od februára 2022 vzdoruje ruskej invázii, má záujem o americké strely s plochou dráhou letu Tomahawk. Zelenskyj už skôr označil dodávku striel Tomahawk, ktorých sa Rusko obáva, za prostriedok, ako prinútiť Moskvu k ukončeniu vojny, ktorú pred viac ako tromi rokmi rozpútala. V telefonáte s Trumpom naliehal tiež na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany, chrániacej krajinu pred silnejúcimi ruskými útokmi na ukrajinskú energetiku pred nastávajúcou zimou.

Trump v pondelok povedal, že ústrednú úlohu v ukončení vojny na Ukrajine by mohol zohrať turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Turecko je členom NATO, zároveň ale udržiava vzťahy s Ruskom a vystupuje ako ukrajinský partner. Tento rok Turecko v Istanbule opakovane hostilo diplomatické rokovania medzi Kyjevom a Moskvou, ktoré síce nepriniesli výrazné pokroky, ale viedli k výmene väzňov.

Vojnu sa Trump dlhodobo snaží ukončiť, okrem iného sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške. Ukrajina už opakovane súhlasila s americkým návrhom na bezpodmienečné prímerie, Rusko ale zastaviť boje odmietlo. Podľa Moskvy je potrebná priamo mierová dohoda, kde sa zohľadnia aj bezpečnostné záujmy Ruska.