Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 330 dní
- Rusi čoraz viac útočia na energetiku. Čaká Ukrajincov najhoršia zima od vypuknutia vojny?
- Rusi zdvojnásobili údery na životne dôležitú tepnu Ukrajiny. Presnejšie drony predstavujú vážnu hrozbu
- Česko Ukrajine od začiatku vojny poskytlo vojenskú pomoc za 17,4 miliardy korún
Čítajte viac 1 329. deň: Syrskyj: Ukrajinci pri Pokrovsku zatlačili Rusov o 1,6 kilometra. Koľko rakiet Tomahawk môžu USA poslať Kyjevu?
22:20 Ukrajinský minister obrany Denys Šmyhaľ v stredu vyhlásil, že Ukrajina bude na budúci rok v rámci novej iniciatívy NATO na nákup amerických zbraní potrebovať vojenskú pomoc v hodnote 12 až 20 miliárd dolárov.
Ako informovala agentúra Reuters, Šmyhaľ vo svojom príhovore na 31. zasadnutí kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli dodal, že Ukrajina je schopná v roku 2026 vyrobiť 10 miliónov dronov, ak bude mať na to dostatočné financovanie od spojencov, ale že v boji proti ruským silám potrebuje aj viac delostreleckej munície s dlhým doletom.
Doplnil, že okrem toho bude Ukrajina túto zimu naliehavo potrebovať aj stíhačky, systémy protivzdušnej obrany a riadené protilietadlové a letecké rakety – vrátane systémov NASAMS, IRIS‑T, lietadiel F‑16 a podobne.
„Ďakujeme našim partnerom za podporu Ukrajiny. Vaša pomoc – vojenská, finančná a politická – je kľúčom k dosiahnutiu spravodlivého a trvalého mieru,“ uzavrel minister na rokovaní usporiadanom v tzv. ramsteinskom formáte.
21:20 Ak by budúca česká vláda zrušila muničnú iniciatívu a napríklad by ju mal na starosti iný štát, podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského by to poškodilo reputáciu Česka v zahraničí. Povedal to v stredu v relácii Interview ČT24. Dodal, že v takej intenzite, ako prebieha v súčasnosti, by sa iniciatíva inde obnovovala len ťažko, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.
„My sme vytvorili trhovisko, kde sa stretáva ponuka toho, čo sú firmy schopné dodať a za akú cenu, donori, ktorí prichádzajú a hovoria: ‚My máme peniaze, ktoré sme pripravení dať Ukrajine na muníciu,‘ a je tam, samozrejme, ukrajinská strana. Je to vlastne trojstranná vec. České ministerstvo obrany a agentúra AMOS (Agentúra pre medzivládnu obrannú spoluprácu) nad tým drží ochrannú ruku,“ povedal Lipavský. Zdôraznil, že toto „trhovisko“ sa nedá prevádzkovať bez politickej podpory, ktorú do toho podľa neho predseda hnutia ANO Andrej Babiš dať nechce, a nejde to ani bez toho, aby sa ČR u donorov za pomoc prihovorila.
Čítajte viac Babiš oznámil vládu s Motoristami a okamurovcami. Vytlačia z nej škandály Turka?
Na otázku, či by toto „trhovisko“ nemohla prevádzkovať iná krajina, odpovedal, že by sa tým zbytočne poškodila reputácia ČR. „V takej sile sa to bude ťažko niekde inde obnovovať. Tá závisť Andreja Babiša, že niekto má väčší balík peňazí než on, vedie k takýmto šialeným veciam. Myslím si, že toto je to skutočné vysvetlenie – jeho závisť,“ domnieva sa končiaci minister.
Doplnil, že kabinet Petra Fialu schválil pre Ukrajinu na ďalšie roky balík pomoci v ročnej výške jednej miliardy korún, ktorý zahŕňa napríklad financie na projekty opráv nemocníc či energetickej siete. Ak by budúca vláda túto položku v rozpočte škrtla, projekty sa nerozbehnú. To by podľa Lipavského znamenalo taktiež reputačné riziko a straty pre český biznis.
Čítajte viac Smerom k Ficovi a Orbánovi? Babiš chce riadiť štát ako firmu, ale v Kremli s Putinom ho neuvidíte, tvrdí odborník
Lipavský tiež komentoval Babišove slová o tom, že ak bude vládnuť, chce obnoviť Vyšehradskú štvorku (V4). Podľa ministra sa Babišova predstava nenaplní rovnako, ako sa to podľa jeho slov nepodarilo slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi. Zdôraznil, že Maďarsko a Poľsko sú tak „rozhádané“, že si odvolali veľvyslancov. „Nie je to o tom, že by to len česká vláda ,zabila‘… Tie krajiny sa teraz nezhodnú. Je to úplne falošná chiméra, že V4 môže v tejto chvíli v Európe niečo dokázať, a Andrej Babiš to veľmi rýchlo zistí, ak bude v zostavovaní vlády úspešný,“ dodal Lipavský.
21:15 Taliansky kasačný súd v stredu nečakane vyhovel odvolaniu Ukrajinca Serhija Kuznecova, podozrivého z účasti na útokoch na plynovody Nord Stream v Baltskom mori v roku 2022, proti jeho vydaniu do Nemecka. Pre agentúru DPA to uviedol jeho právnik Nicola Canestrini. Prípad sa tak vráti na iný súd, ktorý bude musieť vydať nové rozhodnutie.
Podľa Canestriniho kasačný súd v Ríme odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že počas súdneho konania po zatknutí 49-ročného Kuznecova boli porušené jeho práva. Písomné odôvodnenie rozhodnutia bude k dispozícii o niekoľko dní.
Ukrajinca zatkli 21. augusta v rekreačnej chate v San Clemente neďaleko Rimini, v ktorej dovolenkoval so svojou rodinou, na základe európskeho zatykača vydaného Nemeckom pre podozrenie z účasti na útoku na plynovody Nord Stream.
Čítajte viac Nové odhalenia o útoku na Nord Stream. Ako ho Ukrajinci pripravovali? Zničiť chceli aj plynovod do Turecka
Nemecká Spolková prokuratúra Ukrajinca obvinila zo spôsobenia výbuchu a sabotáže. Podľa nej bol súčasťou skupiny, ktorá v septembri 2022 umiestnila výbušniny na potrubia plynovodov Nord Stream 1 a 2 neďaleko dánskeho ostrova Bornholm ležiaceho v Baltskom mori. Kuznecov bol údajne koordinátorom celej akcie.
Oba plynovody boli v čase útoku natlakované plynom, ale v dôsledku invázie ruských síl na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022, ho neprepravovali.
Podľa informácií týždenníka Der Spiegel je Kuznecov bývalým agentom ukrajinskej tajnej služby SBU. Talianske úrady vyšetrujú, či nebol zapojený aj do útokov na lode ruskej tzv. tieňovej flotily v Stredozemnom mori.
Čítajte viac Teórie o útoku na Nord Stream nesedia. Iba šesť ľudí na malej jachte? Páchateľov bolo viac, tvrdí expert
Vyšetrovanie nemeckých orgánov prišlo k záveru, že útok na plynovody vykonala skupina Ukrajincov pozostávajúca z piatich mužov a jednej ženy. Členovia bunky si pravdepodobne prenajali na vykonanie útoku jachtu, ktorá vyplávala z nemeckého mesta Rostock. Kuznecov pri tom použil falošné doklady totožnosti.
Spolková prokuratúra minulý rok vydala zatykač aj na ďalšieho Ukrajinca Volodymyra Z., inštruktora potápania, ktorého zadržali v Poľsku. O jeho vydaní by mal súd rozhodnúť v piatok. Poľský premiér Donald Tusk nedávno uviedol, že nie je v záujme jeho krajiny tohto muža obviniť alebo ho vydať do iného štátu.
18:58 Britská vláda v stredu uvalila sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti — Lukoil a Rosnefť, ako aj na 51 tankerov z tzv. ruskej tieňovej flotily. Týchto 90 nových sankcií podľa vyhlásenia vlády „zasahuje priamo do srdca“ financovania vojny ruského prezidenta Vladimira Putina.
Vláda v Londýne tvrdí, že Lukoil a Rosnefť dokopy exportujú 3.1 milióna barelov ropy denne. Uvalenie sankcií podľa nej demonštruje jej odhodlanie odstaviť Putinove zdroje príjmov, pričom sa tieto kroky zameriavajú na ruské spoločnosti a globálnych podporovateľov.
„V tomto kritickom momente pre Ukrajinu Európa zintenzívňuje svoje úsilie. Británia a spojenci spoločne vyvíjajú tlak na Putina — zameriavame sa na jeho ropu, plyn a tieňovú flotilu — a nepoľavíme, kým sa nevzdá svojej neúspešnej dobyvačnej vojny a nezačne brať mier vážne,“ uviedla britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová.
Bezpečnosť Ukrajiny je podľa Cooperovej dôležitá pre bezpečnosť a stabilitu celej Európy a Británie. Stredajší krok je ďalším smerom k spravodlivému a trvalému mieru na Ukrajine a k bezpečnejšej Británii. „Kroky, ktoré podnikáme proti ruskej agresii spoločne s partnermi naprieč Európou, nás posilňujú aj doma,“ dodala šéfka britskej diplomacie.
Britská ministerka financií Rachel Reevesová tvrdí, že terčom sankcií je aj sedem špecializovaných tankerov na skvapalnený zemný plyn (LNG) a na čínsky LNG terminál Pej-chaj. Británia tiež zakáže dovoz ropných produktov spracovaných v tretích krajinách z ropy ruského pôvodu.
Najnovšie sankcie zasahujú podniky dodávajúce elektroniku nevyhnutnú pre ruské drony a rakety, ktorými Rusko útočí na susednú Ukrajinu, a to v krajinách ako Čína, Singapur, Thajsko a Turecko.
18:27 Takmer po celej Ukrajine museli energetici v dôsledku predchádzajúcich ruských útokov na energetickú infraštruktúru pristúpiť k núdzovému vypínaniu elektriny. Informovalo o tom dnes večer ukrajinské ministerstvo energetiky.
„Vzhľadom na ťažkú situáciu v jednotnej energetickej sústave Ukrajiny boli vo všetkých regiónoch s výnimkou Doneckej a časti Černihivskej oblasti zavedené harmonogramy núdzových odstávok. Dôvodom zavedenia obmedzení sú dôsledky predchádzajúcich ruských útokov na energetickú infraštruktúru,“ napísalo ministerstvo na sociálnej sieti a vyzvalo spotrebiteľov k šetreniu, ak práve elektrinu majú.
Agentúra Reuters poznamenala, že v Doneckej a Černihivskej oblasti zaviedli úrady plánované vypínanie elektriny už skôr.
18:06 Podľa Severoatlantickej aliancie je zatiaľ predčasné riešiť, či by mohlo NATO nahradiť Českú republiku pri zabezpečovaní dodávok delostreleckej munície Ukrajine v rámci takzvanej muničnej iniciatívy. Aliancia čaká na rozhodnutie nastupujúcej českej vlády, povedal ČTK nemenovaný predstaviteľ NATO.
„Muničná iniciatíva zohráva veľmi dôležitú úlohu v poskytovaní podpory Ukrajine. V tejto fáze ale musíme počkať na rozhodnutie nastupujúcej českej vlády, "uviedol aliančný predstaviteľ, ktorý si želal zostať v anonymite. "Ak tomu dobre rozumiem, zatiaľ nepadlo žiadne rozhodnutie. Od toho bude závisieť, či bude NATO v tejto veci konať. V tejto fáze je to trochu predčasné,“ dodal tento zdroj.
Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský nedávno uviedol, že NATO nemá príslušný aparát, ktorý by sa iniciatíve mohlo venovať. O tom, že by muničnú iniciatívu mala zaštiťovať Severoatlantická aliancia a nie Praha, hovoria predstavitelia hnutia ANO, ktoré zvíťazilo v nedávnych parlamentných voľbách.
16:48 Počet mladých ukrajinských mužov, ktorí žiadajú o povolenie na pobyt v Nemecku, sa od augusta, keď Kyjev pre nich zrušil zákaz vycestovania do zahraničia, zvýšil až desaťnásobne, oznámili v stredu nemecké úrady. TASR informuje podľa správy agentúry DPA.
Premiérka Ukrajiny Julija Svyrydenková v auguste tohto roka oznámila, že mladí ukrajinskí muži vo veku 18 a 22 rokov budú mať umožnené bez obmedzení prekročiť hranice krajiny, a to aj napriek stannému právu, ktoré je v platnosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
Hovorca nemeckého ministerstva vnútra uviedol, že počet žiadostí o azyl medzi ukrajinskými mužmi v tejto vekovej kategórii vzrástol z približne 100 týždenne pred nadobudnutím účinnosti nariadenia na aktuálnych približne 1000 týždenne.
14:46 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vymenoval bývalého gubernátora Dnepropetrovskej oblasti Serhija Lysaka za šéfa novo zriadenej vojenskej správy prístavného mesta Odesa. Došlo k tomu po tom, čo prezident odňal občianstvo bývalému odeskému starostovi Hennadijovi Truchanovovi, čo automaticky vedie k strate postu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Prezident vymenoval Lysaka iba deň po odchode Truchanovova z postu pre jeho údajné vlastníctvo ruského pasu. Lysak tak povedie novovytvorenú vojenskú administratívu mesta. Vojnový stav dáva prezidentovi väčšie právomoci nad miestnymi orgánmi, no niektorí oponenti to kritizujú a označujú za nedemokratické, píše Reuters.
Truchanovova do úradu prvýkrát zvolili v roku 2014. Politik poprel, že by mal ruské občianstvo, a uviedol, že sa vo veci obráti na súd. Voľby sú v súčasnosti pozastavené na základe stanného práva.
Čítajte viac Zelenskyj zavedie v Odese vojenskú správu. Primátorovi odobral ukrajinské občianstvo, vraj má ruský pas
14:35 Ukrajinská armáda zasiahla ruský námorný ropný terminál na okupovanom polostrove Krym v prístavnom meste Feodosija. Ako informuje web Ukrajinská pravda, potvrdilo v stredu to ukrajinské ministerstvo obrany.
Útok, ktorý sa odohral v noci na pondelok, poškodil 16 palivových nádrží. V zariadení je stále rozsiahly požiar. Terminál vo Feodosiji slúži ako kľúčový logistický uzol pre zásobovanie ruských síl palivom a mazivami. Celkový objem ropných produktov, ktoré mohli byť uskladnené v nádržiach, je približne 193-tisíc metrov kubických.
Ukrajinské obranné sily okrem toho v noci na utorok zaútočili na radarovú stanicu P-18 v Krasnej Poľane na Kryme, veliteľské stanovište bezpilotných lietadiel v meste Olešky v okupovanej časti Chersonskej oblasti a na sklad munície neďaleko mesta Makijivka v okupovanej časti Doneckej oblasti.
14:14 Švédsko sa na základe rady od takzvanej leteckej koalície – skupina krajín, ktoré pomáhajú Ukrajine dodávkami bojového letectva – rozhodlo zatiaľ zdržať odovzdania viacúčelových stíhačiek Gripen Ukrajine. Oznámil to šéf švédskeho rezortu obrany Paul Jonson na brífingu v centrále NATO v Bruseli, informuje portál Militarnyi.
Minister nevylučuje takúto možnosť v budúcnosti a informoval o záujme o ne zo strany Ukrajiny, píše Militarnyi.
Paul Jonson zdôvodnil dočasné zdržanie odovzdania stíhačiek infraštruktúrnymi a technickými ťažkosťami. „Myslím, že by bolo zložité zavádzať tri typy bojových lietadiel súčasne. Teraz je to F-16 a tiež Mirage,“ povedal švédsky minister obrany.
Vysvetlil, že „letecká koalícia nám poradila, aby sme zatiaľ od tohto kroku upustili a namiesto toho sa sústredili na naše lietadlá DRLV (včasného varovania a riadenia)“.
Otázka odovzdania lietadiel Gripen Ukrajine bola opakovane nastoľovaná. Novinári sa na typy očakávaných lietadiel pýtali aj prvého námestníka ministra obrany Ukrajiny, generálporučíka Ivana Havryljuka, v jeho nedávnom rozhovore.
Čítajte viac Švédske 'levy' idú do boja: Ukrajina získa zbraň, stvorenú na vojnu s Ruskom - v čom sú Gripeny jedinečné?
13:19 Od začiatku vojny venovalo Česko Ukrajine vojenskú pomoc za 17,4 miliardy korún (716,8 milióna eur). V sume je zahrnutý nepotrebný materiál zo skladov, nákup či výcvik vojakov. Naopak, 25 miliárd korún získalo Česko naspäť, napríklad z financovania Európskej únie či na technike zo Spojených štátov a Nemecka. Po rokovaní vlády to dnes povedal premiér Petr Fiala (ODS).
ČR podľa premiéra od roku 2022 do konca septembra dodala Ukrajine prostredníctvom všetkých finančných mechanizmov vrátane muničnej iniciatívy, bilaterálnej spolupráce či za peniaze Ukrajiny vyše 3,7 milióna kusov veľkorážovej munície. „Tento rok sme už dodali 1,3 milióna kusov veľkorážových nábojov. Očakávame, že do konca roka sa nám podarí naplniť ten prísľub 1,8 milióna kusov munície,“ povedal Fiala. Českú muničnú iniciatívu kritizujú zástupcovia strán a hnutia rodiacej sa novej vládnej koalície ANO, SPD a Motoristov.
Ministerka obrany Jana Černochová (ODS) dnes po rokovaní vlády uviedla, že na muničnú iniciatívu doteraz zahraniční darcovia venovali 93,3 miliardy korún (3,84 miliardy eur). „Česká republika v rámci muničnej iniciatívy financovala nákup munície od českého výrobcu STV Group,“ povedala. Celková hodnota českého príspevku do iniciatívy bola podľa nej 1,7 miliardy korún.
13:00 Keď začiatkom tohto mesiaca ruské drony zasiahli železničnú stanicu v Šostke na severovýchode Ukrajiny, zabili 71-ročného muža, zranili najmenej osem ľudí a zanechali za sebou vagóny pokrútené ohňom a posiate šrapnelovými dierami.
Čítajte viac Rusi zdvojnásobili údery na životne dôležitú tepnu Ukrajiny. Presnejšie drony predstavujú vážnu hrozbu
12:33 Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak počas návštevy Washingtonu v stredu informoval o stretnutí so zástupcami amerických výrobcov zbraní vrátane spoločnosti Raytheon, ktorá vyrába rakety Tomahawk. Kyjev má o ne záujem a USA naznačili, že zvážia ich dodanie, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
Ukrajinská delegácia počas dvojdňovej návštevy rokuje s vysokopostavenými predstaviteľmi USA pred plánovaným piatkovým stretnutím prezidenta Volodymyra Zelenského s lídrom USA Donaldom Trumpom.
Jermak uviedol, že sa stretol s predstaviteľmi spoločností Lockheed Martin a Raytheon spolu s ďalšími členmi delegácie vrátane premiérky Julije Svyrydenkovej. Raytheon vyrába rakety Tomahawk s doletom až 2500 kilometrov, čo by Kyjevu umožnilo zasiahnuť ciele hlboko na ruskom území. Rusko už preto varovalo, že dodávky týchto rakiet na Ukrajinu by narušili jeho vzťahy s Washingtonom.
„Naša spolupráca naďalej rastie,“ napísal Jermak na sociálnych sieťach a vyzdvihol americké stíhačky F-16, ktoré Ukrajine minulý rok poskytli európske krajiny.
12:00 Moskva sa dnes ohradila proti tvrdeniam amerického prezidenta Donalda Trumpa, že sa ruská ekonomika ocitla na hrane kolapsu a že sa krajina potýka s nedostatkom paliva. Podľa nej je situácia stabilná, informovala agentúra Reuters.
Trump v utorok vyjadril sklamanie z ruského prezidenta Vladimira Putina, a povedal o ňom, že nie je ochotný ukončiť vojnu na Ukrajine. Trump pritom nevie, prečo v nej Putin pokračuje, keď je pre neho zlá. Ľudia v Rusku podľa šéfa Bieleho domu stoja dlhé rady na benzín a ekonomika by mohla zaznamenať pád.
Ruský vicepremiér Alexander Novak dnes naopak uviedol, že situácia ohľadom zásobovania ruského trhu palivami je stabilná.
„Na domácom trhu máme stabilné dodávky, v tomto ohľade nevidíme žiadne problémy,“ povedal Novak. „Rovnováha medzi výrobou a spotrebou je zachovaná a vláda spolu s príslušnými ministerstvami robí všetko pre to, aby to tak zostalo aj naďalej,“ dodal.
Čítajte viac Trump: Putin jednoducho nechce ukončiť vojnu na Ukrajine, neviem prečo
11:28 Diskusia o dodávke amerických riadených striel Tomahawk pre Ukrajinu má podstatný historický precedens. V rokoch 2017 a 2018 už tieto strely čelili ruským a sýrskym systémom protivzdušnej obrany (PVO), vrátane moderných komplexov S-400 a Pancir. Záver? Podľa nezávislých analýz, ale aj ukrajinských expertov ruská obrana drvivo zlyhala.
Čítajte viac Ruská protivzdušná obrana už čelila Tomahawkom. Výsledok bol zdrvujúci
10:00 Ruská armáda v poslednom čase zvýšila intenzitu útokov proti energetickým objektom na Ukrajine. Jej obyvatelia sa preto obávajú, že najbližšia zima by mohla byť veľmi ťažká. S týmto scenárom, bohužiaľ, takmer určite počítajú v Charkove, čo je druhé najväčšie ukrajinské mesto.
Čítajte viac Rusi čoraz viac útočia na energetiku. Čaká Ukrajincov najhoršia zima od vypuknutia vojny?
9:03 Britský minister obrany John Healy v stredu pred začiatkom stretnutia ministrov krajín NATO v Bruseli oznámil, že britské stíhačky budú nad Poľskom lietať až do konca tohto roka. Londýn tak predĺžil svoj záväzok v rámci misie Eastern Sentry (Východná stráž), ktorá bola reakciou na narušenie poľského vzdušného priestoru ruskými dronmi.
„Zvyšujeme tiež výrobu dronov pre Ukrajinu,“ doplnil Healey. Holandský minister obrany Ruben Brekelmans zas uviedol, že jeho krajina plánuje na nákup bezpilotných lietadiel pre Ukrajinu vyčleniť 90 miliónov eur.
Brekelmans vyzval spojencov, aby zvýšili príspevky do balíka vojenskej pomoci Ukrajine v rámci mechanizmu PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny), prostredníctvom ktorého Spojené štáty predávajú zbrane partnerom z NATO, ktorí ich následne dodávajú Kyjevu.
Holandský minister vyhlásil, že Severoatlantická aliancia sa musí poučiť z nedávnych prípadov prenikania ruských dronov do vzdušného priestoru krajín EÚ a nájsť efektívnejší spôsob ich zneškodňovania, než je nasadenie stíhačiek F-35.
Amsterdam podporuje snahy Aliancie o zjednotenie súčasných odlišných predpisov a pravidiel nasadenia spojencov pre misie na východnom krídle, vyhlásil Brekelmans. „Je veľmi dôležité, aby sme na týchto predpisoch pracovali a zjednotili ich,“ zdôraznil.
V Bruseli sa v stredu koná stretnutie ministrov obrany krajín NATO, ktoré sa zameria na bezpečnostné priority Aliancie. Na programe je počas dňa aj zasadnutie Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny vo formáte Ramstein, ktoré spoločne zvolali Británia a Nemecko. Podľa portálu Politico sa očakáva aj stretnutie ministrov EÚ so šéfkou diplomacie Únie Kajou Kallasovou o pripravovanom pláne obrannej pripravenosti bloku. (reuters, tasr)
5:00 Vplyvná poslankyňa ukrajinského parlamentu Mariana Bezuhla kritizuje velenie armády, tvrdí, že prikrášľuje situáciu na fronte.
„Úplné ovládnutie Kupjanska je otázkou času. Bod, odkiaľ niet návratu, bol prekročený. Rusi sú už v meste. Ale generálny štáb a blogeri pod kontrolou pokračujú v rozprávkach o ‚Dobropiľskom protiútoku‘, ktorý neexistuje, okrem jednotlivých stabilizačných akcií po klamstve v správach o prielome,“ napísala na sociálnej sieti.
"V Dnepropetrovskskej oblasti Rusko pokračuje v ofenzíve a približuje sa k mestu Pokrovsk, z ktorého je možné ďalej postupovať na Pavlohrad a Dnipro.
Čo myslíte, prečo Pokrovsk nie je pripravený na obranu??? U Syrského si mysleli, že Rusko neprekročí administratívnu hranicu Dnepropetrovskej oblasti?…
Takže, oni sú už úplne vo vnútri oblasti. Kde je to pobúrenie, ktoré bolo na moje príspevky o takomto nebezpečenstve? Ukrajinské sily sú rozptýlené v dobropiljskom smere, a v tom čase Rusko zaberá Kupjansk, ktorý je bránou k opätovnému dobýjaniu Charkovskej oblasti oslobodenej v roku 2022; Kostiantynivku, ktorá je bránou do aglomerácie Kramatorska; Pokrovsk — kľúčový uzol pre ďalší postup v troch oblastiach: Záporožskej, Dnepropetrovskej a Doneckej. A už idú na Pavlohrad z dodatočného smeru…
Žiaľ, Rusi sa pohrávajú s našimi generálmi, predvídajúc ich správanie, a tí sa snažia konať symetrickými ruskými metódami, čo pre nás s obmedzenými zdrojmi znamená pomalé… (doplňte slovo sami)," uviedla Bezuhla.
Bezuhla zároveň volá po tom, aby sa stanovila nová línia ukrajinskej obrany v dnešnom tyle – zázemí za frontom – ktorá by zastavila ruské vojská.
„Je nutné konečne určiť, kde sme pripravení naozaj ZASTAVIŤ RUSKO, kde mať budúcu líniu frontu. Tam treba postaviť novú stabilnú líniu obrany. Tam, kde je zatiaľ ešte tyl, ale čoskoro už bude front. Vybudovať zábrany, rozmiestniť senzory, naviazať spojenie, prostriedky rádioelektronického boja atď.; vysťahovať obyvateľstvo; konečne modelovať skutočnú líniu dronov na prieskum, útok a logistiku. Nie ďalšie vyhlásenia o línii dronov a víťazné správy z jednotlivých operácií. Tisíce kilometrov frontu. Premeniť to na pásmo súvislej "kill zone“ VČAS. Plánovanie podľa reality! Ale takýto projekt línie obrany, neverili by ste, stále neexistuje. Stále naši generáli lipnú na ‚odrazíme útok‘. Kde? Čím? Kým? Ľudskými životmi??? To je nepretržitý sebaklam. Zabíjať desiatky Ukrajincov pri útoku na jednu dedinu a strácať celé mestá na iných smeroch. Mestá, ľudí, nerasty, ornú pôdu," uviedla Bezuhla.
„PLÁNUJTE, STAVAJTE KONEČNE REÁLNU LÍNIU OBRANY V TYLE! POČÚVAJTE!“ naliehavo dodala.
Bezuhla bola členkou frakcie Sluha ľudu prezidenta Volodymyra Zelenského, neskôr z nej vystúpila, ale s tým, že naďalej bude podporovať prezidenta. Je silnou kritičkou najvyššieho vojenského velenia, vrátane predošlého šéfa armády Valerija Zalužného, aj súčasného Oleksandra Syrského. Vlani pridali Bezuhlu do databázy Myrotvorec za diskreditáciu ukrajinskej vlády, ozbrojených síl a tiež „činy zamerané na demoralizáciu armády“.
5:00 Ukrajinské úrady nariadili nové evakuácie civilistov v okolí mesta Kupjansk. Napísala to v noci na stredu agentúra Reuters, podľa ktorej to ukrajinskí predstavitelia odôvodnili zhoršujúcou sa bezpečnostnou situáciou v oblasti. Na Kupjansk, ktorý sa nachádza v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, silno útočí ruská armáda.
Nariadenie na evakuáciu sa týka zhruba štyroch stoviek domácností, ktoré žijú v niekoľkých desiatkach obcí a osád. „Rozhodnutie bolo urobené pre zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na fronte pri Kupjansku,“ uviedol podľa ukrajinských médií v utorok večer náčelník vojenskej správy v Charkovskej oblasti Oleh Synehubov.
Kupjansk ruská armáda vníma ako strategický bod a mesto kvôli tomu čelí silným ruským úderom. Ruská armáda mesto obsadila na začiatku invázie proti Ukrajine vo februári 2022, Ukrajincom sa však počas prvého roku vojny podarilo dobyť Kupjansk späť.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň vyhlásil, že ukrajinské sily bránia kľúčové oblasti pozdĺž bojového frontu vrátane Kupjanska. V uplynulých dňoch tiež hovoril o ukrajinskej protiofenzíve v blízkosti mesta Dobropilľa v Doneckej oblasti.
Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň na stretnutí veliteľov ruskej armády naopak povedal, že si Moskva drží na bojisku úplnú strategickú iniciatívu a že ruské jednotky tento rok dobyli na Ukrajine už takmer 5000 kilometrov štvorcových územia.
