Starosta Charkova Ihor Terehov predpokladá, že nadchádzajúce zimné mesiace budú najťažšie od spustenia ruskej invázie vo februári 2022. Poukázal na to, že pribúdajú útoky na energetiku: „Každý deň a každú noc opravujeme to, čo bolo poškodené. Fungujeme 24 hodín denne," povedal pre server RBK-Ukrajina. „Budú sa nás snažiť nechať bez svetla a tepla, uvrhnúť nás do tmy a chladu. Kedykoľvek by mohol nový úder zničiť to, čo sme dlhé mesiace obnovovali," pokračoval starosta.
Terehov ozrejmil, že vedenia mesta robí kroky, aby eliminovalo katastrofické riziká: „Spolupracujeme s medzinárodnými partnermi na vybudovaní nového systému zásobovania energiou. Jeho cieľom je vyrábať si vlastnú energiu." Tento projekt má názov Energetický ostrov.
Veľkým problémom čelí aj hlavné mesto. Kyjev. Jeden príklad za všetky, na ktorý upozornil predseda parlamentného výboru pre energetiku Serhij Nahorňak. Ide o elektráreň v Kyjevskej oblasti. „Počas jednej noci na ňu zaútočilo takmer dvadsať dronov. Tento útok v podstate zničil celoročné úsilie o obnovu elektrárne," citovala ho stanica BBC. Na ruské údery upozornili aj v zahraničí. Konkrétne napríklad generálny tajomník OSN Antonio Guterres: „Rusko sa pripravuje na útoky, ktoré spôsobia výpadky v dodávkach elektriny na Ukrajine pred príchodom zimy."
V Moskve sa netaja tým, že častejšie útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru sú revanšom za podobné údery na ruskom území. Ukrajincom zjavne tento postup vychádza, pretože Rusko trpí nedostatkom benzínu. Viacero rafinérií bolo vážne poškodených, rekonštrukčné práce na niektorých miestach zaberajú aj tri-štyri týždne.
Pre Ukrajincov je pochopiteľne jednou z kľúčových tém aj vykurovacia sezóna, čo sa spája s dodávkami plynu. Štátna firma Naftogaz na začiatku tohto mesiaca informovala, že zásobníky sú naplnené na 95 až 97 percent, čo sa týka očakávanej spotreby plynu počas zimy. Optimizmus však rýchlo vyprchal.
Prečo? O niekoľko dní ruské drony a rakety dopadli na objekty Naftogazu v Charkovskej a Poltavskej oblasti. Minister zahraničných vecí Andrij Sibyha to označil za najväčší útok na plynárenskú sústavu Ukrajiny od vypuknutia vojny. Rusi počas útoku použili 35 rakiet a 60 tzv. samovražedných dronov s výbušninami.
Rozsah škôd bol taký veľký, že Kyjev sa obrátil o pomoc na svojich zahraničných partnerov. „V súčasnosti rokujeme o zvýšení dovozu plynu približne o 30 percent," citovala BBC ministerku energetiky Svitlanu Hrinčukovú. Spresnila, že Ukrajina by chcela využiť na tento účel granty a pôžičky. Zdroje v štátnej kase by jej na to istotne nestačili, respektíve by ich ani nenašla. Ukrajina pôvodne rátala s tým, že bude importovať 4,6 miliardy kubických metrov plynu, ale po škodách, ktoré spôsobili ruské zbrane, by to malo byť okolo 6 miiárd.
Bezpečnostný expert Ivan Stupak, ktorý pôsobí ako konzultant parlamentu, sa nazdáva, že pribúdajúce údery na energetickú infraštruktúru súvisia so štyrmi motívmi. Za jeden z nich označil pomstu Moskvy za ukrajinské útoky na ruské rafinérie. Ďalší dôvod? „Nedostatok elektriny paralyzuje výrobné kapacity Ukrajiny vrátane montáže dronov," uviedol pre server TSN.
Tretiu príčinu vidí v tom, že výpadky v dodávkach energií oslabujú chod ekonomiky, znižujú daňové príjmy, čo sťažuje financovanie armády. V neposlednom rade sa zmienil o politickom nátlaku: „Kremeľ počíta s tým, že čím viac bude trpieť civilné obyvateľstvo, tým skôr bude od prezidenta Volodymyra Zelenského požadovať zastavenie vojny a územné ústupky.