Je byť premiérom momentálne tá najhoršia práca vo Francúzsku?
Určite to vyzerá tak, že je to tá najhoršia práca. Keď prezident Emmanuel Macron v júni 2024 rozpustil parlament, veril, že sa jeho koalícii bude dariť omnoho lepšie a získa väčšinu. Druhým možným scenárom mohlo byť, že krajná pravica zaznamená skutočne veľmi dobrý výsledok. Macron by bol potom nútený vymenovať do kresla predsedu vlády niekoho z Národného združenia Marine Le Penovej, ale dúfal, že by sa potom ukázalo, že táto strana nevie riadiť krajinu. Ani jedna z týchto predstáv sa však nenaplnila. Macronova koalícia dopadla vo voľbách zle a stratila relatívnu väčšinu v parlamente. A Národné združenie sa síce stalo najsilnejšou stranou, ale nemá dosť kresiel na to, aby skutočne vytvorilo vládu. Sme teda v situácii, keď už piati premiéri nemali v parlamente dostatok hlasov a zakaždým čelili buď hlasovaniu o nedôvere, alebo radšej rezignovali. Vyzerá to tak, že táto nestabilita potrvá až do prezidentských volieb v roku 2027, alebo aspoň kým nebudú nejaké ďalšie predčasné parlamentné voľby.
Minulý týždeň francúzsky premiér Sébastian Lecornu predstavil svoj kabinet, následne rezignoval, ale Macron ho opäť vymenoval. Predseda vlády teraz tvrdí, že urobí všetko pre to, aby krajina mala do konca roka rozpočet. Ako hodnotíte jeho šance na úspech?
Existujú ústavné opatrenia, ktoré by Francúzsku umožnili zopakovať na budúci rok presne ten istý rozpočet, aký má teraz. Problémy krajiny by to však nevyriešilo. Francúzsko chce napríklad zvýšiť výdavky na obranu. To však nebude môcť urobiť, keby si len zopakovalo súčasný rozpočet. A vyslalo by to aj signál investorom. Určite by si kládli otázku, čo neschválenie rozpočtu hovorí o fiškálnej stabilite a rozpočtovej zodpovednosti Francúzska. Môj odhad však je, že Lecornu by to mohol zvládnuť. Veľa závisí od toho, čo urobí centristická pravica a ľavica. Republikáni a socialisti odmietli kreslá vo vláde, ale rozpočet možno nakoniec podporia. No aj to by asi znamenalo, že potom bude Lecornu čeliť hlasovaniu o nedôvere alebo jeho vládu prinútia rezignovať.
Je za túto politickú krízu zodpovedný prezident Macron?
Túto politickú nestabilitu do veľkej miery spôsobil Macron. Je dôležité pripomenúť si to, čo som vravela na začiatku. V júni 2024 Macron rozpustil zákonodarný zbor a argumentoval výsledkami volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých jeho koalícia dopadla veľmi zle. Mnoho ľudí však vtedy vravelo, že je to hrozný nápad. Voľby do europarlamentu sú totiž neraz iné ako národné hlasovanie. Neexistoval žiadny skutočný dôvod na rozpustenie zákonodarného zboru. Macron vytvoril situáciu, keď išiel do rizika. Nemal záruku, že jeho koalícia si polepší, a bolo tu nebezpečenstvo, že extrémne strany získajú viac hlasov. Ale najväčší problém spočíval v tom, že nebolo jasné, či niekto dokáže získať parlamentnú väčšinu. Výsledok volieb bol potom taký, že Národné združenie ovládlo ako samostatná strana najviac kresiel, ale nemá väčšinu. Tú by mohla mať ľavicová koalícia, ale jej súčasťou je aj Nepoddajné Francúzsko, čo je radikálny ľavicový subjekt, s ktorým Macron odmieta spolupracovať. Výsledkom je extrémne rozdelený parlament, v ktorom nikto nemá skutočnú väčšinu na to, aby niečo presadil. Ale vinníkom nie je len Macron.
Kto ešte?
Opozičné strany nemajú vôľu spolupracovať so žiadnou vládou, pretože čakajú na prezidentské voľby v roku 2027. Politická nestabilita im vyhovuje a môžu voličom povedať, že macronizmus nefunguje. Takže opozícia nemá žiadnu motiváciu spolupracovať s prezidentom. Uvažuje tak aj centristická pravica a ľavica. Rozmýšľajú nad tým, do akej miery by spolupráca s vládou poškodila ich šance v prezidentských voľbách. Myslím si však, že to nie je jasné. Veľa Francúzov je už unavených z nestability. Veria, že v krajine je potrebné urobiť veľa vecí, ale namiesto toho len sledujú politickú šou.
Čítajte viac Zapadá Slovensko do Macronových bezpečnostných predstáv? Vysvetľuje francúzsky politik
Vydrží Macron ako prezident až do roku 2027? Dokonca jeho spojenec Édouard Philippe povedal, že by sa o obsadení Elyzejského paláca mohlo rozhodovať skôr.
Áno, strana Édouarda Philippa je súčasťou koalície, ktorá podporuje vládu, takže to bolo zásadné vyhlásenie. Aby som to spresnila, expremiér povedal, že vláda by mala schváliť rozpočet, a až potom by mohli byť predčasné prezidentské voľby. Ak sa Macron rozhodne rezignovať, bude to jeho vlastné rozhodnutie. Neverím, že by ho na to mohol donútiť parlament. Na to sa nenájde dostatok hlasov. Ale určite sa častejšie objavujú chýry o tom, že by Macron mohol odstúpiť. Stále si však myslím, že je to pomerne nepravdepodobné. Macron chce zanechať pozitívne dedičstvo, hoci na to už nemá veľa času.
Boli by predčasné prezidentské voľby v podstate pozvánkou do Elyzejského paláca pre Marine Le Penovú?
Už to, čo sa deje, je v zásade pozvánka pre Marine Le Penovú. Krajnej pravici sa darí mimoriadne dobre, je populárna a mnoho ľudí vníma Národné združenie ako jedinú dôveryhodnú opozíciu. Prieskumy ukazujú, že Le Penová by prezidentské voľby vyhrala, keby sa konali zajtra. Platí však aj to, že veľa ľudí je proti Macronovi, ale neznamená to, že v každom prípade podporujú Národné združenie. Sú mnohí takí, čo sú ochotní hlasovať za krajnú pravicu v parlamentných voľbách, no pri výbere hlavy štátu budú váhať. Do roku 2027 sa ešte môže stať veľa vecí, ale Le Penová a jej strana sú určite pripravené na boj.
Čítajte viac Čaká USA s Trumpom občianska vojna či fašizmus? Expert vidí skôr iný scenár
Vyriešili by niečo predčasné parlamentné voľby?
Je veľmi reálne, že sa ich dočkáme. Aj keby premiér Lecornu presadil rozpočet, neexistuje žiadna záruka, že opozičné strany následne nepredložia návrhy na hlasovanie o nedôvere. A potom bude veľmi ťažké si predstaviť, koho by mohol Macron znova vymenovať. Prezident síce tvrdí, že nechce predčasné parlamentné voľby, možno však nebude mať na výber. Otázka potom znie, či by nové hlasovanie vyriešilo politickú krízu. Národné združenie by pravdepodobne získalo viac kresiel, ako má teraz, ale určite nie dosť na vytvorenie väčšiny. A všetky prieskumy ukazujú, že parlament by bol ešte rozdrobenejší, takže politická nestabilita by pokračovala.
Šéf francúzskej centrálnej banky François Villeroy de Galhau povedal, že politická neistota, ktorú Francúzsko zažíva, zasiahne podnikanie, dôveru spotrebiteľov a hospodársky rast. Aký má kríza vplyv na francúzsku politiku, spoločnosť a ekonomiku?
V spoločnosti vidieť zjavnú hlbokú frustráciu. Francúzi sú jednoducho unavení z politickej nestability. Mnohí z nich sú nahnevaní na Macrona, lebo si myslia, že keď prišiel, narušil celý systém. Pred ním bola v krajine silná centristická ľavica – socialisti – a silná centristická pravica, Republikáni. Ako som vravela, veľa ľudí odmieta aj to, čo považujú za politické divadlo v Národnom zhromaždení v čase, keď krajina čelí naozaj vážnym výzvam. Takže nálada v spoločnosti je veľmi zlá. V ekonomike to má veľmi jasný vplyv na dôveru investorov, ktorí sa pýtajú, či skutočne majú svoje peniaze vložiť do Francúzska. Krajina má síce solídne inštitúcie a veľmi silné firmy, ale tiež potrebuje priame zahraničné investície. Macron sľúbil reformy a na tom založil svoju kampaň už v roku 2017. Presadil však iba zmenu dôchodkového systému. A aj táto jediná reforma je neustále spochybňovaná a ani nebola taká ambiciózna, ako sa plánovalo. Čo sa týka samotnej politiky, tak je veľmi ťažké si predstaviť, ako by sa dal zmeniť patový stav. No vyhliadky na to, že sa krajná pravica dostane k moci, rastú každý deň. Je to ťažký moment pre Francúzsko, ktoré zažíva politickú nestabilitu v čase, keď sa od neho naozaj očakáva, že sa viac zapojí do obrany Európy. Veď Macron spolu s britským premiérom Keirom Starmerom zohrávajú kľúčovú úlohu v otázke podpory Ukrajiny proti Rusku. Zároveň je nevyhnutné reagovať na to, čo prichádza z Washingtonu. Takže Európa potrebuje silné Francúzsko, ale zdá sa, že krajina je úplne pohltená politickou krízou.
Čítajte viac Liberálny moment sa skončil, na rade je menej masla a viac zbraní, vraví expert. Bude mať EÚ vôľu bojovať s Putinom?
Ovplyvňujú teda vnútorné politické problémy Francúzska jeho postavenie na európskej a globálnej scéne? A mohli by zasiahnuť aj do podpory Paríža pre Kyjev?
Nepochybne ovplyvňujú medzinárodné postavenie Francúzska. Je pravda, že zahraničnú politiku riadi hlavne prezident. Takže by sa dalo čisto teoreticky tvrdiť, že to, čo sa deje, vlastne nemá žiadny vplyv. Macron sa bude naďalej snažiť robiť na medzinárodnej úrovni čo najviac, či už ide o Blízky východ, alebo o to, ako by mala Európa reagovať na Spojené štáty. A, samozrejme, Ukrajina je pre neho kľúčovou témou. Napriek tomu na politickej stabilite záleží z viacerých dôvodov. Zlé fiškálne plánovanie jednoznačne ovplyvní manévrovací priestor Francúzska a jeho dôveryhodnosť na európskej a medzinárodnej scéne. S tým súvisí aj schopnosť reformovať ekonomiku. Keď sa to Macronovi nepodarí, skutočne to ovplyvní dôveru investorov. Existujú reálne obavy o budúcu fiškálnu stabilitu krajiny. Ľudia si dlho mysleli, že Francúzsko je príliš veľké na to, aby padlo. Ale neschopnosť presadiť akúkoľvek reformu a dostať výdavky pod kontrolu je veľkým problémom. Macron urobil z EÚ jeden z kľúčových pilierov svojej domácej a zahraničnej politiky. Dalo by sa tvrdiť, že veľká časť agendy v Bruseli je teraz veľmi francúzska. Hovorí sa o priemyselnej politike, obrane a o všetkých možných veciach, v ktorých Paríž nastavoval stratégie. No môžete určovať agendu, ale ak neviete premeniť svoje slová na činy? Je to naozaj problematické. Nezáleží len na tom, akí ste sebavedomí, ale aj na tom, ako vás vnímajú ostatní. To je naozaj jedno z kľúčových meradiel vášho medzinárodného vplyvu.
