1331. deň: Rusko zasiahlo balistickými raketami výcvikový tábor ukrajinskej armády. Hlásia straty

23:05 Ruský vojnový spravodajca Ivan Zujev prišiel o život v Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny pri útoku ukrajinského dronu, jeho kolega Jurij Vojtkevič bol ťažko zranený, uviedli ruské médiá s odvolaním sa na vyhlásenie ruskej štátnej spoločnosti Rossija segodňa. Jej súčasťou je štátna tlačová agentúra RIA Novosti, pre ktorú obaja novinári pracovali.

Ruské vojská, ktoré vo februári 2022 napadli susednú krajinu, čiastočne okupujú Záporožskú oblasť, ktorú Moskva vyhlásila za pripojenú k Rusku spolu s ďalšími čiastočne okupovanými regiónmi.

Zujev podľa agentúry TASS pôsobil na východe Ukrajiny od roku 2014, keď Moskva po zvrhnutí proruského prezidenta Viktora Janukovyča v Kyjeve anektovala ukrajinský polostrov Krym a v Donbase na východe krajiny podporila ozbrojené povstanie separatistov proti novej prozápadnej vláde v Kyjeve.

Na začiatku októbra pri útoku ruského dronu v Doneckej oblasti bol zabitý francúzsky fotoreportér Antoni Lallican. Jeho úmrtie potvrdil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Pri rovnakom incidente utrpel zranenia tiež ukrajinský novinár Heorhij Ivančenko. Podľa ukrajinských úradov sprevádzal Lallican spolu s ďalšími novinármi jednotku ukrajinskej armády na východe Doneckej oblasti asi dvadsať kilometrov od frontovej línie, keď ho v ranných hodinách zabil ruský dron. „Obaja novinári mali na sebe ochranné vybavenie a na vestách rozpoznávacie znaky a nápis ‚tlač‘,“ uviedli ukrajinské úrady. Podľa novinárskej organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) malo toto označenie aj auto, v ktorom išli.

„Je to prvýkrát, čo novinárov na Ukrajine zabil dron,“ zdôraznili v spoločnom vyhlásení francúzske mediálne odbory, Európska federácia novinárov (FEJ) a Medzinárodná federácia novinárov (FIJ). Spoločne útok, ktorý označili za vojnový zločin, odsúdili a požiadali o rýchle vyšetrovanie s cieľom identifikovať páchateľa. Rovnaké požiadavky vyslovila aj organizácia RSF.

Údaje o počte novinárov, ktorí v konflikte na Ukrajine prišli o život od začiatku ruskej invázie vo februári 2022, sa líšia. UNESCO uvádza, že pri výkone svojho povolania na Ukrajine zahynulo 22 novinárov, francúzske mediálne odbory hovoria o 17 obetiach a RSF informuje o 14 zabitých, z ktorých štyria mali francúzske občianstvo.

Čítajte viac Jevhen Maloletka ukazuje svetu, aká je vojna hnusná

23:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok po pricestovaní do Washingtonu vyjadril nádej, že impulz vyplývajúci z dosiahnutia mierovej dohody na Blízkom východe pomôže ukončiť vojnu na Ukrajine. Je presvedčený, že podobne ako proti palestínskemu militantnému hnutiu Hamas aj vo vzťahu k Rusku bude nevyhnutne fungovať postoj založený na sile.

Čítajte viac Zelenskyj: Moskva sa ponáhľa obnoviť dialóg, len čo počuje o Tomahawkoch

22:50 Francúzska protiteroristická prokuratúra vo štvrtok oznámila, že zadržala štyroch ľudí podozrivých z prípravy sprisahania proti nemenovanému ruskému disidentovi, informovala agentúra AFP.

Denník Le Parisien predtým napísal, že terčom „plánu na likvidáciu“ mal byť ruský ľudskoprávny aktivista Vladimir Osečkin, žijúci momentálne v meste Biarritz, ktorý vedie mimovládnu organizáciu Gulagu.net zameranú na odhaľovanie zneužívania práv vo väzniciach v Rusku. Prokuratúra oslovená agentúrou AFP však odmietla potvrdiť totožnosť disidenta, ktorý mal byť terčom útoku.

Le Parisien doplnil, že štvoricu podozrivých – občanov Francúzska a Dagestanu vo veku od 26 do 38 rokov – zadržali v pondelok agenti francúzskej kontrarozviedky DGSI v metropolitnej oblasti Paríža a v departemente Loire-Atlantique. Vyšetrovatelia ich vinia z „teroristického sprisahania s cieľom prípravy násilného činu proti danej osobe“.

Polícia zistila, že muži vykonávali prieskum v okolí Osečkinovho bydliska v Biarritzi ležiacom v departemente Pyrénées-Atlantiques. V telefóne jedného zo zadržaných sa našli videá zhotovené z auta, ktoré zachytávajú budovu, kde ruský aktivista býva, i komentáre podozrivých. Po týchto „pozorovacích“ misiách podozriví zvyčajne autom odcestovali do mesta San Sebastián v Španielsku a späť do Francúzska sa vracali znova cez Biarritz.

Francúzski vyšetrovatelia sa teraz snažia zistiť presný plán, ktorý títo muži vymysleli, a zistiť aj totožnosť osoby alebo osôb, ktoré si ich najali. Podozriví vo väzbe buď tvrdili, že nevedeli, kto ich poslal, alebo vyhlasovali, že boli manipulovaní a nevedeli o dôvodoch svojich ciest do Biarritzu.

DGSI však predpokladá, že tieto cesty boli prieskumné misie v rámci prípravy na atentát a boli pravdepodobne riadené ruskými tajnými službami, ako sú FSB a vojenská rozviedka GRU, ktoré boli v posledných rokoch pravidelne kritizované za svoje zasahovanie do záležitostí Francúzska.

Vedenie DGSI nedávno varovalo pred opätovným nárastom násilných činov zo strany cudzích tajných služieb – najmä Ruska a Alžírska – proti ich štátnym príslušníkom a odporcom, ktorí sa uchýlili do Francúzska.

Vladimir Osečkin je symbolom ruských whistleblowerov. Ako tvorca webovej stránky Gulagu.net sa stal známym zverejňovaním videí odsudzujúcich mučenie v ruských väzniciach. Od invázie na Ukrajinu pomáhal svedkom vojnových zločinov utiecť do zahraničia, čím sa stal aj medzinárodne známym a potenciálnym i terčom Moskvy v Európskej únii.

Le Parisien však doplnil, že za imidžom obhajcu ľudských práv sa skrýva i podnikateľ, ktorého čestnosť je spochybňovaná. Osečkin je obviňovaný z toho, že si prisvojoval zásluhy za „evakuácie“ ľudí v núdzi, ktoré v skutočnosti nevykonal, a z toho, že za pomoc pri vybavovaní politického azylu vo Francúzsku požadoval peniaze.

Od roku 2022 je pod policajnou ochranou kvôli vyhrážkam atentátom, ktoré pripisuje tajným službám.

22:45 Ukrajina vo štvrtok – už druhý deň po sebe – zaviedla celoštátne obmedzenia dodávok elektriny, oznámil prevádzkovateľ štátnej rozvodnej siete Ukrenerho. Dôvodom je zintenzívňovanie ruských útokov na energetickú sieť krajiny a klesajúce teploty.

Ruské sily vo štvrtok skoro ráno zaútočili na plynové zariadenia na východe Ukrajiny, čo spôsobilo rozsiahle narušenie siete.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Rusko cez noc vypustilo viac ako 300 útočných dronov – vrátane niektorých s kazetovou muníciou – a 37 rakiet. „Túto jeseň Rusi každý deň útočia na našu energetickú infraštruktúru,“ povedal.

„Vzhľadom na náročnú situáciu v energetickom systéme boli vo všetkých oblastiach Ukrajiny núdzovo prerušené dodávky prúdu,“ uvádza sa vo vyhlásení spoločnosti Ukrenerho.

Postupné výpadky prúdu sú navrhnuté tak, aby sa v celej krajine prideľovala elektrina, pričom miestne úrady apelujú na obyvateľstvo, aby obmedzilo spotrebu.

Ukrajinský prevádzkovateľ energetickej siete oznámil po štvrtkových útokoch núdzové výpadky prúdu v ôsmich oblastiach krajiny. Správy v médiách naznačovali, že pri nedávnych ruských útokoch bolo odstavených približne 60 percent ukrajinskej produkcie plynu a útoky na elektrárne vyradili dodávku elektriny pre státisíce ľudí.

Ako konštatuje agentúra AP, Moskva sa od začiatku vojny v roku 2022 každoročne snaží ochromiť ukrajinskú energetickú sieť pred začiatkom zimy.

Medzinárodný trestný súd (ICC) minulý rok vydal zatykače na dvoch vysokých predstaviteľov ruskej armády v súvislosti s útokmi na ukrajinské energetické zariadenia, pričom uviedol, že predstavujú vojnový zločin a spôsobili „nadmernú“ ujmu civilistom, pripomína AFP.

Kyjev vyzýva svojich spojencov, aby mu dodali viac systémov protivzdušnej obrany na ochranu kritickej infraštruktúry.

22:30 Británia je vystavená rastúcej hrozbe zo strany nepriateľských štátov, ako sú Rusko, Irán a Čína. Riziko terorizmu je naďalej vysoké, keďže al-Káida a Islamský štát sa opäť stávajú ambicióznejšími a využívajú nestabilitu v zahraničí na získanie pevnejších pozícií. V piatok to vo svojom výročnom príhovore uviedol riaditeľ britskej domácej tajnej služby (kontrarozviedky) MI5 Ken McCallum.

Podľa McCalluma sa počet osôb vyšetrovaných v Británii za činnosť ohrozujúcu štát – vrátane ľudí z Ruska a Iránu – za posledný rok v porovnaní s predchádzajúcimi 12 mesiacmi zvýšil o 35 percent. Nepriateľské krajiny sa pritom neustále uchyľujú k „nepekným“ metódam, ktoré zvyčajne používajú teroristi.

Čítajte viac Pozor na lichôtky. MI5 varovala britských poslancov, že sú terčom špiónov z Ruska, Číny a Iránu

Pravidelne sú odhaľované pokusy štátov – najmä Číny, Ruska a Iránu – o vykonávanie operácií zahŕňajúcich násilie, sabotáže, podpaľačstvo alebo sledovanie, povedal ďalej McCallum. MI5 v uplynulom roku odhalila viac ako 20 „potenciálne smrtiacich“ sprisahaní podporovaných Iránom.

Šéf MI5 tvrdí, že neustále odhaľuje špionážne operácie s „nepriateľskými úmyslami“. MI5 predpokladá, že ruskí trollovia sa pokúsia využiť každú „trhlinu“ v britskej spoločnosti, hoci tieto snahy sú do značnej miery neúspešné. Ako troll sa označuje účastník online diskusných fór, četov či blogov, ktorý zverejňuje zámerne provokatívne, urážlivé alebo irelevantné príspevky k citlivým témam.

Pokiaľ ide o terorizmus, MI5 a polícia od roku 2020 prekazili 19 plánovaných útokov v pokročilej fáze realizácie a zasiahli v stovkách prípadov, keď boli plány v skorej fáze.

McCallum konštatoval, že narastajú obavy zo zapájania detí do teroristických aktivít, keďže každá piata osoba z 232 zadržaných za terorizmus v minulom roku bola mladšia ako 17 rokov.

Čítajte viac Británia je už možno vo vojne s Ruskom, uviedla bývalá šéfka tajnej služby MI5

„V roku 2025 má MI5 do činenia s väčším množstvom a rozmanitosťou hrozieb zo strany teroristov a štátnych aktérov ako kedykoľvek predtým,“ povedal riaditeľ MI5.

Osobitnú výzvu predstavuje podľa neho Čína, keďže vláda premiéra Keira Starmera sa snaží posilniť hospodárske väzby s Pekingom, no zároveň sa obáva bezpečnostnej hrozby, ktorú predstavujú čínski špióni.

„MI5 bude naďalej robiť to, čo od nás verejnosť očakáva, teda brániť aktivitám, ktoré ohrozujú národnú bezpečnosť, odhaľovať ich a narúšať,“ zdôraznil McCallum . „A budeme naďalej sledovať stopy až k tým, ktorí vydávajú rozkazy a ktorí si myslia, že za svojimi obrazovkami sú neohrození. Nie sú,“ dodal.

22:00 Súd v ruskom meste Petrohrad vo štvrtok poslal do väzenia troch ruských hudobníkov, ktorých pouličné vystúpenie s piesňou proti prezidentovi Vladimirovi Putinovi sa stalo virálnym. Popová skupina Stoptime hrala skladby kapiel známych svojím nesúhlasom s vojnou na Ukrajine.

Videá zverejnené na sociálnych sieťach zachytili, že hudobníci hrajú pred desiatkami ľudí, pričom niektorí diváci sa k spevu pridali, čo je na Rusko ojedinelý prejav nesúhlasu s vládnou politikou, informovala agentúra AFP.

Súd v Petrohrade však trojicu hudobníkov – speváčku Dianu Loginovovú (18), známu pod umeleckým menom Naoko, bubeníka Vladislava Leontieva a gitaristu Alexandera Orlova – vo štvrtok uznal za vinných z „narušenia verejného poriadku“ zorganizovaním „zhromaždenia viac ako 70 ľudí“. Súd hudobníkom vytkol aj to, že ich pouličné vystúpenie malo negatívne dôsledky v podobe narušenia plynulosti pohybu chodcov a prístupu k vchodu do stanice metra, a odsúdil ich na 12 a 13 dní odňatia slobody.

Ruské médiá zároveň dodali, že speváčka Loginovová je vyšetrovaná pre údajnú diskreditáciu ruskej armády, čo je závažnejší trestný čin.

Toto obvinenie bolo v Rusku vznesené voči tisícom ľudí a stovky ich boli odsúdené na tresty odňatia slobody, často aj niekoľkoročné. AFP doplnila, že vo väzení alebo v exile sú už takmer všetci predstavitelia ruskej opozície. Verejná kritika vlády či vojny, ktorú Rusko vedie na Ukrajine, je v Rusku veľmi ojedinelá.

21:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval vo štvrtok do Washingtonu, potvrdila ukrajinská delegácia. V Bielom dome sa plánuje v piatok stretnúť s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Zelenskyj pricestoval do USA len krátko po Trumpovom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý uviedol, že dodanie rakiet Tomahawk Kyjevu by ohrozilo mierové riešenie konfliktu na Ukrajine.

Schôdzku so Zelenským naznačil samotný Trump už v utorok. Zelenskyj oznámil, že stretnutie je naplánované na 17. októbra vo Washingtone, kde sa pripojí k ukrajinskej delegácii vedenej premiérkou Julijou Svyrydenkovou a tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustemom Umerovom.

Zelenskyj na sieti X informoval, že v Spojených štátoch ho čakajú stretnutia s predstaviteľmi zbrojných a energetických spoločností, prípadne aj s kongresmanmi a senátormi.

Rokovania s Trumpom sa zamerajú na posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a možnosti úderov hlboko v ruskom vnútrozemí. Zelenskyj uviedol, že Trumpovi počas telefonátov v uplynulých dňoch predostrel víziu o počte amerických rakiet Tomahawk, ktoré Ukrajina potrebuje na pokračovanie vojenských operácií proti Rusku.

Šéf Bieleho domu v nedeľu varoval, že by Kyjevu mohol dodať rakety Tomahawk, ak Moskva neukončí vojnu na Ukrajine.

21:15 Donald Trump a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin sa stretnú v Budapešti, aby sa pokúsili ukončiť vojnu na Ukrajine, uviedol na sociálnej sieti Truth Social americký prezident po svojom dnešnom telefonáte so šéfom Kremľa. Rozhovor sa uskutočnil z iniciatívy ruskej strany a Putin presviedčal Trumpa, že dodávka amerických striel s plochou dráhou letu Tomahawk Ukrajine by uškodila mierovému procesu a rusko-americkým vzťahom, povedal novinárom Putinov poradca Jurij Ušakov.

Čítajte viac Trump a Putin sa stretnú v Budapešti, aby rokovali o ukončení vojny na Ukrajine

17:58 Vo štvrtok podvečer stredoeurópskeho letného času sa začal telefonát medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Oznámil to Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social s tým, že telefonát prebieha a bude dlhý.

Čítajte viac Trump a Putin sa stretnú v Budapešti, aby rokovali o ukončení vojny na Ukrajine

17:42 Americký prezident Donald Trump bude v priebehu štvrtka hovoriť s ruským vodcom Vladimirom Putinom. Rozprávať sa tak budú deň predtým, ako sa americký líder vo Washingtone stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Oznámil to Biely dom.

Trump sa v ostatných mesiacoch voči Moskve správa menej priateľsky, prejavuje rastúcu frustráciu z Putina a zároveň vyjadruje súcit s Ukrajinou, ktorá sa od roku 2022 bráni ruskej invázii.

Hlavnými témami na schôdzke Zelenského s Trumpom podľa Kyjeva bude protivzdušná obrana a možnosti vyvíjania väčšieho tlaku na Rusko.

17:23 Súd v Lotyšsku odsúdil vo štvrtok ruského blogera na rok odňatia slobody za verejné glorifikovanie vojnových zločinov. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný. Po odpykaní trestu bude muž z Lotyšska vyhostený. S odvolaním sa na lotyšský denník Latvijas Avize o tom informovala agentúra DPA.

Podľa obžaloby odsúdený muž na videoplatforme TikTok zverejnil štyri videá v ruštine, v ktorých glorifikoval a ospravedlňoval potenciálne vojnové zločiny ruskej armády na Ukrajine. Obžalovaný počas pojednávania na súde v prístavnom meste Ventspils poprel všetky obvinenia.

Odsúdený je ruský občan s povolením na pobyt v Lotyšsku platným do polovice budúceho roka.

15:30 Ruské sily podnikli nový úder na jeden z výcvikových polygónov Ozbrojených síl Ukrajiny. Napriek prijatým bezpečnostným opatreniam sa stratám úplne vyhnúť nepodarilo. Informovalo o tom Operačné veliteľstvo „Juh“ na sociálnej sieti Facebook.

K útoku došlo dnes ráno počas masívneho kombinovaného útoku na Ukrajinu. „Ruskí okupanti udreli dvomi balistickými raketami na územie jednej z výcvikových jednotiek Pozemných síl Ozbrojených síl Ukrajiny,“ uvádza jednotka.

Táto jednotka je podľa agentúry UNIAN umiestnená v tylovej a relatívne pokojnej časti našej krajiny.

Operačné veliteľstvo uviedlo, že kvôli nepriateľskému zásahu, napriek varovaniu, presunu do krytov a iným prijatým bezpečnostným opatreniam, sa stratám úplne vyhnúť nepodarilo. Na mieste incidentu už zasahujú príslušné záchranné zložky.

Zraneným sa poskytuje všetka potrebná lekárska pomoc. Jednotka tiež vyjadrila úprimnú sústrasť rodinám a blízkym obetí. Vojaci z postihnutej jednotky budú mať „v najbližšom čase možnosť skontaktovať sa so svojimi blízkymi“.

14:35 Na Ukrajine sa začala výroba veľkorážovej munície v spolupráci s českým holdingom Czechoslovak Group (CSG). Uviedol to dnes server e15.cz. Firma CSG ukrajinskému partnerovi, ktorým je zbrojovka Ukrajinska bronetechnika, poskytla licenciu a know-how, dodávať bude tiež časť komponentov. Spoluprácu uzavreli obe spoločnosti vlani na jeseň. Ukrajinský server Militarnyj vtedy uviedol, že výroba sa bude týkať okrem iného delostreleckých nábojov kalibru 155 milimetrov.

„Všetko je v gescii nášho partnera, ktorému skupina CSG previedla licenciu a poskytla know-how na výrobu, pretože už potrebnú technológiu mal a mohol pomerne rýchlo začať produkciu. CSG nerozhoduje o cenovej politike či výbere zákazníkov,“ uviedol pre e15 hovorca CSG Andrej Čírtek. Dodal, že z projektu má skupina prospech prostredníctvom licenčných poplatkov a dodávok kritických komponentov, ako sú prachové náplne a zapaľovače granátov. Ukrajina podľa neho bude na svojom území vyrábať muníciu kalibru 105 mm, 120 mm a 155 mm podľa výrobnej dokumentácie českej CSG.

Čítajte viac Česi stopli Kaliňákov ambiciózny plán. Príde slovenská zbrojovka o biznis? Nákup munície zablokoval protimonopolný úrad

Skupina CSG vlani v októbri v tlačovej správe uviedla, že v roku 2025 by podľa plánov malo byť v rámci spolupráce CSG a firmy Ukrajinska bronetechnika vyrobených 100-tisíc kusov munície. V roku 2026 by potom podľa plánu mala ročná produkcia presiahnuť hranicu 300-tisíc kusov.

13:33 Piatkové rozhovory medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom sa sústredia na potenciálne dodanie rakiet Tomahawk Kyjevu. Uviedol to ukrajinský predstaviteľ vo štvrtok pre agentúru AFP, píše TASR.

„Hlavným bodom rokovaní sú Tomahawky. Prirodzene, je tu aj otázka Patriotov,“ uviedol zdroj odkazujúc na americké batérie protivzdušnej obrany. Zelenskyj plánuje pricestovať do Washingtonu vo štvrtok pred schôdzkou s Trumpom, vysvetlil zdroj.

Vzťahy medzi obomi lídrami sa zlepšili, odkedy sa vo februári dostali do sporu v Oválnej pracovni pred televíznymi kamerami. Trump odvtedy pristúpil k tvrdšej kritike Moskvy a vyjadril aj frustráciu z ruského prezidenta Vladimira Putina, píše AFP.

„Zdá sa, že Američania vo všeobecnosti chápu, že pomoc Ukrajine im prináša body a podobne ako tlak na Rusko prispeje k ukončeniu celého konfliktu,“ povedal zdroj pre AFP.

Vysokopostavení ukrajinskí predstavitelia, ktorí tento týždeň navštívili Washington, sa stretli aj s predstaviteľmi amerických výrobcov zbraní vrátane spoločnosti Raytheon, ktorá vyrába rakety Tomahawk. Zelenskyj sa tiež stretne s výrobcami zbraní, aby diskutovali o dodávkach, tvrdí zdroj.

13:26 Ropnú rafinériu Saratov v ruskej Saratovskej oblasti na juhu krajiny zasiahli v noci na štvrtok ukrajinské drony. Ako informuje web Ukrajinská pravda, oznámila to tlačová služba špeciálnych jednotiek a generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny.

Ropná rafinéria Saratov pri rieke Volga neďaleko hraníc s Kazachstanom je jedným z najstarších ruských závodov na spracovanie ropy a je súčasťou štruktúry ropnej spoločnosti Rosnefť. Jej kapacita spracovania ropy bola v roku 2020 na úrovni 7,2 milióna tony a v roku 2023 v objeme 4,8 milióna tony. Rafinéria sa podieľa na dodávkach palív ruskej armáde.

Presne pred mesiacom, čiže 16. septembra, bola ropná rafinéria Saratov tiež terčom útoku ukrajinských špeciálnych jednotiek.

13:11 Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi uviedol, že očakáva skorý začiatok opráv na obnovení napájania v Záporožskej jadrovej elektrárni na Ukrajine.

Táto elektráreň, ktorá je od marca 2022 obsadená ruskými silami, stratila 23. septembra napojenie na elektrickú sieť už po desiaty raz v priebehu vojny, čo predstavuje najdlhšie obdobie výpadku vonkajšieho napájania od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

„Pokračujem v konzultáciách s Ruskom a Ukrajinou, aby tieto práce mohli začať v najbližších dňoch,“ uviedol Grossi v stanovisku. Najväčšia elektráreň v Európe je momentálne napájaná záložnými dieselovými generátormi. Opravy elektrických vedení sú potrebné na oboch stranách frontovej línie, niekoľko kilometrov od zariadenia.

Bezpečnosť jadrovej elektrárne je podľa MAAE naďalej zaistená, keďže šesť reaktorov, ktoré boli po obsadení vypnuté, je efektívne chladených a hladiny radiácie zostávajú normálne. Elektráreň sa nachádza blízko mesta Enerhodar pri rieke Dnipro, v blízkosti frontovej línie, kde tím MAAE na mieste naďalej zaznamenáva vojenské aktivity v rôznych vzdialenostiach od zariadenia.

Čítajte viac Kritický stav najväčšej jadrovej elektrárne v Európe. Vo vzduchu visí hrozba pre úplne každého, varuje Zelenskyj

12:54 Kancelár Friedrich Merz vo svojom prejave pred nemeckými poslancami vyzval na posilnenie Európskej únie. „V tomto svete, ktorý sa stáva – a už sa stal – drsnejším, platí: len sila zachováva mier. Slabosť spôsobuje, že mier sa rúca,“ vyhlásil kancelár.

Zdôraznil, že Európa musí konať rozhodnejšie a jednotnejšie a naplno využiť svoj vplyv na formovanie globálneho diania. Ak sa EÚ chce stať celosvetových obhajcom mieru, musí byť silnejšia, doplnil.

Merz zároveň vyzval na rozsiahle hospodárske reformy s cieľom posilniť konkurencieschopnosť Únie. „Európa sa stane produktívnejšou len vtedy, ak sa zásadne zmení,“ povedal a varoval pred stratou globálneho významu.

Podľa neho by EÚ mala znížiť regulačnú záťaž, zrýchliť administratívne procesy, otvoriť trhy a podporovať inovácie. Klimatické ciele by sa podľa Merza mali dosiahnuť prostredníctvom technológií a inovácií, nie prostredníctvom zákazov a regulácií. Merz v posledných dňoch opätovne vyzýva na zrušenie plánovaného zákazu predaja áut so spaľovacími motormi v EÚ po roku 2035.

11:57 Špeciálne jednotky Centra špeciálnych operácií „A“ (CSO „A“) Služby bezpečnosti Ukrajiny (SBU) zverejnili správu o svojich výsledkoch na fronte za obdobie dvoch týždňov. „Bojovníci SBU mažú nepriateľskú pechotu a techniku na nulu. Cieľ za cieľom, pozícia za pozíciou. Oslabujeme bojový potenciál okupantov,“ uviedla SBU.

K zverejneným informáciám bol priložený aj videozáznam dokumentujúci zásahy.

10:41 Ruské sily vo štvrtok skoro ráno zaútočili na ďalšie zariadenia na výrobu plynu na východe Ukrajiny s cieľom zvýšiť pred zimou tlak na tamojšiu energetickú sieť. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

„V dôsledku útoku boli zariadenia na výrobu plynu v Poltavskej oblasti odstavené,“ oznámila na sociálnych sieťach spoločnosť DTEK, najväčší súkromný dodávateľ energie v krajine.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Rusko cez noc vypustilo viac ako 300 útočných dronov – vrátane niektorých s kazetovou muníciou – a 37 rakiet. „Túto jeseň Rusi každý deň útočia na našu energetickú infraštruktúru,“ povedal.

Ukrajinský prevádzkovateľ energetickej siete oznámil po štvrtkových útokoch núdzové výpadky prúdu v ôsmich regiónoch. Správy v médiách naznačovali, že pri nedávnych ruských útokoch bolo odstavených približne 60 percent ukrajinskej produkcie plynu a útoky na elektrárne vyradili dodávku elektriny pre státisíce ľudí.

10:26 Nemecký kancelár Friedrich Merz plánuje na nadchádzajúcom summite EÚ predložiť svoj plán, aby Európska únia poskytla Ukrajine bezúročný úver až 140 miliárd eur s pomocou zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. Splatiť by ho Kyjev podľa neho mal až po tom, čo mu Moskva vyplatí vojnové reparácie. Vo vládnom vyhlásení v Spolkovom sneme dnes kancelár tiež vyzval členské krajiny únie, aby zlepšili obrannú spoluprácu tvárou v tvár ruskej hrozbe.

Summit európskeho bloku bude v závere budúceho týždňa v Bruseli. Merz v prejave pripomenul, že navrhuje, aby EÚ poskytla Ukrajine s pomocou zmrazených aktív ruskej centrálnej banky uložených v Európe bezúročný úver až 140 miliárd eur. Dodal, že by ho Kyjev musel splatiť až po tom, čo by dostal od Ruska vojnové reparácie. „Nechceme to preto, aby sme vojnu predĺžili, ale preto, aby sme ju ukončili,“ dodal. Ruský prezident Vladimir Putin musí podľa kancelára pochopiť, že ho vojna vyjde drahšie ako vyjednanie mieru.

Európa a Nemecko musia tiež rýchlo zvýšiť vlastnú obranyschopnosť, jednotlivé členské štáty na tom pritom musia spolupracovať, zdôraznil Merz. „Chceme byť schopní sa brániť, aby sme sa brániť nemuseli,“ povedal. „Chceme sa brániť európsky, preto sa musíme európsky tiež vyzbrojiť,“ dodal. Zdôraznil, že napriek požiadavke na prehĺbenie európskej obrannej spolupráce zostáva NATO hlavným hráčom v euroatlantickej bezpečnosti.

Čítajte viac Brusel chystá nový 'kreatívny' spôsob, ako poslať zmrazené ruské miliardy na Ukrajinu. Plán sa stretol s opatrným nadšením

10:05 Rusko by už dávno prehralo vojnu proti Ukrajine, nebyť podpory, ktorú Moskva dostáva od svojich spojencov, predovšetkým od Severnej Kórey. Ako referuje web gazeta.ua, uviedol to šéf ukrajinského vojenského spravodajstva Kyrylo Budanov.

Ukrajinský predstaviteľ zdôraznil, že niektoré štáty nekonajú v dobrej viere a porušujú medzinárodné sankcie tým, že umožňujú, aby Rusko dostávalo zbrane, muníciu a kritické komponenty, a zároveň nebránia svojim občanom vstúpiť do radov ruskej armády.

„Niektoré krajiny sa správajú nečestne, v rozpore so sankciami, poskytujú Rusku vojenskú pomoc a prístup k základniam surovín. Navyše umožňujú svojim občanom pripojiť sa k ruským jednotkám,“ povedal Budanov.

9:45 Priemerná mesačná mzda v Rusku dosahuje okolo 103-tisíc rubľov, čo v prepočte vychádza zhruba 1125 eur (v porovnaní so Slovenskom je to až o 400 eur menej). Veľa Rusov však musí vyžiť zo šesťnásobne menšieho príjmu. Reč je o ľuďoch pod hranicou chudoby, keď na jedného člena domácnosti pripadá mesačne len niečo viac ako 17-tisíc rubľov (190 eur). V krajine, ktorá pumpuje obrovské peniaze do vojny proti Ukrajine, sa objavil návrh pomôcť najchudobnejším pri nákupe základných potravín. Predložila ho skupina poslancov.

Čítajte viac Chudobným Rusom chcú rozdať potravinové karty. Koľko miliónov biednych by ich získalo?

9:41 Ruský vodca Vladimir Putin stráca kontrolu nad udalosťami súvisiacimi s rusko-ukrajinskou vojnou. Jeho starý scenár je nespoľahlivý a hrozí, že ho prepíšu udalosti, ktoré nemá pod kontrolou, uvádza sa v analýze Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA). Analýza, ktorej autor zostáva v anonymite, aby sa vyhol politickým perzekúciám, varuje pred snahou Kremľa presadiť „prímerie“ a vysvetľuje Putinovu predstavu „ideálnej vojny“.

Čítajte viac CEPA: Putin stráca kontrolu nad situáciou, môže pristúpiť na prímerie. Prieskum odhalil, koľko Rusov ešte podporuje vojnu

5:00 Americký prezident Donald Trump v komentári k nadchádzajúcemu stretnutiu s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským uviedol, že Ukrajina plánuje prejsť do ofenzívy, informoval podľa ukrajinskej agentúry Unian americký Clash Report.

„Budeme s ním (Zelenským) hovoriť o vojne. A budeme hovoriť o tom, že podľa môjho chápania chcú prejsť do ofenzívy. Prijmem rozhodnutie v tejto veci. Ale viete, oni by chceli začať ofenzívu. A my budeme musieť prijať rozhodnutie,“ povedal Trump.

Tiež vyzval prezidenta Ruska Vladimira Putina, aby prestal zabíjať Ukrajincov aj Rusov. Podľa jeho slov Rusko stratilo vo vojne 1,5 milióna ľudí, prevažne vojakov. „Mali vyhrať túto vojnu v prvom týždni, a teraz trvá už štvrtý rok,“ dodal Trump. Stretnutie Trumpa a Zelenského je naplánované na piatok.

Americký minister obrany Pete Hegseth v stredu zase vyhlásil, že Spojené štáty a ich spojenci podniknú potrebné kroky na to, aby „Rusku zvýšili náklady na jeho pokračujúcu agresiu“, ak sa vojna na Ukrajine neskončí, uviedla agentúra Reuters.

„Ak musíme urobiť tento krok, americké ministerstvo vojny je pripravené prispieť svojou časťou spôsobom, akým to dokážu len Spojené štáty,“ povedal Hegseth na stretnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny pred spojencami Kyjeva v sídle NATO.

Pentagon pripravil plány na predaj alebo prevod rakiet Tomahawk na Ukrajinu v prípade, že americký prezident Donald Trump vydá takýto rozkaz, informoval podľa poľskej agentúry PAP v stredu americký denník New York Times.

Podľa denníka Pentagon už pripravil plány na potenciálny predaj alebo prevod rakiet Tomahawk Ukrajine, ak by Trump urobil takéto rozhodnutie. Prevod týchto zbraní by však predstavoval obrovské výzvy. Ukrajine chýbajú námorné alebo pozemné odpaľovacie zariadenia potrebné na odpálenie týchto rakiet. Ukrajina by na odpaľovanie rakiet Tomahawk potrebovala odpaľovacie zariadenie Typhon americkej armády. Podľa vojenských predstaviteľov by takýto krok priblížil Spojené štáty k priamej konfrontácii s Ruskom, uviedol denník. Moskva považuje dodávku Tomahawkov Ukrajine za vážne zhoršenie situácie a sľúbila patričnú odpoveď.

Podľa New York Times nie je známe, koľko rakiet Tomahawk by USA mohli previesť na Ukrajinu, kde by ich Ukrajinci mohli bezpečne uskladniť, ani aký by bol dopad použitia obmedzeného počtu týchto rakiet.

V utorok denník Financial Times informoval, že Spojené štáty môžu dať Ukrajine 20 až 50 rakiet Tomahawk, čo podľa denníka výrazne neovplyvní dynamiku vojny, uviedla PAP.

5:00 Americký prezident Donald Trump uviedol, že ho indický premiér Naréndra Módí ubezpečil o tom, že jeho krajina už nebude kupovať ruskú ropu. Povedal to na tlačovej konferencii v Bielom dome s tým, že teraz je čas, aby Čína urobila to isté.

„Nemal som radosť z toho, že India kupovala (ruskú) ropu a on ma dnes ubezpečil, že nebudú kupovať ropu z Ruska. Je to veľký krok,“ povedal Trump, podľa ktorého Dillí s nákupmi prestane v krátkom čase.

Trump na tovar z Indie, ktorá je dlhodobo americkým spojencom, uvalil kvôli nákupom ruskej ropy 50-percentné clo.

Americký prezident opakovane apeloval na európskych spojencov, aby tiež zaviedli vysoké clá na tovary z Indie a Číny ako súčasť tlaku na Rusko k ukončeniu vojny na Ukrajine. Ak tak urobí, je vraj pripravený uvaliť sankcie na Moskvu, čo zatiaľ neurobil.

Agentúra Reuters v auguste napísala, že India tým, že po začatí ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zvýšila dovoz zlacnenej ropy z Ruska, ušetrila 17 miliárd dolárov. Vysoké americké clá na dovoz do USA tieto zisky ale rýchlo zmažú, predpokladala agentúra.