Dvadsaťosemročný Nór bol uznaný vinným z poskytovania pôdorysov a informácií o činnosti amerického veľvyslanectva či jeho zamestnancov a ich rodín v období od marca do novembra 2024. Za to mal od ruskej spravodajskej služby dostať 10-tisíc eur a od iránskej služby 0,17 bitcoinu (približne 16-tisíc eur).
Podľa súdu mohli byť tieto informácie „použité na priame akcie a fyzické útoky proti dotknutým osobám“. „Obžalovaný si uvedomoval, že zverejnenie týchto informácií môže poškodiť bezpečnostné záujmy USA,“ skonštatoval súd.
Obžalovaný sa priznal k špionáži na protest proti americkej podpore Izraela, ale poprel obvinenie zo špionáže s priťažujúcimi okolnosťami, za ktorú bol odsúdený. Informácie, ktoré odovzdal, neboli podľa neho utajované.
V Nórsku, Srbsku alebo Turecku poskytol ruským a iránskym orgánom mená, adresy, telefónne čísla a evidenčné čísla vozidiel diplomatov a zamestnancov veľvyslanectva, ich partnerov a detí. Dodal im tiež plány ambasády, bezpečnostné postupy a zoznam poštových služieb, ktoré používa nórska spravodajská služba.
Prokuratúra žiadala pre muža trest odňatia slobody na šesť rokov a štyri mesiace. Za tento trestný čin v Nórsku hrozí až 21 rokov vo väzení, ozrejmuje AFP.
