Predstavený zámer je prejavom rastúcej úlohy EÚ vo vojenských záležitostiach, reakciou na vojnu ruského prezidenta Vladimíra Putina proti Ukrajine a nejasným postojom amerického prezidenta Donalda Trumpa k európskej bezpečnosti.
Podľa EK je do roku 2030 potrebné odstrániť kľúčové nedostatky vo vojenských kapacitách, najmä v oblastiach ako protivzdušná a protiraketová obrana, vojenská mobilita, strategické prostriedky, delostrelecké systémy, umelá inteligencia a kybernetická obrana, raketová a muničná výroba, drony a obrana proti dronom, pozemný boj a námorné kapacity. Vo väčšej miere by sa malo využívať spoločné obstarávanie zbraní a vojenskú techniku nakupovať najmä od európskych firiem.
„Nedávne hrozby ukázali, že Európa je v ohrození. Musíme chrániť každého občana a každý štvorcový centimeter nášho územia. A Európa musí reagovať jednotne, solidárne a odhodlane. Dnešný plán obrany predstavuje jasný plán so spoločnými cieľmi a konkrétnymi míľnikmi na našej ceste do roku 2030,“ vyhlásila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.
V prejave spomenula štyri nové iniciatívy – Eastern Flank Watch (Východná hliadka), European Drone Defence Initiative (Európska iniciatíva na obranu proti dronom), European Air Shield (Európsky vzdušný štít) a European Defence Space Shield (Európsky vesmírny obranný štít). Protidronová obrana by mala čiastočne začať fungovať už v roku 2026 a plne funkčná by mala byť na konci roka 2027.
„Nebezpečenstvo nezmizne ani po skončení vojny na Ukrajine. Je jasné, že musíme posilniť našu obranu proti Rusku,“ uviedla na tlačovej konferencii v Bruseli šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová. Podľa komisie teraz vyžadujú najväčšiu naliehavosť dva projekty – Ochrana východného krídla EÚ a Protidronová obrana. Oba projekty by mali mať podľa míľnikov stanovených v dokumente EK počiatočnú kapacitu do konca budúceho roka. Protidronová obrana by potom mala byť plne funkčná do konca roka 2027 a Ochrana východného krídla EÚ na konci roka 2028.
Okrem vlajkových projektov chce EÚ dosiahnuť obrannú pripravenosť aj prostredníctvom takzvaných koalícií členských štátov, ktoré sa zamerajú na odstránenie nedostatkov v určitých obranných schopnostiach. „Budú to členské štáty, ktoré budú robiť rozhodnutia, čo nakúpiť a od koho,“ zdôraznila Kallasová.
Čítajte viac Európa stavia múr proti dronom: Rutte odhalil nový spoločný plán NATO a EÚ
Podľa EK iniciatívy posilnia schopnosť Európy odradiť útočníkov a brániť sa na pevnine, vo vzduchu, na mori, v kybernetickej oblasti a vo vesmíre. Zároveň priamo prispejú k cieľom v oblasti spôsobilostí Severoatlantickej aliancie.
Návrh počíta s monitorovaním progresu prostredníctvom každoročnej správy o obrannej pripravenosti, ktorá by mala sledovať plnenie cieľov v jednotlivých oblastiach.
EK odhaduje, že na tieto plány by sa mohlo zmobilizovať až 800 miliárd eur z viacerých programov EÚ a budúcich rozpočtov.
