„Strely s plochou dráhou letu Tomahawk sú už desaťročia zbraň, ktorú si vyberajú americkí prezidenti, ktorí hľadajú rozhodné vojenské riešenia. Je to veľmi presná raketa so silnou hlavicou, ktorá môže mať dolet aj viac ako 1 600 kilometrov (niektoré varianty aj 2 500 km, pozn. red.), a v Rusku by mohla zasiahnuť ciele, ktoré sú ďaleko za hranicou dosahu zbraní, ktoré USA doteraz poskytli Kyjevu,“ napísali noviny.
Čo dokážu Tomahawky
Vypočuje si dnes v Bielom dome od Trumpa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, že dostane Tomahawky, aby mohol bojovať s pokračujúcou ruskou inváziou? Kyjev na to tlačí. Ukrajinská vládna delegácia sa tento týždeň stretla s predstaviteľmi zbrojárskych firiem Lockheed Martin a Raytheon. Druhá menovaná spoločnosť vyrába strely Tomahawk i systémy protivzdušnej obrany Patriot. O schôdzke, na ktorej sa zúčastnila aj premiérka Julia Svirydenková, informoval vplyvný vedúci kancelárie prezidenta Andrij Jermak.
Poskytnutie Tomahawkow Ukrajine však v tejto chvíli nevyzerá ako veľmi pravdepodobné. Trump totiž včera oznámil, že sa v Maďarsku stretne s ruským diktátorom Vladimirom Putinom. Dá sa predpokladať, že prezident USA nepošle strely s plochou dráhou letu Kyjevu pred schôdzkou so šéfom Kremľa, keďže sa dajú využiť ako páka na Mosku. Summit Trumpa a Putina by sa mohol uskutočniť ešte v októbri v Budapešti, hoci prezident Spojených štátov to presne nešpecifikoval.
Čítajte viac Trumpovi leží na pleciach vojna. Chce nobelovku za mier? O Izrael a Palestínu sa bude musieť postarať
„Tomahawky by vylepšili schopnosti Ukrajiny útočiť na dlhé vzdialenosti, ale nie sú zázračnou zbraňou,“ reagovala pre spravodajský portál The Hill odborníčka na obranu Stacie Pettyjohnová z Centra pre novú americkú bezpečnosť. Podľa nej by tiež pravdepodobne bolo nevyhnutné, aby Ukrajinci dôkladne plánovali využitie rakiet v spolupráci s Američanmi. Pettyjohnová si myslí, že USA pravdepodobne budú chcieť kontrolovať riziko eskalácie konfliktu s Ruskom tak, že budú preverovať, na čo by na území nepriateľa mohli Ukrajinci zaútočiť.
„Tieto rakety by sa dali použiť na zasiahnutie mimoriadne dôležitých vojenských cieľov, ktoré sú v súčasnosti mimo ukrajinského dosahu, ako sú námorná základňa v Novorossijsku a kľúčové letecké základne ako Olenyja v Murmanskej oblasti. Tie Rusko využíva na masívne raketové útoky na ukrajinské mestá,“ ozrejmil pre The Hill Vladyslav Sobolevskij, spoluzakladateľ Inštitútu Hadieho ostrova, čo je ukrajinská organizácia, ktorá sa snaží posilniť vzťahy s ozbrojenými silami USA.
Expert na vojenské technológie Siddharth Kaushal si však myslí, že Tomahawky by Ukrajincom mohli poslúžiť skôr proti „mäkkým“ cieľom, teda pri pokračovaní útokov proti rafinériám či ruskej energetickej infraštruktúre.
„Rusko strávilo desaťročia optimalizáciou svojej siete protivzdušnej obrany proti hrozbám, ako sú podzvukové strely s plochou dráhou letu. Mnohé systémy, ktoré prevádzkuje vrátane pozemných protivzdušných systémov a lietadiel MiG-31BM, vznikli čiastočne s cieľom obmedziť riziká, ktoré predstavujú Tomahawky. A ako sme videli pri ruských útokoch na Ukrajine, strely porovnateľné s Tomahawkom, ako sú Ch-101 a Kalibr, sa v relatívne veľkom počte dajú zachytiť hustou sieťou protivzdušnej obrany,“ vysvetlil pre denník Independent Kaushal, ktorý pôsobí v britskom think-tanku RUSI.
Čítajte viac Analytik: Pochybujem, že Trump pošle Kyjevu Tomahawky. Neverím, že sa USA chcú viac zapojiť do vojny
Možno už dnes sa však po stretnutí Zelenského s Trumpom ukáže, či je celá debata o Tomahawkoch skutočná, alebo či to nie je len nástroj, ktorým sa dá zatlačiť na Rusko, aby si sadlo za rokovací stôl. A aj keď sa vládca Oválnej pracovne naozaj rozhodne poslať strely s plochou dráhou letu Kyjevu, otvorí to ďalšie otázky.
Ukrajinci nemajú zariadenia na ich odpaľovanie zo zeme. V závislosti od modelu stojí jedna strela približne dva milióny dolárov. Neočakáva sa, že by Trump Tomahawky Ukrajine daroval, takže by ich asi museli zaplatiť Európania. Ale ani v tom prípade nie je jasné, koľko rakiet by Kyjev mohol získať. Podľa vojenských analytikov by ich museli byť stovky, aby skutočne niečo zmenili na vývoji vojny. Lenže odhady hovoria, že Američania ich majú spolu v skladoch iba približne štyritisíc, a aj to je možno príliš optimistický odhad. Nedá sa preto vylúčiť, že Kyjev nakoniec bude môcť využiť len symbolický počet Tomahawkov.
Čítajte viac Rusko sa tlačí na NATO, do Estónska poslal Putin migy. Začne ich aliancia zostreľovať?
Reakcia Moskvy
A, samozrejme, rieši sa aj potenciálna reakcia Ruska. Bývalý prezident Dmitrij Medvedev vyhlásil, že sa len ťažko bude dať odlíšiť Tomahawk nesúci jadrovú hlavicu od takého, ktorý bude vyzbrojený konvenčnou výbušninou. „Dodávka týchto rakiet by sa mohla skončiť zle pre všetkých. A predovšetkým pre samotného Trumpa. Tomahawky problém nevyriešia. Vyhrotia situáciu do atómovej vojny,“ vyhlásil Medvedev.
Len málokto berie vážne práve slová bývalého šéfa Kremľa. Ale jadrové vyhrážky Moskvy mali v minulosti neraz vplyv minimálne na rýchlosť rozhodovania Západu o tom, čo pošle Ukrajine. „Na základe vojnových skúseností za posledné tri a pol roka neexistuje absolútne žiadny dôvod domnievať sa, že ruské červené čiary sú dôveryhodné. Namiesto toho je jediným logickým záverom, že Putin celý čas blafoval. Trump sa teraz musí rozhodnúť, či je to tak a či teraz vyzbrojí Ukrajinu raketami Tomahawk,“ napísal v komentári analytik Atlantickej rady Peter Dickinson. Nedá sa však vylúčiť, že Moskva po dodávkach Tomahawkov ešte zintenzívni hybridné útoky a sabotáže proti európskym krajinám.
Čítajte viac Moskva chce, aby Európu pohltil strach. Drony? Bol to ruský štátny teror, tvrdí poľský europoslanec
„Čo sa týka nášho vzťahu s Ruskom, nachádzame sa v kritickej zóne medzi vojnou a mierom. Moskva nás bude testovať. Bude sa usilovať využiť nezhody medzi nami, vykonávať operácie informačnej vojny či kybernetické útoky. Musíme s tým byť schopní žiť. Ale tiež si myslím, že občas musíme odpovedať, či už v kyberpriestore, alebo prostredníctvom nepriamych opatrení, dodatočných sankcií a podobne. Nemusíme vždy reagovať vojensky a naša odpoveď musí byť primeraná hrozbe,“ reagoval pre Pravdu vojenský analytik Franz-Stefan Gady.
Okrem toho sa debata o podpore Ukrajiny nemôže zamerať len na Tomahawky. Podľa štatistiky Kielskeho inštitútu svetovej ekonomiky sa v júli a auguste prepadla vojenská pomoc Kyjevu o 43 percent v porovnaní s priemerom prvých šiestich mesiacov roku 2025.
Stalo sa to napriek iniciatíve PURL, teda mechanizmu dodávok amerických zbraní Ukrajine, za ktoré platia krajiny Severoatlantickej aliancie. Kyjevu ostáva len dúfať, že sa celý projekt konečne rozbehne. Zo stretnutia ministrov obrany NATO tento týždeň vyplynulo, že sa do programu zapojí ďalších 10 štátov. Doteraz PURL financovali len Belgicko, Kanada, Dánsko, Nemecko, Lotyšsko, Holandsko, Nórsko a Švédsko.
