USA už skôr vykonali útoky na podozrivé lode, pri ktorých zahynulo najmenej 27 ľudí. Niektorí právni experti a demokratickí zákonodarcovia takýto postup kritizujú a spochybňujú, či je v medziach vojnových zákonov. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa takéto kroky ale obhajuje a tvrdí, že USA vedú vojnu s narkoteroristickými skupinami z Venezuely, takže útoky sú legitímne.
Napätie medzi USA a Venezuelou v poslednom čase aj práve kvôli drogám rastie. Spojené štáty nechali pri venezuelských brehoch rozmiestniť svoje bojové lode, ktoré majú zasahovať proti pašovaniu drog, do ktorého je podľa Washingtonu zapletený aj venezuelský autoritársky prezident Nicolás Maduro. Maduro naproti tomu tvrdí, že Spojené štáty sa pripravujú na agresiu proti Venezuele a násilnú zmenu režimu. Venezuela tiež odmieta kritiku, že dostatočne nebojuje proti pašovaniu drog.
Čítajte viac Zaútočí Trump na Venezuelu? Analytik vysvetlil, čo by USA želali Madurovi
Trump v stredu oznámil, že povolil Ústrednej spravodajskej službe (CIA), aby vo Venezuele robila tajné operácie. Či CIA teraz naozaj plánuje konkrétne operácie vo Venezuele, nie je jasné. Americkí predstavitelia však podľa denníka The New York Times v súkromí jasne uviedli, že konečným cieľom snáh USA je zosadenie Madura.
Venezuela vo štvrtok požiadala Bezpečnostnú radu OSN, aby rozhodla, či sú americké zásahy proti lodiam pri venezuelských brehoch zákonné. Chce tiež, aby Bezpečnostná rada vydala vyhlásenie na podporu venezuelskej suverenity. USA sú stálym členom tohto vrcholného orgánu OSN a majú v ňom právo veta, takže môžu akékoľvek uznesenie zablokovať.
Veliteľ dohliadajúci na údery v Karibiku rezignoval
Svoju rezignáciu oznámil americký námorný admirál Alvin Holsey, ktorý dohliada na silnejúce údery Pentagonu na lode v Karibiku, ktoré USA vinia z pašovania drog z Venezuely, píšu americké médiá. Holsey vyjadril znepokojenie ohľadom misie v Karibiku a medzi ním a ministrom obrany Petrom Hegsethom vznikla nezhoda, píše denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na svoje zdroje. Holsey stojí na čele veliteľstva americkej armády SOUTHCOM, ktoré má na starosti všetky operácie v Karibiku a Strednej a Južnej Amerike.
Veliteľ svoj post opustí na konci roka, po menej ako roku vo funkčnom období, ktoré zvyčajne trvá tri roky, a to uprostred najväčšej vojenskej operácie v jeho 37-ročnej kariére, píšu NYT, ktoré jeho odchod označujú za náhly.
„Vo chvíli, keď americké sily posilňujú svoju prítomnosť v Karibiku a napätie s Venezuelou dosahuje bod varu, odchod nášho najvyššieho veliteľa v regióne je alarmujúcim signálom nestability vo vnútri veliteľskej štruktúry,“ uviedol podľa serveru Axios demokratický senátor Jack Reed v reakcii na Holseyho odchod.
