Web Axios s odvolaním sa na dva zdroje uviedol, že požadované strely dlhého doletu Tomahawk Ukrajine USA neposkytnú, aspoň zatiaľ nie. Axios označil atmosféru rokovania za napätú.
Agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z ukrajinskej delegácie uviedla, že Zelenskyj počas stretnutia ukázal Trumpovi mapy potenciálnych cieľov útokov v Rusku. Sú na nich zachytené kľúčové miesta pre obranu a ekonomiku Ruska, na ktoré by sa dalo zamerať, aby bol Putin prinútený ukončiť vojnu, povedal zdroj.
Podľa ukrajinských médií stretnutie trvalo viac ako dve hodiny, teda dlhšie, ako bolo plánované. Web Suspiľne informoval, že Zelenskyj po stretnutí s Trumpom telefonoval s európskymi lídrami. Podľa zdroja z ukrajinskej delegácie išlo o skupinový hovor, zoznam účastníkov nebol bezprostredne známy.
„Samozrejme sme aj hovorili o strelách dlhého doletu a nechcem k tomu vydávať vyhlásenia. Rozhodli sme sa, že o tom nebudeme hovoriť, pretože, viete, Spojené štáty nechcú eskaláciu,“ citovala Zelenského televízia CNN. Na otázku novinárov, či je po stretnutí viac optimistický ohľadom možných amerických dodávok striel s plochou dráhou letu Tomahawk pre údery v hĺbke Ruska, Zelenskyj odpovedal, že je realista. „Myslím si, že Rusko sa bojí tomahawkov. Naozaj sa bojí, pretože je to silná zbraň. A vedia, čo máme, aký druh zbrane máme, chápu tú kombináciu s tomahawkami… A preto sa tejto kombinácie boja. Chápu, čo dokážeme,“ povedal Zelenskyj.
Najcitlivejšou a najzložitejšou otázkou akýchkoľvek rokovaní s Ruskom budú územia. Ukrajina chce najprv prímerie a potom rokovania, čo Trump chápe. Zelenskyj povedal, že je ochotný stretnúť sa s Putinom v „akejkoľvek forme“. Otvorený je bilaterálnemu aj trojstrannému stretnutiu. „Som otvorený akýmkoľvek formátom, ktoré nás môžu priblížiť k mieru,“ konštatoval.
Zelenskyj potvrdil, že po rozhovore s Trumpom hovoril so „strategickými partnermi“ v Európe z tzv. Koalície ochotných, ktorým sa poďakoval za podporu. Spomenul okrem iného predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú, britského premiéra Keira Starmera a generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho.
Na otázku, či verí v Trumpovu schopnosť vyvíjať tlak na Putina, Zelenskyj odpovedal: „Vnímame všetky signály od Rusov, nie sú nové, ale spoliehame sa na prezidenta (Trumpa) a na jeho tlak na Putina s cieľom zastaviť túto vojnu“.
„Schôdzka s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským bola veľmi zaujímavá a srdečná, ale povedal som mu – rovnako ako som to dôrazne naznačil aj prezidentovi Putinovi – že je čas ukončiť zabíjanie a uzavrieť dohodu,“ uviedol po rokovaní Trump na svojej sieti Truth Social. S Putinom americký prezident telefonicky hovoril vo štvrtok a do dvoch týždňov sa s ním podľa Washingtonu a Moskvy stretne v Budapešti, aby prerokoval ukončenie vojny. „Mali by sa zastaviť tam, kde sú. Nech si obaja prisvoja víťazstvo, nechajte históriu rozhodnúť! Už dosť streľby, dosť zabíjania, koniec obrovského a neudržateľného míňania peňazí,“ dodal Trump v príspevku s tým, že by sa vojna nikdy nezačala, keby vtedy bol prezidentom.
O strelách Tomahawk sa Trump vo svojom príspevku nezmienil.
Americký prezident aj na úvod stretnutia so Zelenským vyjadril nádej, že vojnu na Ukrajine pôjde ukončiť bez toho, aby Spojené štáty museli Ukrajine dodať strely s plochou dráhou letu Tomahawk pre údery v hĺbke Ruska. Podľa Trumpa si ruský prezident Vladimir Putin, s ktorým hovoril vo štvrtok a s ktorým sa do dvoch týždňov stretne v Budapešti, želá vojnu ukončiť rovnako ako Zelenskyj. Ukrajinský prezident zablahoželal Trumpovi k sprostredkovaniu prímeria v Pásme Gazy a vyjadril presvedčenie, že s americkou pomocou vojnu s Ruskom ukončiť pôjde, zároveň však poznamenal, že Putin mier nechce a bude ho k zastaveniu agresie treba prinútiť.
„Je cťou byť tu s veľmi silným vodcom, mužom, ktorý si prešiel mnohými ťažkosťami, a mužom, ktorého som mal možnosť veľmi dobre spoznať, a s ktorým sme si naozaj veľmi dobre rozumeli,“ povedal Trump na adresu Zelenského a dodal, že s ním preberie svoj štvrtkový telefonát s Putinom a nadchádzajúci rusko-americký summit v Budapešti. K osobnému stretnutiu ruského a ukrajinského prezidenta v Budapešti však podľa šéfa Bieleho domu zrejme nedôjde.
„Myslím, že sa to vyvíja pomerne dobre,“ povedal Trump v súvislosti so svojím telefonátom s Putinom. Odmietol však povedať, či by sa Ukrajina musela vzdať časti svojho územia, aby sa vojna skončila.
„Hovoril som s ním včera (vo štvrtok) dve a pol hodiny, hovorili sme o množstve podrobností,“ povedal Trump o rozhovore so svojím ruským náprotivkom. „Chce to ukončiť, myslím, že to chce ukončiť prezident Zelenskyj. Teraz to musíme urobiť,“ dodal. Zelenskyj naopak vyjadril názor, že Putina treba k ukončeniu vojny prinútiť. Pokiaľ ide o rokovania v Budapešti, Trump povedal, že bude bilaterálne, ale že Zelenskyj bude informovaný. „Je medzi tými prezidentmi zlá krv, a to nepreháňam,“ povedal Trump.
Dodanie amerických striel dlhého doletu Ukrajine by Putin podľa Trumpa vnímal ako eskaláciu. V tejto súvislosti americký prezident poznamenal, že snáď pôjde vojnu ukončiť bez striel Tomahawk. O možnostiach pomoci Ukrajine však bude dnes so Zelenským hovoriť. Zelenskyj naznačil, že USA by mohli s Ukrajinou obchodovať s vojenskou technikou. „Máme veľkú ponuku s našimi dronmi,“ povedal ukrajinský prezident, načo sa Trump usmieval, prikývol a podľa stanice BBC tak naznačil záujem. „Vyrábajú veľmi dobré drony,“ povedal americký prezident a dodal, že musia zabezpečiť, aby USA mali potrebné zásoby. „Takže budeme hovoriť o strelách Tomahawk, ale chceli by sme, aby ich nepotrebovali, oveľa viac by sme chceli, aby sa vojna skončila,“ dodal Trump.
Riadená strela Tomahawk BGM-109 s plochou dráhou letu môže byť odpálená z bojových lodí, krížnikov, torpédoborcov či ponoriek. Letí veľmi nízko nad zemou (väčšinou 30 až 50 metrov), a vyhýba sa tak radarom protivzdušnej obrany. Pri lete kopíruje zemský povrch a rýchlosť sa pohybuje okolo 900 kilometrov za hodinu. Dokáže zasiahnuť cieľ vo vzdialenosti až 2500 kilometrov. S nimi by Ukrajina mohla dostreliť až na Ural.
„Myslím, že s vašou pomocou môžeme ukončiť vojnu,“ povedal Zelenskyj Trumpovi a poznamenal, že Rusko teraz neoslavuje veľa úspechov na bojisku. „Najdôležitejšie pre Ukrajincov, ktorí čelia každodenným útokom, sú veľmi silné bezpečnostné záruky. NATO by bolo najlepšie, ale zbrane sú veľmi dôležité. Spojenci na našej strane sú dôležití,“ vyhlásil Zelenskyj. „Chceme mier, to Putin nechce, preto naň musíme vyvinúť tlak,“ dodal.
Zelenskyj tiež uviedol, že rokoval so zástupcami amerických energetických firiem, ktoré chcú na Ukrajine investovať, keď sa skončí vojna. Ukrajinský prezident tiež poukázal na Trumpom sprostredkované prímerie v Pásme Gazy s tým, že by to mohlo poskytnúť hybnú silu na ukončenie ruskej agresie na Ukrajine.
Trump poznamenal, že sa o niekoľko týždňov stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Južnej Kórei. Vyjadril pritom nádej, že by USA mohli s Čínou uzavrieť obchodnú dohodu a podľa agentúry Reuters tiež spomenul, že s čínskou stranou prerokuje aj snahy ukončiť vojnu na Ukrajine.
Šéf Bieleho domu tiež zopakoval, že India v budúcnosti prestane nakupovať ruskú ropu. Trump v stredu novinárom povedal, že ho indický premiér Naréndra Módí ubezpečil ústretovým postojom, pokiaľ ide o prezidentove snahy dovoz ruskej ropy do Indie zastaviť. India spolu s Čínou patrí k najväčším odberateľom ruskej ropy; Peking sa Trump rovnako snaží od týchto nákupov odradiť. Moskva výnos z predaja surovín používa na financovanie vojny na Ukrajine.
Osobné stretnutie medzi Trumpom a Zelenským sa koná 24 hodín po telefonáte amerického prezidenta s Vladimirom Putinom. Ruský líder v ňom podľa svojho poradcu Jurija Ušakova varoval, že dodanie tomahawkov Ukrajine by výrazne poškodilo rusko-americké vzťahy a predstavovalo by aj prekážku v mierovom riešení ozbrojeného konfliktu na Ukrajine.
Denník Financial Times napísal, že ukrajinská delegácia bola pred stretnutím Trumpa a Zelenského „veľmi nervózna“. Podľa správy boli Ukrajinci pred Trumpovým telefonátom s Putinom viac presvedčení o tom, že USA tomahawky Kyjevu poskytnú. Trump na stretnutí s novinármi krátko po telefonáte so šéfom Kremľa uviedol, že USA tieto strely potrebujú a nemôžu ich vyčerpať, hoci predtým tvrdil, že sa Ukrajincov iba potrebuje opýtať, na čo ich chcú použiť. Pre Zelenského by to pred rokovaním mohlo byť veľmi nepriaznivým znamením.
Inváziu na Ukrajinu začal Putin svojím rozkazom z 24. februára 2022. Kyjev rovnako ako väčšina európskych krajín vyzýva Rusko, aby z Ukrajiny stiahlo svoje vojská, ktoré ovládajú asi pätinu ukrajinského územia. To Moskva odmieta a požaduje, aby sa pred uzavretím prípadnej mierovej dohody vyriešili „základné príčiny“ vojny. Za tie Moskva dlhodobo označuje napríklad zámer Kyjeva vstúpiť do NATO či prozápadnú revolúciu v roku 2014, ktorá viedla k zvrhnutiu proruského režimu na Ukrajine. Požaduje tiež medzinárodné uznanie ruskej anexie okupovaných území.